SME
Streda, 5. august, 2020 | Meniny má HortenziaKrížovkyKrížovky

Zostala sama s troma deťmi, dnes je z nej spisovateľka

Ak zmeníme postoj, uvidíme v človeku príležitosť, myslí si rómska spisovateľka Zdenka Mahajová.

Zdenka Mahajová.Zdenka Mahajová. (Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

BRATISLAVA. Písať a čítať sa naučila ešte predtým, ako začala chodiť do školy. Dvadsaťpäť rokov pracovala ako kuchárka v školskej jedálni, potom vydala dve knihy.

Zdenke Mahajovej by nikto neuhádol skutočný vek. Päťdesiatsedemročná matka troch detí vyzerá mladistvo a krehko. Svojim životným príbehom ale dokazuje, že ide o veľmi silnú ženu.

Autobiografický román Zatmenie bol jej spoveďou a spomienkami na prekonávanie ťažkých chvíľ v živote. V zbierke básni Otázniky zase hľadá zmysel života.

„Hodnota človeka nespočíva v tom, ako spĺňa očakávania spoločnosti,“ tvrdí šarmantná spisovateľka.

Narodila sa v Myjave ako štvrté dieťa, celkovo ich bolo päť súrodencov.

Dve tváre

Na ulici bývali medzi majoritou, najbližší susedia ale boli Rómovia. „Rodina bola pre mňa bod, ktorý mi určil hodnoty ako úcta, tolerancia, no i možnosť prekročiť vlastné hranice,“ hovorí drobná žena s iskrou v očiach.

Rodičia sa snažili, aby ich okolie nevnímalo ako ostatných Rómov. „Postavili si dom, otec pracoval vo fabrike a vstúpil aj do rôznych funkcii, mama bola ženou v domácnosti,“ spomína.

„Ich správanie nebolo prirodzené, akoby žili s dvomi tvárami,“ myslí si. V komunite sa správali uvoľnenejšie, boli ústretoví i kritickí. Pri bielych zase dbali o to, aby ich majorita akceptovala,“ priznáva.

Najväčšou vášňou pre Zdenku bola literatúra. „Čítanie kníh bola moja jediná spoločenská aktivita,“ priznáva. V románových príbehoch spoznávala svet, aj seba.

„Pamätám si napríklad na knihu od Kláry Jarunkovej Jediná. Tam som žila život naplno a so všetkým,“ opisuje. Pri čítaní mala pocit, že sa dramatické príbehy z románov odohrávajú priamo v jej duši.

S prvými problémami pre svoj rómsky pôvod sa stretla na základnej škole. „Musela som iným dokázať, že som človek, i keď v ich očiach stále niekto menejcenný,“ opisuje tichým hlasom.

Nezabudne na deň, kedy deti z triedy vzali zubnú kefku a drhli jej ruky až do krvi. Odvtedy ešte viac utiekla so sveta literárnych hrdinov a školy sa začala báť. „Knihy boli moja kultúrna sebarealizácia i konzumácia,“ otvorené priznáva.

Ako tínedžerka sa rozhodla študovať zdravotníctvo. Strednú školu ale pre rodinné problémy nedokončila. „Rodičia sa rozvádzali a pri štyroch ďalších súrodencoch bolo nepredstaviteľné, aby som študovala ďalej,“ hovorí.

Životná skúška

Mladá žena tak prerušila štúdium a neskôr si našla manžela. Sny o tradičnej rodiny ale netrvali dlho.

No už v 28-rokoch ovdovela a doma ju čakali tri malé deti. Zdenke sa zrútil celý svet. „Sama seba som sa vtedy pýtala iba jednu otázku: Dokážem vychovať svoje deti?“

Tvrdí, že odvtedy musela „začať žiť a nie len sa niečomu venovať“. Prácu napokon našla v školskej jedálni. Niekoho vtedy hľadali, tak som išla opýtať, či nepotrebujú pomoc.

Dnes hovorí, že len chcela svojim deťom poskytnúť zázemie, vzdelanie a pripraviť ich na život. „Práca bola prostriedkom, ako to všetko dosiahnuť.“

„Život má občas aj negatívne stránky, ale keď sa nám ich podarí prekonať, posunieme sa dopredu,“ zamýšľa sa.

Podľa nej majú niektoré udalosti na svete význam, ktorému nedokážeme hneď porozumieť. „Ak si človek prizná, že spadol na dno a uvedomí si tento pád, ostane silnejším,“ tvrdí.

Práca v školskej kuchyni ju bavila, po siedmich rokoch sa stala v nej vedúcou. Aj tu jej ale dali pocítiť, že je iná.

Jedného dňa pribehla jej dcéra domov s plačom a vravela: „Mami, deti rozprávajú, že ťa vyhodili z práce, lebo si tam kradla.“ Nevedela pochopiť, prečo niekto rozširoval také fámy.

Podľa nej si to nevymysleli deti, ale niektorý z rodičov, ktorému sa nepáčilo, že rómska žena varí pre ich deti. „Dnes mi je ľúto tých ľudí, ktorí sa takto zvýrazňovali,“ dodáva.

