SME
Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Ako vyzeral život Rómov na Šariši začiatkom minulého storočia

Etnograf Jozef Kolarčík-Fintický vo vyše dvesto fotografiách dokumentoval tradície a zvyky tamojších Rómov.

Rómovia z DrienovaRómovia z Drienova (Zdroj: Krajské múzeum v Prešove)

BRATISLAVA. Dobové fotografie etnografa a folkloristu Jozefa Kolarčíka – Fintického dnes dokumentujú, ako vyzeral život Rómov v okolí Prešova začiatkom minulého storočia.

V jeho pozostalosti zostalo takmer 550 fotografií, asi dvesto z nich zobrazuje život rómskej menšiny na východe republiky. Zachytávajú predovšetkým rómskych muzikantov, táborenie, či podomové predaje a trhy.

Občianske združenie In Minorita pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov pripravilo v Krajskom múzeu v Prešove inštaláciu jeho fotografií rómskych komunít z okolia Prešova v rokoch 1930 - 1960 a inštaláciu panelovej výstavy Príbehy z fotografií. Informovala o tom kurátorka výstavy a etnografka Zuzana Kumanová.

Drienov

V Kolarčíkovej fotografickej pozostalosti je niekoľko fotografií Rómov z Drienova. Ide predovšetkým o zábery z výroby nepálených tehál – „vaľkov“. Obyvatelia obce sa zhodujú na tom, že práve Rómovia sa tejto výrobe venovali, aj pôvodná rómska osada bola pod kopcom, kde sa ťažila ílovitá „biela“ hlina vhodná na „vaľky“.

drienov_res.jpg

Rómovia počas výroby nepálených tehál

Jarovnice

Pohľad na najväčšiu rómsku osadu na Slovensku Jarovnice sa výrazne odlišuje od záberov dreveníc z diel Jozefa Kolarčíka – Fintického. V obci zachytával najmä tamojších muzikantov počas medzivojnového obdobia. jarovnice_res.jpg

Rómovia z Jarovníc, snímka z roku 1932

img_1216_zm_r4145_res.jpg

Pohľad na osadu v Jarovniciach dnes
FOTO: o. z. In Minorita

Petrovany

Snímky z Petrovian označil šarišský etnograf ako „Ochojova rodina“ alebo „rodina primáša Mača“. Ochoj a Mačo boli príbuzní. V dedine dodnes žijú potomkovia týchto Rómov, ktorí na nich spomínajú. Mačo, vlastným menom Ján Makula (narodený 1900), mal so svojou manželkou Máriou Gabčovou prezývanou Baboka asi osem detí.

petrovany_res.jpg

"Ochojova rodina" z Petrovian

petrovany2_r167_res.jpg

Potomok primáša Mača z Petrovian

Rožkovany

Kolarčík-Fintický pravdepodobne dobre poznal obyvateľov rožkovianskej osady, približne v roku 1953 nafotil viacero portrétov tamojších Rómov. Súčasní obyvatelia osady si ale na svojich predkov dnes nespomínajú.

rozkovany-old_r460_res.jpg

Život Rómov v 50-tých rokoch v Rožkovanoch

rozkovany2_r3707_res.jpg

Chatrč v Rožkovanoch
FOTO: o. z. In Minorita

481-12_res.jpg

Rómski muzikanti z Petrovian, pravdepodobne ide o kapelu primáša Bertíka

481-23_res.jpg

Podomový predaj metiel v Šarišskej Porube

481-06_res.jpg

Portrét kováča z Drienova, pravdepodobne ide o Jána Gábora (narodený okolo roku 1890)

Písomná pozostalosť a fotografie Jozefa Kolarčíka-Fintického sú uložené v Slovenskej národnej knižnici v Martine a niektoré fotografie sú v majetku Krajského múzea v Prešove. Reprodukcia dobových fotografií je možná vďaka láskavému súhlasu oboch inštitúcií.

Kto bol Jozef Kolarčík-Fintický

Zaujímal sa najmä o šarišský folklór.

Jozef Kolarčík-Fintický sa narodil v roku 1899 v Malom Šariši neďaleko Prešova. Pôsobil ako dedinský učiteľ vo Finticiach, viedol spevokol, zbieral ľudových piesní a slovesnosti, zaujímal sa o rómske tradície a zvyky.

Najviac ho zaujal šarišský folklór, spočiatku iba ľudové piesne z Fintíc a Malého Šariša. Postupne sa jeho záujem rozšíril na celý región Šariša. Pozornosť potom venoval zbieraniu a zapisovaniu rusínskych piesní z okolia Makovice od Bardejova k Humennému a rómskemu folklóru.

Rudolf Sivý

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 39 807
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 37 932
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 10 788
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 374
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 105
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 061
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 328
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 057
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 858
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 757
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Rázcestie v obci Martinová.

Maďarov na severe nechcú a Rómov nikde nechcú, opisujú ľudia z Martinovej.

22. jan

O klíme si kladieme falošné otázky.

22. jan
Nemocnice v Londýne sú pod tlakom.

Nový kmeň môže byť smrteľnejší.

16 h
Petra Vlhová.

Gisinová pôjde hneď po Vlhovej.

13 h

Neprehliadnite tiež

Ocenená bola aj nezisková organizácia Projekt Dom.ov z Prešova.

10. dec

Výzva platí pre obce s rómskymi komunitami.

9. dec

Rómovia po celé generácie žili a dodnes žijú v osadách v podmienkach segregácie a extrémnej chudoby.

8. dec
Poslanec NR SR Peter Pollák ml. (OĽaNO).

Delimitáciu úradu schválila vláda v stredu.

4. dec