Dávku v hmotnej núdzi si v Košiciach nemusia odpracovať všetci

Mesto a mestské časti nevedia do verejnoprospešných prác zapojiť každého, kto dostáva dávku.

(Zdroj: tasr)

Mesto Košice a mestské časti nevedia do verejnoprospešných prác zapojiť každého, kto dostáva dávku v hmotnej núdzi.

KOŠICE. Nový zákon, ktorým od 1. júla núti štát prijímateľov pomoci v hmotnej núdzi odpracovať si základnú dávku, sa v meste Košice týka 4997 obyvateľov. Účasťou na verejnoprospešných prácach organizovaných najmä mestom Košice a mestskými časťami si minulý mesiac túto povinnosť splnilo 462 z nich.

Úrad práce v Košiciach tvrdí, že postupne do prác zapája aj ďalších. Odkazuje aj na prebiehajúce školenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bez ktorých občan nemôže pracovať.

Pracovníci úradu občanov v hmotnej núdzi navštevujú osobne a odovzdajú im ponuku práce. Koho doma nenájdu, pošlú mu výzvu poštou doporučene do vlastných rúk.

Úrad: Zapájame ich postupne

„Postupnosť závisí od harmonogramu prác, od toho, kedy koordinátori zastihnú občana v mieste uvádzaného bydliska, alebo kedy je občanovi doručená písomná výzva. Snažíme sa podchytiť všetkých,“ hovorí Igor Jakeš z košického úradu práce.

Už teraz je jasné, že v Košiciach nie sú možnosti na to, aby si takmer päťtisíc ľudí muselo predpísaných 32 hodín odrobiť za každú základnú dávku 61,60 eura, ktorú dostávajú za mesiac.

Úrad práce uzavrel dohody s magistrátom mesta a mestskými časťami na celkovo 1378 pracovných miest mesačne v rámci menších obecných služieb.

V dohodách samosprávy určia druh a rozsah požadovaných prác. Zopár miest v Košiciach majú vytvoriť aj iné organizácie, ako sú občianske združenie alebo neziskovky.

Zákon s touto situáciou počítal, keďže hovorí, že povinnosť odpracovať si dávku sa nevzťahuje na občana v hmotnej núdzi, ktorému práca nebola ponúknutá.

„Z toho vyplýva, že občanovi sa nesčítava povinnosť odpracovať 32 hodín za jednotlivé mesiace,“ potvrdil Jakeš.

Najviac ich chce Jazero

K vytvoreniu najväčšieho počtu miest sa zaviazala mestská časť Nad jazerom. Mesačne by pre ňu malo pracovať štyristo nezamestnaných. Podľa informácií denníka Korzár do práce zďaleka nechodia všetci, ktorí na to boli vyzvaní.

Starostka Anna Jenčová (Smer) to nepotvrdila. Hovorí, že za krátky čas fungovania programu v ňom „ v zásade“ nevidí komplikácie.

„Ponúkli sme prácu prakticky každému poberateľovi dávky, preto nebolo potrebné robiť výber. Čistia verejné priestranstvá, zeleň. Pracujú osem dní od ôsmej ráno do dvanástej s nástupom a ukončením medzi miestnym úradom a Obchodnou akadémiou Polárna,“ povedala.

Mestská časť Dargovských hrdinov má vytvoriť podmienky pre prácu 250 ľudí, Krásna 140, mesto Košice 120. V prospech ostatných mestských častí si má dávku odrobiť od šesť do šesťdesiat občanov. Samosprávy ich využívajú najmä na čistenie a úpravu verejných priestranstiev.

V Košiciach doteraz ponuku práce odmietlo 78 občanov. Následne by sa im mala za to znížiť sociálna dávka o základnú časť, teda 61,60 eura.

Nové miesta pre úradníkov

Na zabezpečenie nového opatrenia zákona o hmotnej núdzi vzniklo na košickom úrade práce aktivačné centrum. Zriadili ho v budove úradu na Staničnom námestí. Prijali doň 64 nových pracovníkov.

Úlohou týchto koordinátorov je v Košiciach a obciach okresu Košice–okolie odovzdávať občanom ponuku práce, rozdeľovať im práce, ktoré obce vyžadujú, či sledovať dochádzku.

Pomáhajú im ešte pomocní koordinátori, ktorými sú buď zamestnanci obce alebo osoby z radov nezamestnaných, ktorí si touto činnosťou splnia povinnosť odpracovať si dávku.

Podľa úradu práce fungovanie nového inštitútu komplikujú najmä občania, ktorí ho neinformujú, že pracujú na dohodu alebo že majú zdravotné obmedzenia.

„Oznamujú to až ako reakciu na doručenú výzvu,“ dodáva Jakeš.

