Zostala sama s troma deťmi, dnes je z nej spisovateľka

Ak zmeníme postoj, uvidíme v človeku príležitosť, myslí si rómska spisovateľka Zdenka Mahajová.

Zdenka Mahajová.(Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

BRATISLAVA. Písať a čítať sa naučila ešte predtým, ako začala chodiť do školy. Dvadsaťpäť rokov pracovala ako kuchárka v školskej jedálni, potom vydala dve knihy.

Zdenke Mahajovej by nikto neuhádol skutočný vek. Päťdesiatsedemročná matka troch detí vyzerá mladistvo a krehko. Svojim životným príbehom ale dokazuje, že ide o veľmi silnú ženu.

Autobiografický román Zatmenie bol jej spoveďou a spomienkami na prekonávanie ťažkých chvíľ v živote. V zbierke básni Otázniky zase hľadá zmysel života.

„Hodnota človeka nespočíva v tom, ako spĺňa očakávania spoločnosti,“ tvrdí šarmantná spisovateľka.

Narodila sa v Myjave ako štvrté dieťa, celkovo ich bolo päť súrodencov.

Dve tváre

Na ulici bývali medzi majoritou, najbližší susedia ale boli Rómovia. „Rodina bola pre mňa bod, ktorý mi určil hodnoty ako úcta, tolerancia, no i možnosť prekročiť vlastné hranice,“ hovorí drobná žena s iskrou v očiach.

Rodičia sa snažili, aby ich okolie nevnímalo ako ostatných Rómov. „Postavili si dom, otec pracoval vo fabrike a vstúpil aj do rôznych funkcii, mama bola ženou v domácnosti,“ spomína.

„Ich správanie nebolo prirodzené, akoby žili s dvomi tvárami,“ myslí si. V komunite sa správali uvoľnenejšie, boli ústretoví i kritickí. Pri bielych zase dbali o to, aby ich majorita akceptovala,“ priznáva.

Najväčšou vášňou pre Zdenku bola literatúra. „Čítanie kníh bola moja jediná spoločenská aktivita,“ priznáva. V románových príbehoch spoznávala svet, aj seba.

„Pamätám si napríklad na knihu od Kláry Jarunkovej Jediná. Tam som žila život naplno a so všetkým,“ opisuje. Pri čítaní mala pocit, že sa dramatické príbehy z románov odohrávajú priamo v jej duši.

S prvými problémami pre svoj rómsky pôvod sa stretla na základnej škole. „Musela som iným dokázať, že som človek, i keď v ich očiach stále niekto menejcenný,“ opisuje tichým hlasom.

Nezabudne na deň, kedy deti z triedy vzali zubnú kefku a drhli jej ruky až do krvi. Odvtedy ešte viac utiekla so sveta literárnych hrdinov a školy sa začala báť. „Knihy boli moja kultúrna sebarealizácia i konzumácia,“ otvorené priznáva.

Ako tínedžerka sa rozhodla študovať zdravotníctvo. Strednú školu ale pre rodinné problémy nedokončila. „Rodičia sa rozvádzali a pri štyroch ďalších súrodencoch bolo nepredstaviteľné, aby som študovala ďalej,“ hovorí.

Životná skúška

Mladá žena tak prerušila štúdium a neskôr si našla manžela. Sny o tradičnej rodiny ale netrvali dlho.

No už v 28-rokoch ovdovela a doma ju čakali tri malé deti. Zdenke sa zrútil celý svet. „Sama seba som sa vtedy pýtala iba jednu otázku: Dokážem vychovať svoje deti?“

Tvrdí, že odvtedy musela „začať žiť a nie len sa niečomu venovať“. Prácu napokon našla v školskej jedálni. Niekoho vtedy hľadali, tak som išla opýtať, či nepotrebujú pomoc.

Dnes hovorí, že len chcela svojim deťom poskytnúť zázemie, vzdelanie a pripraviť ich na život. „Práca bola prostriedkom, ako to všetko dosiahnuť.“

„Život má občas aj negatívne stránky, ale keď sa nám ich podarí prekonať, posunieme sa dopredu,“ zamýšľa sa.

Podľa nej majú niektoré udalosti na svete význam, ktorému nedokážeme hneď porozumieť. „Ak si človek prizná, že spadol na dno a uvedomí si tento pád, ostane silnejším,“ tvrdí.

Práca v školskej kuchyni ju bavila, po siedmich rokoch sa stala v nej vedúcou. Aj tu jej ale dali pocítiť, že je iná.

Jedného dňa pribehla jej dcéra domov s plačom a vravela: „Mami, deti rozprávajú, že ťa vyhodili z práce, lebo si tam kradla.“ Nevedela pochopiť, prečo niekto rozširoval také fámy.

Podľa nej si to nevymysleli deti, ale niektorý z rodičov, ktorému sa nepáčilo, že rómska žena varí pre ich deti. „Dnes mi je ľúto tých ľudí, ktorí sa takto zvýrazňovali,“ dodáva.

