Pre Američanov som trochu viac opálený, hovorí newyorský Róm

Wiliam Bíla má slovenské korene. Jeho rodičia utiekli zo Slovenska po príchode vojsk v roku 1968.

Rodičia Wiliama Bíleho pochádzajú zo Slovenska.(Zdroj: SME - Rudolf Sivý)

Vyštudoval manažment, pracoval pre auditorské spoločnosti a skúma rómsky holokaust. Wiliam Bíla (45) sa dlhodobo venuje pripomínaniu vyhladzovaniu Rómov nacistami. Rodák z New Yorku so slovenským občianskym preukazom priniesol na pietnu akciu k 70. výročiu rómskeho holokaustu v poľskom Krakove film od kanadského režiséra Aarona Yegera, v ktorom on a Rómovia zo Slovenka opisujú holokaust.

Prečo je dôležité si pripomínať rómsky holokaust?

Každý človek aj národ by mal poznať svoju históriu. Nejde len o dejiny Rómov, ale celého stredoeurópskeho regiónu. Rómsky holokaust nie je iba niečo, čo sa stalo a nezopakuje. Žiaci v školách takmer nemajú šancu sa dozvedieť o rómskom holokauste. Ja som sa dozvedel, lebo mi o tom hovorili rodičia a sám som si hľadal informácie. V Česku bolo takmer 90 percent Rómov vyhladených, na Slovensku nie. To sú zaujímavé historické fakty.

Ako vnímate, že sa o rómskom holokauste začína hovoriť verejne?

Moja mama bola veľmi rada, že som mohol prehovoriť vo filme o tejto tragédii. Bolo to pred štyrmi rokmi a dnes už traja zo svedkov nežijú. Rómovia dnes nemajú veľa času, aby zdokumentovali ich holokaust. Potrebujeme o ňom hovoriť, robiť filmy, písať knihy. Stále verejnosť nemá dostatok informácií o rómskom holokauste.

Veľa mladých Rómov nevie o rómskom holokauste. Prečo ostal akoby v tieni toho židovského?

Film
Uncounted People (2011)
  • Dokumentárny film kanadského režiséra Aarona Yegera sa venuje vyvražďovaniu Rómov počas II. svetovej vojny. Medzi svedkami, ktorí spomínajú na život v koncentračných táboroch hovoria i košickí Rómovia.

Dodnes napríklad nemáme jednotný názov pre vyhladzovanie rómskej populácie počas II. svetovej vojny. Nacistický režim prežili len mladí Rómovia. Tí nechodili vtedy ani do škôl, nevedeli písať, ani čítať.

Nevedeli sa po vojne domôcť nejakého odškodnenia, lebo neovládali legislatívu a nariadenia.

Po nich prišla ďalšia generácia, ktorá o holokauste už vedela iba veľmi málo. Rómovia, ako aj ostatné obete nacistov, nehovorili doma veľmi o táboroch a vyhladzovaní. Neexistovala rómska inteligenčná elita, ani žiadne dokumentárne centrum, ktoré by spomienky preživších uchovalo.

Vaši rodičia pochádzajú zo Slovenska, odkiaľ presne?

Moji rodičia pochádzajú zo západného Slovenska, otec sa narodil v Skalici, mama na Myjave. Obaja sa presťahovali do Bratislavy, kde žili až do augusta roku 1968. Keď prišli ruské vojská, otec už nevidel na Slovensku žiadnu budúcnosť. Utiekol do Viedne, mama, moji traja bratia aj sestra za ním prišli o dva týždne.

Najskôr chceli ísť do Švajčiarska, ale nepodarilo sa im to. Keď prišla možnosť začať nový život v Spojených štátoch, súhlasili.

Vy ste sa teda narodili už ako Američan.

Áno, narodil som sa v New Yorku v roku 1969, ale na Slovensku som bol mnohokrát.

Čim sa vaši rodičia živili po príchode do Spojených štátov?

Otec ešte na Slovensku pracoval ako chemický inžinier so zameraním na výbušniny. Mama pracovala ako sestrička v nemocnici. Po emigrácii najskôr začínal otec ako čašník, pretože neovládal anglický jazyk. Po niekoľkých rokoch získal prácu ako analytik v poisťovni. Dával správy o tom, ako sa bezpečne vyrábajú výbušniny, aké postupy pri ich výrobe treba dodržať. Mama po príchode do Spojených štátoch už zostala v domácnosti, kde sa starala o štyri deti.

