SME
Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Prvá Rómka v habite: Život v Bardejove je mojou najťažšou misiou

Sestra Atanázia pomohla v bardejovskom gete vybudovať školu, materskú školu i spevácky zbor.

Sestra Atanázia bola prvou rómskou mníškou na Slovensku.Sestra Atanázia bola prvou rómskou mníškou na Slovensku.

Jej snom bolo venovať sa rómskym deťom. Tento sen si Maria Holubová (61) plní už vyše dvadsať rokov na bardejovskom sídlisku Poštárka. V miestnom gete žije takmer dvetisíc Rómov. V dvojizbových sociálnych bytoch, kde sa nezriedka tlačí desať ľudí, kúria najmä v peciach.

Poštárka sa až veľmi podobá na neslávny košický Lunik IX. Márii to neprekáža. Drobná Rómka, ktorej nikto nepovie inak ako sestra Atanázia, si v gete plní svoju životnú misiu.

Spolu s kňazmi saleziánmi tam od roku 1990 vybudovala školu, škôlku, založila spevácky zbor a snaží sa dávať tamojším deťom šancu na lepší život. Aspoň o niečo lepší, ako žijú ich rodičia.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

No len máloktoré z nich vie, že sestra Atanázia je prvou rómskou mníškou na Slovensku. V roku 1972 tajne vstúpila do Rádu sv. Bazila Veľkého, ktorý patrí pod gréckokatolícku cirkev, o rok neskôr zložila prvé rehoľné sľuby.

Tajne a prvá

„V dedine sme boli jediná rómska rodina. Otec sa živil ako kováč a popritom pracoval v tamojšom štátnom závode, matka v poľnohospodárskom družstve,“ spomína si na detstvo rodáčka z obce Svetlice pri Humennom.

Najradšej však chodila do neďalekej osady, kde bývala jej stará mama. „Vždy, keď som tam prišla, cítila som sa ako doma. Vedela som, že tam patrím,“ neskrýva rehoľníčka svoj pôvod.

Rodičia s ňou a jej súrodencami mali iné plány. „Odmalička nás rodičia viedli k vzdelaniu. Najmä otec chcel, aby sme sa učili a nemuseli v dospelosti ťažko pracovať,“ hovorí s úsmevom. Vzdelanie je pre rehoľníčku prioritou.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Atanázia je z piatich súrodencov – má tri sestry a brata. I keď sú od seba vzdialení stovky kilometrov, majú medzi sebou silné puto. Brat, ktorý sa živil ako profesionálny vojak, býva v Tepliciach, dve sestry v Prahe a tretia vo Švédsku. „Každý deň sa spolu rozprávame cez Skype,“ usmieva sa charizmatická žena.

V roku 1968 začala Maria študovať v Prešove strednú zdravotnú školu. Vtedy ešte netušila, ako sa jej v najbližších rokoch zmení život. Osudovým pre ňu bolo stretnutie s rehoľníkom Mariánom Potašom v druhom ročníku.

„Spoznala som sa s ľuďmi, ktorí žili viac duchovne a postupne som začala chodiť na ich tajné stretnutia, kde sme rozprávali o Bohu a viere,“ opisuje, ako sa počas socializmu dostala k cirkvi.

Neprekážalo, že som Rómka

Vtedajší režim nebol naklonený duchovným vodcom, preto aj ona navonok tajila svoju vieru. Všetky schôdzky organizovali, akoby pripravovali revolúciu. Často im pomáhali rodičia.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu

„Otec jedného z dievčat v skupine pracoval ako školník. Vždy nás tajne prepašoval do stredoškolského internátu. Nikto neskúmal, či tam skutočne bývame, alebo nie,“ prezrádza.

Rómskej stredoškoláčke sa tak otvoril iný pohľad na život. „Nikoho nezaujímalo, či som Rómka, alebo biela, ako to bolo doma na dedine. Hneď ma prijali medzi seba,“ spomína sestra Atanázia.

Po maturite a tajnom zložení rehoľného sľubu začala pracovať ako civilná zamestnankyňa v Ústave sociálnej starostlivosti v Bardejove, kde opatrovala duševne chorých chlapcov. Verejné hlásenie sa k cirkvi bolo vtedy pre ňu nemysliteľné. Preto si ďalších šestnásť rokov nemohla obliecť rehoľné rúcho ani sa modliť na verejnosti.

Oslobodenie pre Atanáziu prišlo až v roku 1988, keď ju preložili do charitného domu v Trenčíne. Pre skromnú ženu to bol jeden z najvýznamnejších momentov v živote. Odvtedy sa už nemusela hanbiť za svoju vieru a začala sa venovať rómskym deťom.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Otec bol na ňu veľmi pyšný, matka mala o dcéru strach. „Predsa len, bola som prvá rómska mníška v Československu,“ žartuje. Rodine najviac prekážalo, že sa už nevydá a nebude mať deti. Postupne sa jej aj tieto obavy podarilo doma umlčať.

img_3777_r8840_res.jpg

Radšej si odsadli

Atanázia má dodnes ťažké srdce na susedov z rodnej obce. „Nie je ľahké byť na Slovensku Rómom. Stretávame sa s nepochopením, nedôverou, pre mnohých sme stále tí, ktorí kradnú, sú leniví, nedokážu sa postarať o svoje rodiny,“ povzdychne si aj po rokoch.

