Hodinové vystúpenie českej speváčky Idy Kelarovej s jej zborom štyridsiatich detí sprevádzali členovia Českej filharmónie. Repertoár tvorili len rómske skladby spievané v rómčine.
LENARTOV. Desiatky fakieľ na kraji futbalového ihriska, namiesto pouličných lámp veľké vatry, veľké pódium vyzdobené rómskymi motívmi a balónmi priamo pod horou. Viac ako šesťsto Rómov z Lenartova pri Bardejove zažilo v stredu v noci akciu, na akú sa nepamätajú ani najstarší obyvatelia tamojšej osady.
Hodinové vystúpenie českej speváčky Idy Kelarovej s jej zborom štyridsiatich detí v obci na východnom Slovensku sprevádzali štrnásti členovia Českej filharmónie. Repertoár tvorili len rómske skladby spievané v rómčine.
Nevedeli, čo robiť
„Bolo to silné, nikdy som nič podobné nezažil, s niektorými obyvateľmi osady to doslova zatriaslo a zažili pozitívny šok,“ hľadal po koncerte slová Petr Kadlec (33), vedúci tímu Českej filharmónie na Slovensku.
Rómovia podľa neho nevedeli, čo majú počas takéhoto koncertu robiť. „Čakali sme, že budú kričať, tancovať, tlieskať, ale akoby nevedeli reagovať, čo sa tam odohralo,“ priznáva Kadlec.
Pre zážitok z netradičného vystúpenia sa nadchol celý tím štrnástich filharmonikov. „Skvelé, cestou z osady sme si niektoré rómske piesne sami pospevovali,“ neskrýva nadšenie huslista Marek (29) ešte deň po vystúpení. „Pripomína mi to výmenný pobyt, chceli sme vidieť, ako žijú Rómovia v osadách, ale ich kultúra obohatila nás.“
Priznáva, že ani on sa s ničím podobným doteraz nestretol. „Hrali sme už pop, ale toto sa s tým nedá porovnávať“.
Filharmonikom neprekážalo, že počas koncertu pobehovali pod pódiom psy, ani všadeprítomný zápach z kontajnerov a množstvo ufúľaných malých detí, ktoré sa snažili pochopiť, čo sa to vlastne deje, ani fakt, že hrali takmer výlučne pred rómskym publikom.
V dave pod pódiom stál aj Bohuslav Sivák. Jeho 12-ročná dcéra Ľudmila (na snímke) bola jediným dieťaťom z obce, ktorá vystupovala s filharmóniou. „Som na ňu veľmi pyšný, neverím tomu. Chcel by som, aby jej to pomohlo k lepšiemu životu,“ dúfa otec, ktorý v minulosti s rómskou kapelou hrával po okolitých dedinách.
Hrali odušu
„Bola to obrovská podpora našej práce aj detí. Hrali odušu,“ nešetrila chválou na orchester organizátorka celého projektu Ida Kelarová. „Je dôležité, aby sme ukázali aj rodičom, že deti z osady, ktorým sa niekto venuje, môžu po troch týždňoch práce stáť na jednom pódiu s Českou filharmóniou. Najväčšiu radosť som mala, keď sa deti zoradili na pódiu a začali spievať. Som na ne veľmi pyšná“.
Filharmonici ešte pred koncertom navštívili základnú školu. Päťdesiatke detí ukazovali svoje hudobné nástroje, učili ich tancovať a spievať.
Vypočuť si rómske skladby v osade prišla večer aj necelá desiatka nerómskych Lenartovčanov, väčšinou učiteľky a kuchárky z miestnej materskej a základnej školy, ale i starostka a niekoľko poslancov. Koncert v osade podporila najmä starostka Jana Bľandová a obec poskytla pri jeho organizácii štyridsať ľudí.
Budú aj ďalšie koncerty
Ida Kelarová sa venuje nadaným rómskym deťom zo sociálne slabých rodín šestnásť rokov. Doteraz sa podobné tábory konali iba v Česku a bez záverečných koncertov.
Koncertmi v osade chcela upozorniť verejnosť na chudobu Rómov, ktorá zabíja ich kultúru. Okrem tohto večera ešte vystúpila aj v Raslaviciach a v židovskej synagóge, všetky tri koncerty odohrala s filharmonikmi bez nároku na honorár.
Na Slovensku ju sklamalo, že majorita deti z osád takmer vôbec nepodporuje. „Prišli za nami mladíci na motorkách a nadávali deťom do morgošov,“ opísala podmienky v tábore pri Sabinove, kde sa na koncert tri týždne pripravovali. „Tieto deti si zaslúžia úctu, aby žili lepší život a okolie im ešte nadáva,“ dodala.
Speváčka už s filharmóniou dohodla vianočné vystúpenie v pražskom Rudolfíne. A potom chce pripraviť ďalšie koncerty v rómskych osadách a getách.
Filharmonik: Náš prvý pocit bola hanba
Šéf tímu českých muzikantov PETR KADLEC chce v tomto projekte pokračovať.
Ako sa filharmonici dostanú do osady?