Keď deti vyrástli, mohla sa naplno začať venovať svoje veľkej vášni – literatúre. Najstaršia dcéra sa stala zdravotnou sestričkou a štvrtým rokom žije v Anglicku, najmladšia dcéra pracuje pri Úrade vlády a syn sa živí ako strojník v Brne.

Ľudia v "rómskej koži"

Svoje deti sa nesnažila presviedčať, aby sa hlásili k rómskemu pôvodu.

„S rómskou identitou vysporiadali veľmi dobre. Nazvali ich „ľuďmi v rómskej koži“,“ usmieva sa.

Ako profesionálna spisovateľka sa rozhodne byť necíti: „Podarilo sa mi vydať dve knihy. V jednej chvíli svojho života som pocítila, že sa potrebujem poďakovať za nájdenie zmyslu svojho života.“

Nemá ani najobľúbenejšiu knihu. Podľa nej sú ako kvapky v oceáne. Čítam veľa klasikov a filozofiu a poéziu, písanie je pre ňu viac ako potešením.

Pri riešení problémov s neprispôsobivými rómskymi komunitami podľa nej nechybuje iba štát. Problémy medzi nami vraj spôsobuje nevedomosť,

„Rómska problematika nie je iba o Rómoch, ale o celej spoločnosti. Ak si niekto myslí, že jeho činy ostanú bez následkov, nech sa pozrie, čo sa urobilo s rómskou komunitou u nás. Dôsledky vidíme doteraz,“ varuje.

Podľa nej sa nemôže zmeniť systém, iba človek. Nikto nemôže iným ľuďom niečo vnútiť, ale mal by byť inšpiráciou pre ostatných. „Ak zmením svoj postoj, uvidím v človeku príležitosť,“ uzatvára Zdenka Mahajová.

Najčítanejšie na SME Rómovia


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kŕčové žily: Nepekné a nebezpečné
  2. Zvládnete tento test o jablkách a cideroch? Otestujte sa
  3. Vydanie denníka SME spolu s knihou Ľubomíra Feldeka
  4. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte?
  5. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť?
  6. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity!
  7. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku?
  8. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  9. Jednoduchá mobilná tlač z vášho smartfónu, alebo tabletu?
  10. Vďaka úveru na rekonštrukciu môžete ušetriť tisícky EUR
  1. Zvládnete tento test o jablkách a cideroch? Otestujte sa
  2. Mladí futbalisti získali takmer 50 tisíc eur
  3. OMV modernizuje čerpacie stanice. Prioritou je pohodlie zákazník
  4. Aj zmrzlina podlieha trendom, mali ste už špenátovú?
  5. Prémiovosť slovenského trhu rastie, dovozová Metaxa je na čele
  6. Neseďte doma, cestujte z Košíc do sveta
  7. Vydanie denníka SME spolu s knihou Ľubomíra Feldeka
  8. Kŕčové žily: Nepekné a nebezpečné
  9. Študenti obhajovali návrhy na využitie Pisztoryho paláca
  10. Turistický nosič pre malého dobrodruha?
  1. Aký bude váš doplnkový dôchodok 12 139
  2. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity! 4 686
  3. Vydanie denníka SME spolu s knihou Ľubomíra Feldeka 3 838
  4. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a. 3 709
  5. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť? 3 430
  6. Od 1. júla už prestanete chodiť na poštu! 3 411
  7. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku? 3 204
  8. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte? 3 040
  9. Jarabinky Grande odštartovali predaj zaujímavými cenami bytov 2 973
  10. Jednoduchá mobilná tlač z vášho smartfónu, alebo tabletu? 2 005

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Horiaci obklad z londýnskej budovy sa používa aj na Slovensku

Francúzsky výrobca v pondelok oznámil, že obklad, ktorý pravdepodobne významne prispel k tragickému požiaru v Londýne, prestal vyrábať.

DOMOV

Politika a futbal sú dve rozdielne veci, Ficov list nič nezmení

Premiér píše, že mu záleží na názoroch mladých, študentov nevypočul

SVET

Odpoveď Ficovi: Nie ste v tom sami, Nemci podrazili aj Čechov

Dúfame, že UEFA konečne prijme nové pravidlá.

ŠPORT

Peťo potrebuje len pohodu, formu má, vraví Juraj Sagan

Juraj sa prvýkrát predstaví na Tour.

Neprehliadnite tiež

Verešová: Rómovia sú príležitosťou, potrebujeme spoločné riešenia

Tie musia priniesť aktivisti, politici aj odborníci, hovorí opozičná poslankyňa.

Voľby do Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny budú začiatkom júla

Uskutočnia sa v nadväznosti na uplynutie 3. ročného funkčného obdobia, ktoré sa týka väčšiny členov a členiek výboru.

Ani biela, ani Rómka: Janette Maziniová Motlová pomáha pochopiť menšiny

Ocitla sa medzi dvoma svetmi, dnes pomáha v rámci organizácie EDUMA.