Zostala sama s troma deťmi, dnes je z nej spisovateľka

Ak zmeníme postoj, uvidíme v človeku príležitosť, myslí si rómska spisovateľka Zdenka Mahajová.

Zdenka Mahajová.(Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

BRATISLAVA. Písať a čítať sa naučila ešte predtým, ako začala chodiť do školy. Dvadsaťpäť rokov pracovala ako kuchárka v školskej jedálni, potom vydala dve knihy.

Zdenke Mahajovej by nikto neuhádol skutočný vek. Päťdesiatsedemročná matka troch detí vyzerá mladistvo a krehko. Svojim životným príbehom ale dokazuje, že ide o veľmi silnú ženu.

Autobiografický román Zatmenie bol jej spoveďou a spomienkami na prekonávanie ťažkých chvíľ v živote. V zbierke básni Otázniky zase hľadá zmysel života.

„Hodnota človeka nespočíva v tom, ako spĺňa očakávania spoločnosti,“ tvrdí šarmantná spisovateľka.

Narodila sa v Myjave ako štvrté dieťa, celkovo ich bolo päť súrodencov.

Dve tváre

Na ulici bývali medzi majoritou, najbližší susedia ale boli Rómovia. „Rodina bola pre mňa bod, ktorý mi určil hodnoty ako úcta, tolerancia, no i možnosť prekročiť vlastné hranice,“ hovorí drobná žena s iskrou v očiach.

Rodičia sa snažili, aby ich okolie nevnímalo ako ostatných Rómov. „Postavili si dom, otec pracoval vo fabrike a vstúpil aj do rôznych funkcii, mama bola ženou v domácnosti,“ spomína.

„Ich správanie nebolo prirodzené, akoby žili s dvomi tvárami,“ myslí si. V komunite sa správali uvoľnenejšie, boli ústretoví i kritickí. Pri bielych zase dbali o to, aby ich majorita akceptovala,“ priznáva.

Najväčšou vášňou pre Zdenku bola literatúra. „Čítanie kníh bola moja jediná spoločenská aktivita,“ priznáva. V románových príbehoch spoznávala svet, aj seba.

„Pamätám si napríklad na knihu od Kláry Jarunkovej Jediná. Tam som žila život naplno a so všetkým,“ opisuje. Pri čítaní mala pocit, že sa dramatické príbehy z románov odohrávajú priamo v jej duši.

S prvými problémami pre svoj rómsky pôvod sa stretla na základnej škole. „Musela som iným dokázať, že som človek, i keď v ich očiach stále niekto menejcenný,“ opisuje tichým hlasom.

Nezabudne na deň, kedy deti z triedy vzali zubnú kefku a drhli jej ruky až do krvi. Odvtedy ešte viac utiekla so sveta literárnych hrdinov a školy sa začala báť. „Knihy boli moja kultúrna sebarealizácia i konzumácia,“ otvorené priznáva.

Ako tínedžerka sa rozhodla študovať zdravotníctvo. Strednú školu ale pre rodinné problémy nedokončila. „Rodičia sa rozvádzali a pri štyroch ďalších súrodencoch bolo nepredstaviteľné, aby som študovala ďalej,“ hovorí.

Životná skúška

Mladá žena tak prerušila štúdium a neskôr si našla manžela. Sny o tradičnej rodiny ale netrvali dlho.

No už v 28-rokoch ovdovela a doma ju čakali tri malé deti. Zdenke sa zrútil celý svet. „Sama seba som sa vtedy pýtala iba jednu otázku: Dokážem vychovať svoje deti?“

Tvrdí, že odvtedy musela „začať žiť a nie len sa niečomu venovať“. Prácu napokon našla v školskej jedálni. Niekoho vtedy hľadali, tak som išla opýtať, či nepotrebujú pomoc.

Dnes hovorí, že len chcela svojim deťom poskytnúť zázemie, vzdelanie a pripraviť ich na život. „Práca bola prostriedkom, ako to všetko dosiahnuť.“

„Život má občas aj negatívne stránky, ale keď sa nám ich podarí prekonať, posunieme sa dopredu,“ zamýšľa sa.

Podľa nej majú niektoré udalosti na svete význam, ktorému nedokážeme hneď porozumieť. „Ak si človek prizná, že spadol na dno a uvedomí si tento pád, ostane silnejším,“ tvrdí.

