SME
Streda, 5. august, 2020 | Meniny má HortenziaKrížovkyKrížovky

Prvá Rómka v habite: Život v Bardejove je mojou najťažšou misiou

Sestra Atanázia pomohla v bardejovskom gete vybudovať školu, materskú školu i spevácky zbor.

Sestra Atanázia bola prvou rómskou mníškou na Slovensku.Sestra Atanázia bola prvou rómskou mníškou na Slovensku.

Jej snom bolo venovať sa rómskym deťom. Tento sen si Maria Holubová (61) plní už vyše dvadsať rokov na bardejovskom sídlisku Poštárka. V miestnom gete žije takmer dvetisíc Rómov. V dvojizbových sociálnych bytoch, kde sa nezriedka tlačí desať ľudí, kúria najmä v peciach.

Poštárka sa až veľmi podobá na neslávny košický Lunik IX. Márii to neprekáža. Drobná Rómka, ktorej nikto nepovie inak ako sestra Atanázia, si v gete plní svoju životnú misiu.

Spolu s kňazmi saleziánmi tam od roku 1990 vybudovala školu, škôlku, založila spevácky zbor a snaží sa dávať tamojším deťom šancu na lepší život. Aspoň o niečo lepší, ako žijú ich rodičia.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

No len máloktoré z nich vie, že sestra Atanázia je prvou rómskou mníškou na Slovensku. V roku 1972 tajne vstúpila do Rádu sv. Bazila Veľkého, ktorý patrí pod gréckokatolícku cirkev, o rok neskôr zložila prvé rehoľné sľuby.

Tajne a prvá

„V dedine sme boli jediná rómska rodina. Otec sa živil ako kováč a popritom pracoval v tamojšom štátnom závode, matka v poľnohospodárskom družstve,“ spomína si na detstvo rodáčka z obce Svetlice pri Humennom.

Najradšej však chodila do neďalekej osady, kde bývala jej stará mama. „Vždy, keď som tam prišla, cítila som sa ako doma. Vedela som, že tam patrím,“ neskrýva rehoľníčka svoj pôvod.

Rodičia s ňou a jej súrodencami mali iné plány. „Odmalička nás rodičia viedli k vzdelaniu. Najmä otec chcel, aby sme sa učili a nemuseli v dospelosti ťažko pracovať,“ hovorí s úsmevom. Vzdelanie je pre rehoľníčku prioritou.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Atanázia je z piatich súrodencov – má tri sestry a brata. I keď sú od seba vzdialení stovky kilometrov, majú medzi sebou silné puto. Brat, ktorý sa živil ako profesionálny vojak, býva v Tepliciach, dve sestry v Prahe a tretia vo Švédsku. „Každý deň sa spolu rozprávame cez Skype,“ usmieva sa charizmatická žena.

V roku 1968 začala Maria študovať v Prešove strednú zdravotnú školu. Vtedy ešte netušila, ako sa jej v najbližších rokoch zmení život. Osudovým pre ňu bolo stretnutie s rehoľníkom Mariánom Potašom v druhom ročníku.

„Spoznala som sa s ľuďmi, ktorí žili viac duchovne a postupne som začala chodiť na ich tajné stretnutia, kde sme rozprávali o Bohu a viere,“ opisuje, ako sa počas socializmu dostala k cirkvi.

Neprekážalo, že som Rómka

Vtedajší režim nebol naklonený duchovným vodcom, preto aj ona navonok tajila svoju vieru. Všetky schôdzky organizovali, akoby pripravovali revolúciu. Často im pomáhali rodičia.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu

„Otec jedného z dievčat v skupine pracoval ako školník. Vždy nás tajne prepašoval do stredoškolského internátu. Nikto neskúmal, či tam skutočne bývame, alebo nie,“ prezrádza.

Rómskej stredoškoláčke sa tak otvoril iný pohľad na život. „Nikoho nezaujímalo, či som Rómka, alebo biela, ako to bolo doma na dedine. Hneď ma prijali medzi seba,“ spomína sestra Atanázia.