Ľudia: Dajte nám skutočnú prácu

Nová povinnosť odpracovať si dávku nie je medzi Košičanmi, ktorých sa týka, vnímaná pozitívne. Nájdu sa aj výnimky.

Najväčšia mestská časť v Košiciach má mesačne vytvoriť podmienky pre prácu šesťdesiat ľudí. Jeden deň ich pracuje na sídlisku Terasa asi desať.

Ráno sa zídu pri dome mestskej časti na Husárskej ulici, kde im rozdajú metly, lopaty, fúrik, niektorým reflexné vesty. Odchádzajú čistiť okolie škôl, verejných budov, kontajnerov či detské ihriská. Pracujú osem dní po sebe, po tri až štyri a pol hodiny.

„Vykonávajú aj administratívne práce na miestnom úrade, opatrovateľskú službu, či v súčinnosti s mestskou políciou hliadky verejného poriadku,“ dopĺňa Marián Krajňák, vedúci kancelárie starostu mestskej časti Západ.

Názory

„Nech nám štát zabezpečí normálnu prácu a nie vymýšľa nezmyselné a trápne činnosti. Nie sme na dávkach preto, že sme leniví a chceme sedieť doma, ale preto, že jednoducho nie je zamestnanie,“ hovorí mladšia žena, pracujúca pre mestskú časť. Tvrdí, že má „dva tituly“ a úrad práce ju poslal zametať ulice.

„Mám 58 rokov, miesto si už nenájdem. Budem mať tak nízky dôchodok, štát na mne ušetrí a ešte ma takto šikanuje,“ hovorí muž, stojaci vedľa nej. Problém je podľa v neho v systéme, v ktorom niektorí pracujú extrémne veľa za cenu „psychického zničenia“, ďalší nemajú robotu žiadnu.

Najotvorenejší je Adam (28). „Baví má pracovať manuálne, lebo za mnou vidno výsledok.“ Nová povinnosť mu neprekáža. „Ľudia nemyslia na to, že niečo spravia pre svoje rodné mesto alebo obec, trocha ho skrášlia. Ja to viem a odchádzam z práce s úsmevom,“ povedal.

Aj on si však myslí, že obnova pracovných návykov, čo má byť jeden z hlavných zmyslov opatrenia, sa „pár hodinami“ nedosiahne.

Čo budú robiť v zime?

Ministerstvo sociálnych vecí opatrenie zdôvodňuje aj tým, že znemožní poberateľom dávok pracovať načierno.

Nezamestnaní v Košiciach tomu neveria. „Nikto nemusí prísť na verejnoprospešné práce každý mesiac, lebo pre všetkých nie je ani náradie. Ak v zime nenapadne sneh, nebude už vôbec čo robiť,“ hovorí jeden z pomocných koordinátorov.

Zákon o hmotnej núdzi napadla na Ústavnom súde verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Podľa ombudsmanky v rozpore s ústavou zavádza nútené práce.

Roman Rokytka

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ochrana pred tropickou horúčavou
  2. Keď Slováci krotia morský vietor
  3. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  4. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  5. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000€
  6. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  7. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  8. Vizuálny smog je problém
  9. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  10. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou
  1. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  2. Keď Slováci krotia morský vietor
  3. Ochrana pred tropickou horúčavou
  4. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  5. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  6. Savills Investment Management kupuje Gdanski Business Center II
  7. Škôlka od srdca
  8. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000€
  9. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  10. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  1. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 15 796
  2. Vizuálny smog je problém 9 810
  3. Reportáž: Hranolky z McDonald’s sú zložené z 5 ingrediencií 7 964
  4. Objavte najvzácnejšiu hubu na svete. Rastie na Liptove 6 576
  5. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 4 629
  6. Spoznajte exotický Zanzibar od severu až po juh 4 085
  7. Prešovská Spinea tromfla Japoncov a spresnila roboty 3 821
  8. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 3 443
  9. Historickým vláčikom sa prichádza previezť stále viac turistov 3 295
  10. Dovolenka pri Mŕtvom mori a tipy na overené hotely 3 092

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTO

Vývojár palív v F1 pre SME: Niekedy vieme viac ako technici

Benoit Poulet už začína vyvíjať benzín na budúci rok.

Neprehliadnite tiež

Vlani sa realizovala väčšina plánovaných projektov na podporu Rómov

V roku 2017 sa na integráciu Rómov vyčlenilo 82 663 911,95 eur.

Rómsky holokaust má novú webstránku

Webová stránka mapuje prenasledovanie Rómov a Sintov.

Ravasz: O rómskom holokauste sa hovorí veľmi málo

Podľa Ábel Ravasza si treba pripomínať všetky obete nacistických vyhladzovacích táborov.

Nádej pre Lunik IX: Domy si začnú budovať na jar

Prihlásili sa prvé rodiny, stavať budú za svoje peniaze.