Práca v školskej kuchyni ju bavila, po siedmich rokoch sa stala v nej vedúcou. Aj tu jej ale dali pocítiť, že je iná.

Jedného dňa pribehla jej dcéra domov s plačom a vravela: „Mami, deti rozprávajú, že ťa vyhodili z práce, lebo si tam kradla.“ Nevedela pochopiť, prečo niekto rozširoval také fámy.

Podľa nej si to nevymysleli deti, ale niektorý z rodičov, ktorému sa nepáčilo, že rómska žena varí pre ich deti. „Dnes mi je ľúto tých ľudí, ktorí sa takto zvýrazňovali,“ dodáva.

Keď deti vyrástli, mohla sa naplno začať venovať svoje veľkej vášni – literatúre. Najstaršia dcéra sa stala zdravotnou sestričkou a štvrtým rokom žije v Anglicku, najmladšia dcéra pracuje pri Úrade vlády a syn sa živí ako strojník v Brne.

Ľudia v "rómskej koži"

Svoje deti sa nesnažila presviedčať, aby sa hlásili k rómskemu pôvodu.

„S rómskou identitou vysporiadali veľmi dobre. Nazvali ich „ľuďmi v rómskej koži“,“ usmieva sa.

Ako profesionálna spisovateľka sa rozhodne byť necíti: „Podarilo sa mi vydať dve knihy. V jednej chvíli svojho života som pocítila, že sa potrebujem poďakovať za nájdenie zmyslu svojho života.“

Nemá ani najobľúbenejšiu knihu. Podľa nej sú ako kvapky v oceáne. Čítam veľa klasikov a filozofiu a poéziu, písanie je pre ňu viac ako potešením.

Pri riešení problémov s neprispôsobivými rómskymi komunitami podľa nej nechybuje iba štát. Problémy medzi nami vraj spôsobuje nevedomosť,

„Rómska problematika nie je iba o Rómoch, ale o celej spoločnosti. Ak si niekto myslí, že jeho činy ostanú bez následkov, nech sa pozrie, čo sa urobilo s rómskou komunitou u nás. Dôsledky vidíme doteraz,“ varuje.

Podľa nej sa nemôže zmeniť systém, iba človek. Nikto nemôže iným ľuďom niečo vnútiť, ale mal by byť inšpiráciou pre ostatných. „Ak zmením svoj postoj, uvidím v človeku príležitosť,“ uzatvára Zdenka Mahajová.

Najčítanejšie na SME Rómovia


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  2. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  3. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  4. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  5. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  6. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  9. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 397
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 7 446
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 6 677
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 233
  5. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 6 014
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 969
  7. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 4 929
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 692
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 495
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 901

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Mnohí mlčia, on nie. Služba vlasti z neho spravila lovca ľudí

Mikuláš Tóth tvrdí, že si z vojenčiny priniesol domov traumu. A rozhodol sa, že nebude mlčať. Protestuje.

KOMENTÁRE

Mihál opúšťa Sulíka. Máme na viac?

Predseda SaS je výraznou osobnosťou, ktorá ľudí rozdeľuje.

EKONOMIKA

Křetínský: Desím sa, aby napätie v koalícii neohrozilo Slovensko

Danko sa nás na nič nespýtal, hovorí šéf EPH.

TECH

NASA má v stredu ohlásiť dôležitý objav, detaily zatiaľ tají

Objav môže byť rovnako zásadný ako objav exoplanéty Proxima b

Neprehliadnite tiež

Dotáciu na sociálnu prácu a komunitné centrá dostane 150 obcí

Cieľom projektu je zvýšenie adresnosti a komplexnosti služieb poskytovaných komunitnými centrami.

Rezort vnútra schválil pomoc okrajovým rómskym komunitám

Na pomoc má ísť v nasledujúcich rokoch takmer 45 miliónov eur z európskych fondov a štátneho rozpočtu.

Bugár: Opatrenia Smeru proti Rómom cez Most neprejdú

Most-Híd presadzuje, že prácu v chudobných regiónoch musí ponúknuť štát prostredníctvom úradov práce.

Pripomíname si Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu

Deň sa pripomína pri príležitosti oslobodenia koncentračného tábora v Auschwitzi.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop