Kým v Bratislave sa k viere nehlási takmer tretina obyvateľov, v okrese Námestovo je to sotva jedno percento.
BRATISLAVA. Ľudia u nás sa čoraz menej stotožňujú s niektorou z cirkví a náboženských spoločenstiev.
Ukázalo to posledné sčítanie obyvateľov z roku 2011, v ktorom sa prihlásilo k niektorému z vierovyznaní 76 percent ľudí. V predošlom cenze to bolo o osem percent viac.
Úbytok veriacich súvisí aj s tým, že výrazne narástol počet ľudí, ktorí túto kolónku pre obavy z narušenia anonymity nevyplnili. Spravil tak každý desiaty.
Neochota uviesť v sčítaní tieto údaje sa menej prejavila u ľudí bez vyznania. Tých oproti roku 2001 mierne pribudlo, ich podiel stúpol na 13,4 percenta.
Podobné číslo vyšlo aj v eurobarometri z roku 2010, Slovensko sa tak zaradilo doprostred krajín Únie. Najviac neveriacich žije vo Francúzsku, v Česku a vo Švédsku, kde ich je viac ako tretina.
Po kliknutí na okres sa zobrazia podrobnejšie údaje zo sčítaní obyvateľov 2011 a 2001.
((mapa1))
Regionálne rozdiely
Aj na Slovensku sú však v prístupe k viere rozdiely.
Kým v okresoch na Orave, Kysuciach alebo na severovýchode Slovenska sa počty ľudí bez vyznania pohybujú v stovkách, v Bratislave sa za neveriacich označilo takmer 31 percent obyvateľov. A to aj napriek veľkému počtu ľudí, ktorí údaj o vyznaní vyplniť odmietli.
Najviac obyvateľov bez vyznania, od šesť do troch percent, pribudlo od sčítania v roku 2001 v okresoch Senec, Pezinok a Malacky, do ktorých sa sťahovali ľudia pracujúci v Bratislave.
Okrem piatich bratislavských okresov prekročil podiel obyvateľov bez vyznania dvadsaťpercentnú hranicu ešte v ďalších ôsmich okresoch v okolí Banskej Bystrice, Gemera, Liptova, Turca či Hornej Nitry.