Trápi ju spomienka, ako dedinčania odmietli v kostole medzi seba prijať jej matku. „U nás doma nikto nebol veriaci, ale mama chcela kvôli mne chodiť na omše. Lenže jej prvá cesta do kostola nedopadla dobre a domov sa vrátila s plačom.“

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Ženy sa od nej v kostole odťahovali a presadali si do iných lavíc. „Dodnes tomu nerozumiem. Boli sme slušná rodina, nikdy sme nechodili špinaví, rodičia pracovali. Ľudia si otca vážili ako kováča, ale mamu v kostole už nechceli,“ smutne dodáva. Podľa Atanázie sú najmä na dedinách voči Rómom veľké predsudky.

„Zlepšilo sa to po smrti otca, keď sa mama presťahovala do Prahy, našla si kostolík a nové kamarátky.“

Aj preto sa snaží pomáhať Rómom tam, kde o nich spoločnosť nemá záujem. Po zmene režimu prijala volanie z rehole, aby sa vrátila do Bardejova. Ústav však vymenila za jedno z najväčších rómskych sídlisk na Slovensku.

„Odvtedy sa to veľmi zmenilo. Väčšina Rómov vtedy ešte mala prácu, chodili robiť hlavne do Česka. V priebehu niekoľkých rokov sa z bardejovského sídliska stalo geto podobné neslávne známemu Luniku IX. Rómovia tu obývajú sociálne byty, kúria si v peciach. Staršie paneláky sa už neopravujú, v dezolátnom stave sú aj chodníky.“

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Rómka v habite

„Dnes takmer všetci žijú zo sociálnych dávok alebo celé rodiny odišli do Anglicka,“ opisuje sestra Atanázia. Zo šiestich maturantov sa tento rok podarilo nájsť prácu iba dvom.

„Niektorí Rómovia už nepoznajú, že ráno treba vstať a ísť do práce. Potom sa iba bezcieľne túlajú po uliciach a pijú.“

Nepopiera, že miestni boli prekvapení, keď medzi nich prišla Rómka v habite. „Postupne si zvykli a chodia sa za nami vyrozprávať, posťažovať sa.“ Rómovia si k nej vraj našli ľahšie cestu, keď videli, že je jednou z nich.

Ako zdôraznila, má to potom veľký vplyv aj na deti, ktoré vychovávajú. „Zo všetkých síl sa snažíme, aby deti chodili do školy, ale niekedy sa nám to nepodarí.“

Spolu so saleziánmi sa jej podarilo na sídlisku otvoriť prvú cirkevnú materskú školu. V dvoch triedach sa venujú 50 deťom, prijali aj rómske asistentky, aby odbúrali rečovú bariéru. Mnoho z detí hovorí iba po rómsky.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

„Aj rodičia detí, ktoré učíme, menia svoj spôsob myslenia. Viac sa snažia svojim deťom pomáhať, chcú, aby mali vzdelanie. Aspoň učňovku,“ teší sa energická mníška. Dvadsať žiakov, ktorí absolvovali predškolskú výchovu, začalo študovať na súkromnom rómskom gymnáziu v Kremnici.

Sestra Atanázia popri učení na Poštárke založila detský spevácky zbor Devleskere čhave (Božie deti) a pomáhala organizovať výlety pre tamojšie deti do Talianska, Francúzska, Španielska či Poľska, v 90. rokoch učila katechizmus v Jarovniciach.

Pri otázke, čo by najviac pomohlo Rómom, nezaváha ani na sekundu: „Práca, práca, práca.“ Vlastná rodina Atanázii nechýba. „Pre mňa sú to všetky deti na sídlisku, to je moja rodina,“ tvrdí.

Na záver podotkla, už pred maturitou cítila, že musí ísť pomáhať „svojim“. Dnes verí, že jej najťažšia misia bude úspešná.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Hygge ako životný štýl
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  7. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  1. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  2. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  3. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  5. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  6. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  7. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  8. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  9. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  10. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 653
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 19 688
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 148
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 391
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 057
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 695
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 406
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 233
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 106
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 6 495
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Víkend

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Darine Antalovej (72) z bratislavskej Petržalky vďaka liečbe liekom Keytruda takmer úplne vymizla rakovina krčku maternice. VšZP jej ho však nechce preplácať, lebo nie je hradený z verejného zdravotného poistenia. Trojtýždňová liečba ním stojí 4170 eur.

Dôchodkyňa a jej deti už za liek zaplatili desaťtisíce eur.

20 h
Fľaštička s vakcínou proti koronavírusu, ktorú vyvinuli vedci z Oxfordskej univerzity v spolupráci s farmaceutickou spoločnosťou AstraZeneca.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 241-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 4 361 obetí. Na Slovensku sa skončilo celoplošné testovanie, platia nové opatrenia.

7 h
Dočasný prezident Policajného zboru SR Peter Kovařík.

Bez opozície by neprešiel.

17 h

Neprehliadnite tiež

Ocenená bola aj nezisková organizácia Projekt Dom.ov z Prešova.

10. dec

Výzva platí pre obce s rómskymi komunitami.

9. dec

Rómovia po celé generácie žili a dodnes žijú v osadách v podmienkach segregácie a extrémnej chudoby.

8. dec
Poslanec NR SR Peter Pollák ml. (OĽaNO).

Delimitáciu úradu schválila vláda v stredu.

4. dec