Takže celá rodina teraz žije za oceánom?

Matka, sestra aj jeden brat tam žijú, najstarší brat pred niekoľkými rokmi zomrel a otec sa po rozvode presťahoval v roku 2002 späť na Slovensko. Ja som žil v Spojených štátoch 22 rokov, na University of New York som vyštudoval medzinárodný obchod a financie.

Z biznisu k aktivistom

Ako sa vyštudovaný ekonóm dostane k téme rómskemu holokaustu?

Moji rodičia prežili II. svetovú vojnu, našťastie, neboli v žiadnom tábore. Pamätajú si, ako sa žilo v slovenskom štáte a čo sa tu dialo s Rómami. Doma nám o tom často hovorili, čo sa dialo, keď prišli Nemci a čo sa dialo, keď prišli Rusi. Mňa už od detstva zaujímala história, preto som hľadal viac informácií o holokauste. Čítal som knihy, pozeral filmy. Snažil som sa dozvedieť niečo viac.

Po absolvovaní školy som išiel praxovať do audítorskej spoločnosti Ernst &Young. V Spojených štátoch sa bez pracovných skúsenosti ťažko hľadá dobré zamestnanie. Všimli si, že ovládam slovenský jazyk, tak mi dali ponuku na prácu v ich pražskej pobočke.

Dostali ste sa do Prahy a čo bolo potom?

V Česku som plánoval ostať rok, maximálne dva, nakoniec som tam zostal osem rokov. Bolo to v auguste 1992, keď tam americkí investori hľadali partnerov na podnikanie po zmene režimu. Nechcel som však tam ostať žiť celý život, mojím snom bolo sa dostať do hlavných európskych pobočiek v Londýne alebo v Berlíne. Problémom však bolo vzdelanie, tak som sa rozhodol vrátiť späť do školy. Na University of Chicago som ešte dva roky študoval manažment, kde majú jeden z najlepších MBA programov. Po skončení školy som chcel získať miesto v londýnskej alebo berlínskej centrále. Zistil som však, že skúsenosti z východnej Európy v mojej oblasti nemajú veľkú váhu.

Aj tak ste sa napokon vrátili do Európy?

Našiel som si prácu v mníchovskej pobočke Microsoftu. Ale vydržal som tam iba šesť mesiacov. Následne som sa tam zamestnal v poisťovni, odkiaľ ma po štyroch rokoch poslali naspäť do zámoria. Ostal som tam ešte dva roky a prestúpil do ďalšej audítorskej spoločnosti v kanadskom Toronte. Po príchode do Kanady však spadla burza, nastala veľká kríza a začalo sa prepúšťanie. O prácu som tak prišiel aj ja.

Preto som sa ako dobrovoľník prihlásil do organizácie Roma Community Centre. Tá sa vtedy venovala najmä veľkým migračným vlnám Rómov z Čiech a Slovenska. Opäť som tam pracoval ako tlmočník a pomáhal vybaviť rodinám všetky potrebné povolenia a dokumenty.

Robili sme tlačové konferencie, komunikovali s médiami a snažila sa vysvetliť príbehy migrantov. Jedného dňa za mnou prišiel režisér s tým, že pripravujú film o holokauste a chcú ma mať vo filme.

Mnoho Američanov nepozná Rómov

V čom sa líši život Rómov u nás a v Spojených štátoch?

Ťažko mi je na to odpovedať, lebo moji rodičia nikdy nežili v osade. Preto neviem presne, ako vyzerá tradičný rómsky život, lebo oni žili ako každý druhý človek. Mali dom, vzdelanie, prácu. Na rozdiel od ich rovesníkov mali šťastie, že sa presťahovali do veľkého mesta, nežili na východe Slovenska, preto ich ani nikto nepovažoval za osadníkov.

V Spojených štátoch je to úplne iné. Tam nič neznamená, keď poviem, že som americký Róm, som Američan a to je hlavné. Ľudia sa tam nerozlišujú na írskeho Američana, španielskeho Američana či rómskeho Američana. Pravdou je, že mnohí tam ani nevedia, kto sú v skutočnosti Rómovia. Predstavujú si cigáňov, ktorí tancujú, spievajú a hrajú na gitare alebo husliach.

A z vášho pohľadu, ako sa žije Rómom na Slovensku?