Máme program pre nadané deti zo sociálne slabších rodín, ktoré k nám chodili na workshopy. Povedali sme si ale, že by bolo lepšie, keby mi chodíme s našim programom priamo za takýmito deťmi. Oslovili sme preto Idu Kelarovú, či by nám mohla pomôcť a ona hneď prišla s nápadom koncertov v rómskych osadách.
Čo ste vlastne hrali?
Nacvičili sme desať skladieb, ktoré vybrala Ida Kelarová. Všetky sú rómske. Aranžoval ich Jozef Fečo a celé vystúpenie trvá hodinu.
Nebol problém, že budete koncertovať na Slovensku a nie doma?
Pre nás nie. Ale počuli sme rôzne komentáre. Niektoré médiá nám priamo povedali, že by ich to zaujímalo, keby tie koncerty boli v Česku.
A vedenie Českej filharmónie?
Nikto s tým nemal žiadny problém. Nie je rozumné deliť to na Slovensko a Česko, aj deti v zbore Idy Kelarovej sú z oboch krajín. Niektoré majú predkov na Slovensku a ani o tom nevedeli. Vstúpili sme do nejakého príbehu a neprišlo nám rozumné výrazne ho meniť.
Začiatkom leta ste tu už boli na obhliadke osád, ako to na vás zapôsobilo?
Takmer nikde nebol problém so starostami, lebo o výber lokalít sa postarala Ida. Zaujímavé bolo spoznať starostov, ktorí sa skutočne snažia pomôcť segregovaným Rómom a narážajú na prekážky – z vonku aj od samotných Rómov. Niektoré vaše úrady verejne správy nie vždy podporujú starostov pri práci s rómskou menšinou. To ma veľmi prekvapilo a rozumiem, že aj pre starostov je to potom frustrujúce. Rovnako frustrujúce je však aj nepochopenie alebo vďačnosť zo strany niektorých Rómov v osade. Svet majority a Rómov si nerozumie a niekedy ani nechce. Preto potrebujú takíto starostovia kultúrnych tlmočníkov, ktorí by im pomáhali.
Aké ste mali prvé pocity po príchode do rómskej osady?
Pocit hanby, že sme zavítali z nášho bohatého a bezstarostného sveta niekam, kde s otvorenými ústami sledujete, ako žijú ľudia v podmienkach zo stredoveku. Zároveň som sa hanbil, lebo bolo vidieť, že nie každý si dobrovoľne vybral tento spôsob života. Najmä deti.
Bol ste predtým v osade?
Nie, nikdy.
Pripravovali ste sa s kolegami špeciálne na príchod do osád?
Veľmi sa na to tešili, lebo v nich to vzbudilo spomienky na detské tábory. Mali sme jedno špeciálne školenie s Idou v júni, kedy nám rozprávala o podmienkach v osade, o zbore, jej metódach práce, pustila video z doterajších vystúpení a s každým som mal aj osobný pohovor o tejto akcii, že to môže byť prekvapenie ale i šok. Najčastejšie sa pýtali, či tu bude elektrina a či si majú vziať so sebou spacie vaky, výber detí do zboru a atmosféru v osade.
Čo získa filharmonik takýmto koncertom?
Priamu skúsenosťou zo sveta, ktorý máme doteraz sprostredkovaný len cez médiá. Je mnoho ľudí, ktorí majú hlasné názory na problémy spolužitia s Rómami, ale len málo z nich má priamu skúsenosť so stretnutím sa v segregovaných komunitách. Osobne sa mi veľmi ten obraz na Rómov zmenil, keď som sa s tými ľuďmi rozprával osobne. Dúfam, že aj moji kolegovia, keď sa vrátia do Prahy budú o tejto skúsenosti hovoriť so svojim okolím a ukazovať tak iný obraz rómskej menšiny. Česká filharmónia vďaka svojmu menu a a postaveniu môže pomôcť, že sa o problematike bude viac písať, hovoriť a nebude diskusia skĺzavať do populizmu.
Čím bola práca s rómskymi deťmi z osád iná?
Ich absolútnou pozornosťou. Pri koncertoch s detským zborom Čhavorenge pod vedením Idy nadšenie detí a úprimnú snahu na sebe pracovať. V Prahe sme to ešte nezažili. Tam sa stretávame skôr s deťmi, ktoré niekto v tej umeleckej kariére už podporuje. My sa stretávame s umelcami, ktorí sú profesionáli na špičkových úrovniach. Ale tým, že je to pre nich práca, podobá sa to na rutinu a zabehnuté postupy. Tento súbor je postavený na tom, že to je osobné a idúce do hĺbky, keď riešia ťažké životné konflikty. Deti nám dali pocit, že sa v tej hudbe našli a vedia, čo chcú robiť.
Akú skúsenosť si odnášate po trojtýždňovom workshope s deťmi?
Pocit premárnených možností. Vidíte talenty, s ktorými nikto nepracuje, nevedia, čo znamená hudba, sú utiahnuté a zo začiatku sa boja akokoľvek prejaviť. To je veľká škoda, aj symbol zanedbanosti. V hermanovskej osade sa mi napríklad stalo, že som sa na niektoré tie deti usmial, ale tie už mali problém opätovať úsmev. Pritom sa dá s nimi pracovať, ak sa im pomôže.
(rs)
