Píše ombudsmanka Jana Dubovcová
Od začiatku môjho pôsobenia sa stretávam s názormi, že postoje politickej reprezentácie a orgánov verejnej správy vo vzťahu k inštitútu ombudsmana sú ponižujúce. O „ďalšom ponížení“ písali aj tieto noviny minulý týždeň v súvislosti s prerokovaním Správy o činnosti verejného ochranu práv za minulý rok v prázdnej rokovacej sále parlamentu, kde ma počúvalo len pätnásť poslancov.
Práve dnešok, keď si pripomíname prvé výročie policajného zásahu v Moldave nad Bodvou, si je dobré uvedomiť, že to nie je o ponížení verejnej ochrankyne práv, ale o ponížení všetkých ľudí, ktorých práva boli porušené.
Nielen tých, ktorých sa dotkol policajný zásah v Moldave. Aj všetkých tých vdov a vdovcov spred roka 2004, ktorí dodnes nemajú upravený vdovský dôchodok. A aj všetkých ľudí, ktorí bojujú s prieťahmi na súdoch či stále hladujúcich chovancov v reedukačných centrách. Aj detí, ktoré sú vylúčené z riadneho vzdelávania alebo zamestnancov krachujúcich firiem. Aj ľudí, ktorí sa ocitli v hmotnej núdzi.
