SME
Streda, 5. august, 2020 | Meniny má HortenziaKrížovkyKrížovky

Rómka si prácu na Liptove nenašla, dnes má vlastný obchod

Jana Ferencová roky žila na ubytovniach v Česku, po návrate domov začala podnikať.

Jana Ferencová vo svojom obchode.Jana Ferencová vo svojom obchode. (Zdroj: Ján Ďurina)

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, BRATISLAVA. Jana Ferencová už druhý rok vedie obchod s obnoseným oblečením v Liptovskom Hrádku.

Ambiciózna rodáčka z Východnej pracovala s manželom tri roky v Česku, svoj obchod už trikrát sťahovala, ale vzdať sa svojho sna odmieta.

„Chceli sme s manželom uživiť svoje deti, preto sme sa vybrali hľadať prácu do Čiech. Tu sme si ju nevedeli nájsť," hovorí Jana Ferencová. Štyridsaťsedemročná Jana pochádza z deviatich detí.

Jej otec pracoval aj podnikal, aby uživil rodinu. Keď ochorel, našiel najstarším dcéram prácu v Bratislave, kde čistili povaly.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

„Naši rodičia boli pre nás vzorom a to isté chceme byť aj my pre naše deti,“ tvrdí majiteľka obchodu len so základným vzdelaním. „Nebolo to ľahké, ale podarilo sa,“ priznáva.

Najskôr cestovala za prácou do Čiech s manželom, neskôr sa pridal starší syn. „Robili sme na mesačné turnusy – 25 dní práca a päť dní voľna. Kto chce zarobiť, pôjde všade,“ priznáva usmiata predavačka.

03_res_res.jpg

FOTO - JÁN ĎURINA

Syn nechcel žiť v Prahe

Najmladšieho syna pred odchodom do českej metropoly zabezpečila na mesiac a nechala ho svojej mame vo Východnej.

„Prácu sme si vopred dohovorili po telefóne, alebo som manžela posielala, aby tam nejakú prácu pozháňal. No a keď pozháňal, išli sme spolu,“ spomína, ako si hľadala prácu za hranicami.

Za hranicami sa im postupne začalo dariť, dokonca uvažovali aj o presťahovaní. „Pred tromi rokmi sme robili v Prahe. Manžel si tam na živnosť viedol stavebnú partiu. Majiteľ ubytovne v Hloubětíne, kde sme bývali, mi ponúkol, aby som u neho pracovala ako upratovačka," hovorí.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Pre Janu to bol zlomový moment v živote. Rok na ubytovni upratovala, ale potom prišiel jej manžel o prácu na stavbách. Aj jemu ponúkol šéf ubytovne prácu údržbára. „Bol by to dobrý nápad, že by sme tam mali robotu, aj to bývanie,“ bilancuje Jana.

Matka troch detí však nechcela, aby jej najmladší syn žil na ubytovni.

„Najstaršia dcéra už mala rodinu a svoj život, tak by sme tam boli iba štyria. Ale nemohla som ich tam priviezť. Desaťroční chlapci tam fajčili trávu. Keby aspoň cigarety, ale marihuanu? Bála som sa hlavne o svojho trinásťročného syna Dalibora, ktorý už vtedy mal dosť problémov sám so sebou,“ obávala sa.

04_res_res.jpg

FOTO - JÁN ĎURINA

Pomáhala aj na stavbách

Nápad presťahovať sa do českej metropoly sa nepáčil ani synovi Daliborovi. Konečné rozhodnutie tak bolo jasné - vrátia sa na Slovensko.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu

„Doma som si začala všade posielať žiadosti a životopisy, ale odmietali ma,“ rekapituluje upratovačka.

Získať prácu so základným vzdelaním bolo pre ňu nemožné. „Nie som síce vyučená, ale som šikovná a je na mňa spoľahnutie. Koľkokrát bolo tak, že mali voľné miesta. Potom videli mňa – Rómku a povedali iba, že mi zavolajú neskôr,“ hovorí.