Keď deti vyrástli, mohla sa naplno začať venovať svoje veľkej vášni – literatúre. Najstaršia dcéra sa stala zdravotnou sestričkou a štvrtým rokom žije v Anglicku, najmladšia dcéra pracuje pri Úrade vlády a syn sa živí ako strojník v Brne.

Ľudia v "rómskej koži"

Svoje deti sa nesnažila presviedčať, aby sa hlásili k rómskemu pôvodu.

„S rómskou identitou vysporiadali veľmi dobre. Nazvali ich „ľuďmi v rómskej koži“,“ usmieva sa.

Ako profesionálna spisovateľka sa rozhodne byť necíti: „Podarilo sa mi vydať dve knihy. V jednej chvíli svojho života som pocítila, že sa potrebujem poďakovať za nájdenie zmyslu svojho života.“

Nemá ani najobľúbenejšiu knihu. Podľa nej sú ako kvapky v oceáne. Čítam veľa klasikov a filozofiu a poéziu, písanie je pre ňu viac ako potešením.

Pri riešení problémov s neprispôsobivými rómskymi komunitami podľa nej nechybuje iba štát. Problémy medzi nami vraj spôsobuje nevedomosť,

„Rómska problematika nie je iba o Rómoch, ale o celej spoločnosti. Ak si niekto myslí, že jeho činy ostanú bez následkov, nech sa pozrie, čo sa urobilo s rómskou komunitou u nás. Dôsledky vidíme doteraz,“ varuje.

Podľa nej sa nemôže zmeniť systém, iba človek. Nikto nemôže iným ľuďom niečo vnútiť, ale mal by byť inšpiráciou pre ostatných. „Ak zmením svoj postoj, uvidím v človeku príležitosť,“ uzatvára Zdenka Mahajová.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako zvýšiť testosterón? Najlepší doplnok výživy pre mužov
  2. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony?
  3. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť
  4. Najväčší karibský ostrov ukrýva výnimočné investície
  5. Severný Spiš s Pieninami zachutí aj vašim deťom. Doslova
  6. Letná dovolenka na Slovensku: last minute prázdninové tipy
  7. Už 20 rokov ponúka Kaufland široký sortiment za výhodné ceny
  8. Moderná športová hala vďaka PEM Buildings
  9. Ako to, že sa tam ešte nenatáčal film? Prostredie si zamilujete
  10. Chystáte sa na Baby shower? Tri tipy, ako potešiť budúcu mamičku
  1. Hitom leta sú cyklopočítače Mio - pre zábavu i výkon!
  2. Letná potravinová zbierka Tesca presiahla už 15 ton!
  3. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť
  4. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony?
  5. Najväčší karibský ostrov ukrýva výnimočné investície
  6. Pochod smrti
  7. Ručné ovládanie auta – šanca pre vodičov s hendikepom
  8. A na týchto miestach ste už boli?
  9. Konečne nažive
  10. Letná dovolenka na Slovensku: last minute prázdninové tipy
  1. Ako to, že sa tam ešte nenatáčal film? Prostredie si zamilujete 20 781
  2. Letná dovolenka na Slovensku: last minute prázdninové tipy 18 376
  3. Osem výnimočných slovenských hotelov pre zaslúžený odpočinok 12 407
  4. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 10 355
  5. Vylievate kuchynský olej do záchoda? Zvyšujete si tým účty 10 234
  6. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 10 111
  7. Gaderská dolina poteší celú rodinu 10 071
  8. Hľadáte bezstarostný relax? Dovolenkujte v hoteli pre dospelých 9 709
  9. Nové články môžete na SME.sk čítať prvú hodinu zadarmo 9 606
  10. Čas na zmenu banky je tu - za prenos účtu môžete získať 300 eur 8 275
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Moniku Jankovskú odvádzajú z pojednávacej miestnosti.

Slušných ľudí treba chrániť. Ako súd dospel k trestom pre bitkárov z MHD

Útočníci v autobuse vyvádzali a napadli manželov.

Ondrej Ánoši v novembri 2019.
Ľudia pomáhajú zraneným po masívnej explózii v Bejrúte.
CYNICKÁ OBLUDA

Danko na vyššej úrovni

Dosť sa popísalo o tom, že Kollár či Matovič sú rovnakí podvodníci ako Andrej Danko. V skutočností sú horší.

Neprehliadnite tiež

Bukovszky zdôraznil potrebu diskusie o hrôzach páchaných na Rómoch

Svet si pripomína Pamätný deň rómskeho holokaustu.

Splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny László Bukovszky.

Prezidentka: Rómsky holokaust a jeho hrôzy nemôžu ostať zabudnuté

Spolupráca s Rómami a Rómkami musí byť podľa Čaputovej postavená na rovnocennom partnerstve.

Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová.

Aby sa krvavá história nezopakovala, musíme si ju podľa Matoviča pripomínať

Svet si pripomína Pamätný deň rómskeho holokaustu.

Premiér Igor Matovič.
Rómska osada.