Po maturite a tajnom zložení rehoľného sľubu začala pracovať ako civilná zamestnankyňa v Ústave sociálnej starostlivosti v Bardejove, kde opatrovala duševne chorých chlapcov. Verejné hlásenie sa k cirkvi bolo vtedy pre ňu nemysliteľné. Preto si ďalších šestnásť rokov nemohla obliecť rehoľné rúcho ani sa modliť na verejnosti.

Oslobodenie pre Atanáziu prišlo až v roku 1988, keď ju preložili do charitného domu v Trenčíne. Pre skromnú ženu to bol jeden z najvýznamnejších momentov v živote. Odvtedy sa už nemusela hanbiť za svoju vieru a začala sa venovať rómskym deťom.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Otec bol na ňu veľmi pyšný, matka mala o dcéru strach. „Predsa len, bola som prvá rómska mníška v Československu,“ žartuje. Rodine najviac prekážalo, že sa už nevydá a nebude mať deti. Postupne sa jej aj tieto obavy podarilo doma umlčať.

img_3777_r8840_res.jpg

Radšej si odsadli

Atanázia má dodnes ťažké srdce na susedov z rodnej obce. „Nie je ľahké byť na Slovensku Rómom. Stretávame sa s nepochopením, nedôverou, pre mnohých sme stále tí, ktorí kradnú, sú leniví, nedokážu sa postarať o svoje rodiny,“ povzdychne si aj po rokoch.

Trápi ju spomienka, ako dedinčania odmietli v kostole medzi seba prijať jej matku. „U nás doma nikto nebol veriaci, ale mama chcela kvôli mne chodiť na omše. Lenže jej prvá cesta do kostola nedopadla dobre a domov sa vrátila s plačom.“

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Ženy sa od nej v kostole odťahovali a presadali si do iných lavíc. „Dodnes tomu nerozumiem. Boli sme slušná rodina, nikdy sme nechodili špinaví, rodičia pracovali. Ľudia si otca vážili ako kováča, ale mamu v kostole už nechceli,“ smutne dodáva. Podľa Atanázie sú najmä na dedinách voči Rómom veľké predsudky.

„Zlepšilo sa to po smrti otca, keď sa mama presťahovala do Prahy, našla si kostolík a nové kamarátky.“

Aj preto sa snaží pomáhať Rómom tam, kde o nich spoločnosť nemá záujem. Po zmene režimu prijala volanie z rehole, aby sa vrátila do Bardejova. Ústav však vymenila za jedno z najväčších rómskych sídlisk na Slovensku.

„Odvtedy sa to veľmi zmenilo. Väčšina Rómov vtedy ešte mala prácu, chodili robiť hlavne do Česka. V priebehu niekoľkých rokov sa z bardejovského sídliska stalo geto podobné neslávne známemu Luniku IX. Rómovia tu obývajú sociálne byty, kúria si v peciach. Staršie paneláky sa už neopravujú, v dezolátnom stave sú aj chodníky.“

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Rómka v habite

„Dnes takmer všetci žijú zo sociálnych dávok alebo celé rodiny odišli do Anglicka,“ opisuje sestra Atanázia. Zo šiestich maturantov sa tento rok podarilo nájsť prácu iba dvom.

„Niektorí Rómovia už nepoznajú, že ráno treba vstať a ísť do práce. Potom sa iba bezcieľne túlajú po uliciach a pijú.“

Nepopiera, že miestni boli prekvapení, keď medzi nich prišla Rómka v habite. „Postupne si zvykli a chodia sa za nami vyrozprávať, posťažovať sa.“ Rómovia si k nej vraj našli ľahšie cestu, keď videli, že je jednou z nich.

Ako zdôraznila, má to potom veľký vplyv aj na deti, ktoré vychovávajú. „Zo všetkých síl sa snažíme, aby deti chodili do školy, ale niekedy sa nám to nepodarí.“

Spolu so saleziánmi sa jej podarilo na sídlisku otvoriť prvú cirkevnú materskú školu. V dvoch triedach sa venujú 50 deťom, prijali aj rómske asistentky, aby odbúrali rečovú bariéru. Mnoho z detí hovorí iba po rómsky.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

„Aj rodičia detí, ktoré učíme, menia svoj spôsob myslenia. Viac sa snažia svojim deťom pomáhať, chcú, aby mali vzdelanie. Aspoň učňovku,“ teší sa energická mníška. Dvadsať žiakov, ktorí absolvovali predškolskú výchovu, začalo študovať na súkromnom rómskom gymnáziu v Kremnici.