Prvý rok po návrate do Liptovského Hrádku živili rodinu fušky na stavbách. Jana pracovala s chlapmi pri miešačke, po roku to vzdali, lebo zo mzdy nedokázali pokryť účty.

„Pýtala som sa aj miestnych čínskych obchodníkov, či nepotrebujú výpomoc. Nepotrebovali,“ oprašuje pocity sklamania.

Zúfalá žena tak chodila od dverí k dverám a hľadala nejaké zamestnanie. Vedela, že bez práce by za dva mesiace minula aj peniaze, ktoré si zarobili v Česku.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

06_res_res.jpg

FOTO - JÁN ĎURINA

Inšpirácia z Poľska

Jedného dňa si však povedala dosť. „Prečo by som sa mala neustále ponižovať?“ povedala si. Jana si všimla, že každý utorok predáva poľská obchodníčka v Liptovskom Mikuláši svoj tovar v akcii za tridsať centov.

Začala každý utorok nakupovať deky a posteľnú bielizeň a s malým ziskom ich predávala miestnym Rómom. Manžel aj syn jej robili šoféra, ona vyjednávala s Rómami.

Na internete si našla sklady oblečenia v Žarnovici, v Banskej Bystrici, chodili prezerať tovar, dohadovať podmienky aj ceny s dodávateľmi.

„Samozrejme, som si vypočítala, za koľko nakupujem od dodávateľov, za akú sumu to viem predať a či sa mi to oplatí.“

Trvalo jej tri mesiace než si našla dodávateľa, s ktorým sa dohodla. Ďalšie problémy však prišli s prenájmom. Voľné priestory nenašla u súkromníkov v Liptovskom Mikuláši ani v Liptovskom Hrádku.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

„Bolo to ako pri hľadaní práce, všade mi povedali, že zavolajú a to bolo všetko,“ hovorí o svojich prvých podnikateľských skúsenostiach. Poslednú šancu videla v Bytovom podniku v Liptovskom Hrádku.

Skúsenosť ju naučila, že má hovoriť už iba s kompetentnými, a tak išla priamo za riaditeľom. "Hovorím: pán riaditeľ, veď vám nezáleží na farbe pleti, ale na peniazoch. Keď máte voľné priestory, tak to využite, kde je problém?“ rekonštruuje Jana svoje požiadavky.

Rázna stratégia jej vyšla a bytový podnik jej prenajal priestory pre obchod so skúšobnou lehotou na šesť mesiacov a s platbou na tri mesiace vopred.

„My sa musíme naozaj presadiť, musíme prekonať viac prekážok ako ,bieli‘. Každý sa pozerá, akoby sme z jedného vreca všetci vyšli, ale to nie je pravda,“ pokračuje svoje rozprávanie.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

01_res_res.jpg

FOTO - JÁN ĎURINA

Z periférie do centra

Sekáč si otvorila v kultúrnom dome v Liptovskom Hrádku. Vchod zboku, nad ňou pizzeria a bar. Rýchlo musela spoznať konkurenciu a osloviť zákazníkov. „Začiatky boli ťažké, skutočne ťažké,“ nezabúda Jana. Neraz počula, ako ľudia nadávajú na jej obchod: „Tam predávajú Cigáni a ktovie, čo je to za bordel.“

Po kritických slovách začala ešte viac dbať, aby predávala iba kvalitný tovar. Veci triedila na jednotku a dvojku, ostatné rozdala. Tak si postupne získala ľudí, ale po šiestich mesiacoch jej bytový podnik prenajal priestory v inej časti mesta.

Druhýkrát sa sťahovala už mimo centrum mesta, ani tam dlho nevydržala. Dnes predáva priamo v centre a je spokojná, priestory jej prenajal súkromník. „Myslela som si, že skrachujem.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Keď sa trikrát do roka sťahujete, nemáte veľkú šancu uspieť. Navyše je to drahé, zmena hlavičky na pokladni. Peniaze žiadajú na daňovom úrade aj hygiena,“ opisuje ťažké chvíle.