Podľa mňa sa ich život zhoršuje. Niektorí moji známi, ktorí prišli v 90. rokoch do Kanady, majú sebadôveru. Zbavili sa pocitu, že každý si o nich myslí iba niečo zlé, pochádzajú zo zlej kultúry a majú v sebe niečo, za čo by sa mali hanbiť. Sebadôveru u Rómov som si na Slovensku ani v Česku nevšimol. V USA sa od detstva vyučuje, že každá kultúra prináša nejakú pozitívnu hodnotu, tu nie. Keď sa povie rómska kultúra tu, majorita si predstaví život v osade, chudobu, špinu alebo hudobníkov. Ale to nie je rómska história.

Keď budeme mlčať, nič sa nezmení

Čo by sa malo podľa vás zmeniť, aby sa situácia Rómov zlepšila?

Je to regionálny problém niekoľkých štátov. Myslím si, že chýba ochota štátnej správy, aby robili, čo majú robiť: Chrániť práva každého občana. Netreba robiť nejaké zvláštne opatrenia, ktoré by rómsku menšinu zvýhodnili. Stačí, ak štát bude chrániť svojich občanov bez ohľadu na etnicitu. Keď v škole sedí rómske dieťa vedľa bieleho spolužiaka, učiteľka by nemohla dovoliť, aby ostatné deti povedali, že nebudú vedľa neho sedieť, lebo je Cigán a je špinavý. Aj ten chlapec je občan štátu, ako každý iný a má svoje práva. Problémom Rómov je aj to, že málo z nich pracuje ako učiteľ, lekár, policajt, hasič, čím by sa integrovali.

Zažili ste niekedy diskrimináciu, pretože ste Róm?

Iba raz. Bolo to roku 1997, keď som cestoval v pražskej električke. Mal som tričko, krátke nohavice, bol som neoholený. Tak ma jeden starší pán začal upozorňovať, aby som sa neopieral o okno, o tyč, aby som nič nezašpinil a len stál a nehýbal sa. Išiel som to nahlásiť na políciu.

Verím, že ak sa budú takéto incidenty hlásiť a dostávať do policajných štatistík, tak len vtedy môžeme na ne upozorňovať. V práci sa mi nič podobné nestalo. Brali ma ako trochu opáleného Američana. Vždy som chodil v kvalitnom obleku, bielej košeli a pekných topánkach. Nikoho ani len nenapadlo, že by som bol Róm. V mojej oblasti navyše platilo nepísané pravidlo, že na niektoré otázky sa nepýta.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  2. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  3. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  4. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  5. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  6. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  7. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  8. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  9. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  10. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  1. Dovolenka snov či chladnička plná jedla? Oslavujte s BILLA
  2. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  3. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  4. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  5. Čo nemôžete zaregistrovať ako ochrannú známku?
  6. Potrebujete ochrannú známku pre Váš produkt ?
  7. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  8. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  9. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  10. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 16 746
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 975
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 482
  4. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 719
  5. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 594
  6. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 8 541
  7. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 7 187
  8. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 5 963
  9. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 5 338
  10. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára! 4 941

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Hriešni ľudia mesta bratislavského. O inšpektorovi, pred ktorým sa všetci triasli

Vrahovia a zlodejíčkovia sa šli radšej sami udať.

SVET

Štát zabil novinára. Nitky vedú k princovi

Saudská Arábia priznala, že Chášukdží je mŕtvy.

Dobré ráno

Milan Kováč: Zdá sa, akoby kolaps Mayov prišiel zo dňa na deň

Rozhovor s odborníkom na civilizáciu Mayov.

Neprehliadnite tiež

Národnostné menšiny majú prístup k niektorým zákonom vo svojom jazyku

Ministerstvo chce opatrením zvýšiť komfort národnostných menšín.

Autorská strana Evy Borušovičovej

Aj Rómovia sú naši

Sme takí silní, ako dokážeme pomáhať najslabším.

Generálny tajomník Rady Európy navštívil Rómov v Spišskom Hrhove

Obec na Spiši je známa úspešnými projektmi integrácie Rómov.

Dnes píše Ondrej Prostredník

Sú cirkvi expertom na inklúziu Rómov?

Štátna dotácia cirkvám má byť viazaná na projekty pastoračnej práce v rómskych komunitách.

Desegregácia vzdelávacieho systému dostala konkrétne pravidlá

Ombudsmanka a splnomocnenec vlády pre rómske komunity spojili sily s inšpektorátom a psychológmi.