Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou nezamestnanosťou v Únii. Máme problém zamestnať ženy, ale aj vychovať absolventov, ktorých by firmy chceli.
Číslo nezamestnanosti nám neuveriteľne deformuje obrovský počet Rómov, ktorých na Slovensku máme,“ povedal v júni premiér Robert Fico (Smer). Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií však tvrdí niečo iné.
„Väčšina rómskej populácie je neaktívna a nenadhodnocuje príliš štatistiky nezamestnanosti,“ povedal šéf inštitútu Martin Filko na seminári Ako znížiť nezamestnanosť na Slovensku, ktorú organizoval inštitút INEKO a Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.
Aj keď je možné, že Rómovia sú reálne bez práce, neovplyvňujú štatistiky tak, ako to prezentoval Fico. Mnohí z nich totiž nie sú evidovaní na úradoch práce a nepoberajú dávky v nezamestnanosti. Časť z nich mohla odísť do zahraničia.
Na otázku, z akých dát premiér vychádzal pri tvrdení, že štatistiky nezamestnanosti u nás krivia Rómovia, Úrad vlády neodpovedal.
Podľa národnosti je u nás asi 110-tisíc Rómov, podľa toho, či hovoria po rómsky, ich je vyše 190tisíc, vysvetľuje Filko z IFP. Ide o údaje z prieskumu Štatistického úradu.
K nim treba podľa Filka prirátať asi 165-tisíc Rómov, ktorí žijú v segregovaných oblastiach a na okrajoch obcí, ktoré štatistici nepokrývajú.
„Rómsku populáciu podľa tohto kľúča odhadujeme asi na 350-tisíc ľudí. Z nich je približne 42-tisíc nezamestnaných a asi 35-tisíc pracuje,“ dodal Filko. Ostatní sú pre štatistiky nezamestnanosti neaktívni.
Ústredie práce tieto čísla nevie potvrdiť, nevedie totiž evidenciu podľa toho, či je nezamestnaný Róm, alebo nie.
Podľa údajov IFP by však Rómovia evidovaní na úradoch práce tvorili len asi desatinu všetkých nezamestnaných. V decembri bolo totiž v evidencii úradov práce takmer 400tisíc ľudí.
Ak si hľadá prácu žena s dieťaťom, často nie je úspešná. Problém má nájsť materskú školu či jasle, ale aj pracovnú pozíciu. Na seminári na to upozornil aj Zoltán Kazatsay, ktorý sa v Európskej komisii venuje zamestnanosti.
Na Slovensku má podľa neho prácu len 52 percent žien, priemer Únie je 62-percentná zamestnanosť žien.
Zamestnanosť žien sa môže u nás zvýšiť, ak štát umožní ženám, aby si ľahšie našli škôlku či jasle, tvrdil na seminári analytik INEKO Peter Goliaš.
Štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš to však spochybňuje, hovorí, že málo škôlok je len v Bratislavskom kraji.
„Nedostatok miest v materských školách nemusí byť medzi kľúčovými príčinami vysokej nezamestnanosti žien,“ dodal.
Za nízkym percentom pracujúcich žien u nás môžu byť podľa Ondruša vysoké príspevky, ktoré matky dostávajú od štátu.
Dosahujú asi 200 eur, ak by bolo dieťa v jasliach či škôlke, získa rodič príspevok podľa toho, koľko zariadenie stojí, no najviac 230 eur.
V regiónoch s vyššou nezamestnanosťou či s nízkymi platmi sa tak odchod z materskej ženám nemusí vyplatiť.
Bez znalosti slovenčiny sa u nás človek ťažko zamestná.
„Ľudia, ktorí sú nevzdelaní, ale ovládajú aspoň čiastočne slovenčinu, majú oveľa vyššiu šancu zamestnať sa ako tí, ktorí sú rovnako nevzdelaní, ale po slovensky nevedia vôbec,“ hovorí Filko.
Týka sa to podľa neho asi 30-tisíc ľudí, ktorí sa hlásia k rómskej a maďarskej menšine. K nim znovu treba pripočítať aj ľudí žijúcich v segregovaných osadách. Úrady by mali pre nich rozšíriť vzdelávanie, napríklad aj o výučbu slovenčiny, dodal Filko.
Ústredie práce jeho slová spochybňuje. Tvrdí, že ide o ojedinelé prípady, nie masový jav. O výučbu či zdokonaľovanie sa v slovenčine podľa ústredia nie je záujem.
Úrady práce preto kurzy zamerané na slovenský jazyk nerobia.