Dnes už 18-ročný syn Dalibor vidí vo svojej mame veľký vzor. „Pozerám sa na život ako mama, nechcem iba vystierať ruku. Plánujem rozbehnúť niečo svoje, aby som si zarobil,“ uzatvára Dalibor, ktorý žije tretí mesiac v Anglicku.

Pôvodný text bol publikovaný v publikácii Odsúdení na spolunažívanie v dobrom – (Ne)obyčajné príbehy, ktorú v marci 2013 vydalo združenie Jekhetane – Spolu.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako zvýšiť testosterón? Najlepší doplnok výživy pre mužov
  2. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť
  3. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony?
  4. Najväčší karibský ostrov ukrýva výnimočné investície
  5. Severný Spiš s Pieninami zachutí aj vašim deťom. Doslova
  6. Letná dovolenka na Slovensku: last minute prázdninové tipy
  7. Už 20 rokov ponúka Kaufland široký sortiment za výhodné ceny
  8. Moderná športová hala vďaka PEM Buildings
  9. Ako to, že sa tam ešte nenatáčal film? Prostredie si zamilujete
  10. Chystáte sa na Baby shower? Tri tipy, ako potešiť budúcu mamičku
  1. Hitom leta sú cyklopočítače Mio - pre zábavu i výkon!
  2. Letná potravinová zbierka Tesca presiahla už 15 ton!
  3. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť
  4. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony?
  5. Najväčší karibský ostrov ukrýva výnimočné investície
  6. Pochod smrti
  7. Ručné ovládanie auta – šanca pre vodičov s hendikepom
  8. A na týchto miestach ste už boli?
  9. Konečne nažive
  10. Letná dovolenka na Slovensku: last minute prázdninové tipy
  1. Ako to, že sa tam ešte nenatáčal film? Prostredie si zamilujete 21 054
  2. Letná dovolenka na Slovensku: last minute prázdninové tipy 18 311
  3. Osem výnimočných slovenských hotelov pre zaslúžený odpočinok 12 430
  4. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 10 352
  5. Vylievate kuchynský olej do záchoda? Zvyšujete si tým účty 10 232
  6. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 10 094
  7. Gaderská dolina poteší celú rodinu 10 075
  8. Hľadáte bezstarostný relax? Dovolenkujte v hoteli pre dospelých 9 705
  9. Nové články môžete na SME.sk čítať prvú hodinu zadarmo 9 604
  10. Čas na zmenu banky je tu - za prenos účtu môžete získať 300 eur 8 357
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

CYNICKÁ OBLUDA

Danko na vyššej úrovni

Dosť sa popísalo o tom, že Kollár či Matovič sú rovnakí podvodníci ako Andrej Danko. V skutočností sú horší.

Monika Jankovská.

Slušných ľudí treba chrániť. Ako súd dospel k trestom pre bitkárov z MHD

Útočníci v autobuse vyvádzali a napadli manželov.

Ondrej Ánoši v novembri 2019.
Ľudia pomáhajú zraneným po masívnej explózii v Bejrúte.

Neprehliadnite tiež

Bukovszky zdôraznil potrebu diskusie o hrôzach páchaných na Rómoch

Svet si pripomína Pamätný deň rómskeho holokaustu.

Splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny László Bukovszky.

Prezidentka: Rómsky holokaust a jeho hrôzy nemôžu ostať zabudnuté

Spolupráca s Rómami a Rómkami musí byť podľa Čaputovej postavená na rovnocennom partnerstve.

Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová.

Aby sa krvavá história nezopakovala, musíme si ju podľa Matoviča pripomínať

Svet si pripomína Pamätný deň rómskeho holokaustu.

Premiér Igor Matovič.
Rómska osada.