Sestra Atanázia popri učení na Poštárke založila detský spevácky zbor Devleskere čhave (Božie deti) a pomáhala organizovať výlety pre tamojšie deti do Talianska, Francúzska, Španielska či Poľska, v 90. rokoch učila katechizmus v Jarovniciach.

Pri otázke, čo by najviac pomohlo Rómom, nezaváha ani na sekundu: „Práca, práca, práca.“ Vlastná rodina Atanázii nechýba. „Pre mňa sú to všetky deti na sídlisku, to je moja rodina,“ tvrdí.

Na záver podotkla, už pred maturitou cítila, že musí ísť pomáhať „svojim“. Dnes verí, že jej najťažšia misia bude úspešná.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako zvýšiť testosterón? Najlepší doplnok výživy pre mužov
  2. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť
  3. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony?
  4. Najväčší karibský ostrov ukrýva výnimočné investície
  5. Severný Spiš s Pieninami zachutí aj vašim deťom. Doslova
  6. Letná dovolenka na Slovensku: last minute prázdninové tipy
  7. Už 20 rokov ponúka Kaufland široký sortiment za výhodné ceny
  8. Moderná športová hala vďaka PEM Buildings
  9. Ako to, že sa tam ešte nenatáčal film? Prostredie si zamilujete
  10. Chystáte sa na Baby shower? Tri tipy, ako potešiť budúcu mamičku
  1. Hitom leta sú cyklopočítače Mio - pre zábavu i výkon!
  2. Letná potravinová zbierka Tesca presiahla už 15 ton!
  3. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť
  4. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony?
  5. Najväčší karibský ostrov ukrýva výnimočné investície
  6. Pochod smrti
  7. Ručné ovládanie auta – šanca pre vodičov s hendikepom
  8. A na týchto miestach ste už boli?
  9. Konečne nažive
  10. Letná dovolenka na Slovensku: last minute prázdninové tipy
  1. Ako to, že sa tam ešte nenatáčal film? Prostredie si zamilujete 21 199
  2. Letná dovolenka na Slovensku: last minute prázdninové tipy 18 283
  3. Osem výnimočných slovenských hotelov pre zaslúžený odpočinok 12 447
  4. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 10 350
  5. Vylievate kuchynský olej do záchoda? Zvyšujete si tým účty 10 234
  6. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 10 099
  7. Gaderská dolina poteší celú rodinu 10 079
  8. Hľadáte bezstarostný relax? Dovolenkujte v hoteli pre dospelých 9 706
  9. Nové články môžete na SME.sk čítať prvú hodinu zadarmo 9 608
  10. Čas na zmenu banky je tu - za prenos účtu môžete získať 300 eur 8 399
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Víkend

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

CYNICKÁ OBLUDA

Danko na vyššej úrovni

Dosť sa popísalo o tom, že Kollár či Matovič sú rovnakí podvodníci ako Andrej Danko. V skutočností sú horší.

Monika Jankovská.

Slušných ľudí treba chrániť. Ako súd dospel k trestom pre bitkárov z MHD

Útočníci v autobuse vyvádzali a napadli manželov.

Ondrej Ánoši v novembri 2019.
Ľudia pomáhajú zraneným po masívnej explózii v Bejrúte.

Neprehliadnite tiež

Bukovszky zdôraznil potrebu diskusie o hrôzach páchaných na Rómoch

Svet si pripomína Pamätný deň rómskeho holokaustu.

Splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny László Bukovszky.

Prezidentka: Rómsky holokaust a jeho hrôzy nemôžu ostať zabudnuté

Spolupráca s Rómami a Rómkami musí byť podľa Čaputovej postavená na rovnocennom partnerstve.

Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová.

Aby sa krvavá história nezopakovala, musíme si ju podľa Matoviča pripomínať

Svet si pripomína Pamätný deň rómskeho holokaustu.

Premiér Igor Matovič.
Rómska osada.