Píše romista Rastislav Pivoň
Veľká Ida je zrejme jediná obec na Slovensku, ktorá mala vo svojom erbe ešte donedávna Cigánov.
Keď som sa vtedy sotva 20-ročnej tamojšej rodáčky Agáty Mocovej pýtal prečo, rozpovedala mi krátku historku o obrane "cigánskeho hradu".
A veru, dodnes miestni Rómovia o hrdinskom čine svojich predkov vedia. Cigánsky hrad pravdaže nepatril Cigánom, no jeho minulosť bola s nimi úzko spätá.
Udalosti, o ktorých chceme hovoriť, sa odohrali v 16. storočí. Kamenný hrad bol postavený už vyše tri storočia predtým a bol nevábneho vzhľadu. Prečo vlastne k útoku na hrad došlo a prečo ho bránili Cigáni?
Uhorsko bolo v 16. storočí zmietané vnútornými bojmi o moc medzi stúpencami Jána Zápolského a Habsburgovcami.
Prvých cígánskych šľachticov vyhlásil Žigmund Luxemburský, chcel si udržať vplyvČítajte
Mier dlho nevydržal
Hoci sa obe súperiace strany v roku 1538 vo Veľkom Varadíne dohodli, zmier dlho nevydržal.
Podľa varadínskej zmluvy sa Uhorsko malo rozdeliť na dve časti tak, že Ferdinand Habsburg bude vládnuť západnej časti vrátane územia Slovenka okrem Košíc, a Zápolský zasa v Sedmohradsku, severovýchodnom Uhorsku a Košiciach.
Po smrti Zápolského sa mal stať jediným panovníkom Uhorska Ferdinand. Dohoda bola uzavretá a nepriateľstvo mohlo skončiť. A aj by sa zrejme skončilo, nebyť toho, že sa Zápolskému krátko pred smrťou narodil syn.
Zápolský na smrteľnej posteli žiadal svojich stúpencov, aby varadísku zmluvu obišli.
Medzi stúpencami zomierajúceho Jána Zápolského bol nielen turecký dobyvateľ Sulejman Nádherný (ten okamžite sľúbil následníkovi pomoc), ale aj rod Perényiovcov, ktorému hrad vo Veľkej Ide patril.
V auguste 1541 turecké vojská vyrazili proti Budínu, jeho obranu prelomili a získali územie, ktoré bolo neskôr známe ako Budínsky pašalik.
Represie, tresty a kontroly. Riešenie rómskej otázky pripomína 50. rokyČítajte
Územie si rozdelili
Celé územie sa víťazstvom Sulejmana Nádherného rozpadlo na tri časti: Sedmohradsko bolo ponechané Zápolského synovi, stred si nechali Turci a západné územia zostali v rukách Ferdinanda.
Ferdinand nebol obľúbeným kráľom. Jeho snahy centralizovať moc vo svojich rukách, jeho náboženská intolerancia vzbudzovala v šľachte často väčší odpor než k Turkom.
Tí totiž boli oveľa tolerantnejší v otázkach viery a v podstate im bolo jedno aké náboženstvo vyznáva podmanené obyvateľstvo.
V roku 1555 sa na stranu Sedmihradska pripojila časť magnátov z Východného Slovenska a na ich čele stáli František Bebek a Gabriel Perényi, pán Veľkej Idy.
Habsburské vojská teda zaútočili na Perényiho panstvo. Na hrade bola len málo vyzbrojená stráž, už sme povedali, že kamenný hrad neoplýval nádherou a ani bohatstvom, len v jeho blízkosti sídlila cigánska kolónia o počte 1 200 na všetko odhodlaných duší.
Pravda, povesti sa od seba líšia: jedna vraví, že sám Perényi prišiel popýtať vajdu Čorriho o pomoc, iná zasa, že vajda bol svoju silu zemepánovi ponúknuť.
Cigáni hrad dvadsať dní pred habsburgovským vojskom bránili. A nielen bránili.
Rómska reforma? Všetko opakujú po komunistochČítajte
Došiel im pušný prach
Cigáni už vojsko hnali pred sebou, keď tu jeden z nich vykríkol: " Keby sme mali ešte trochu pušného prachu, ani jeden z vás by nebol býval ušiel"!
Keď sa veliteľ vojska generál Puchaim dopočul, že otrhancom na hrade chýba pušný prach, zavelil obrátiť sa nazad.
Rozprášil cigánsku armádu a uchránil sa od azda najväčšej potupy aká mu v jeho bohatej vojenskej kariére hrozila: veď by ho porazila cigánska čvarga!
Vajda Čorri si však u generála vyslúžil úctu, preto ho Puchaim i s preživšími Cigánmi nechal odísť, ale hrad zrovnal so zemou.
Možno nechcel, aby si niekto toto vydreté víťazstvo pamätal. No pamätáme si ho dodnes aj keď Veľká Ida už cigánskych hrdinov v erbe nemá. V roku 2010 ich vraj musela z erbu na návrh heraldickej komisie odstrániť.
No pamätáme na nich aj v prísloví, keď spomenieme, že dakomu sláva vydržala ako idanským Cigánom.
Maďarská ľudová pieseň Nagy-Idai nóta s dlhým, smutným nápevom tiež pripomína našich hrdinov. Jej text zaznamenal Karel Hynek Mácha v románe Cikáni.
Zostala iba spomienka
Hrad už teda nestojí, ale pod ním bola tajná chodba.
Hovorí sa, že v nej ukryl vajda Čorri zlato, ktoré ukoristil. Tunajší ľudia tomu naozaj dlho verili, no do chodby sa nikto vstúpiť neodvážil. Iba jedna dievčina a tá pri výstupe z nej skamenela.
Odvtedy je možno cigánsky poklad v tajnej chodbe, nikto však nevie kde presne. Chodbu vraj prehľadali v 50. rokoch aj vojaci. Nenašli nič.
Zostala iba spomienka na Cigánov, odvážnych bojovníkov. A nezdá sa, žeby to bolo málo.
