SME

Napriek traume z vojny sa rozhodla povedať svoj príbeh na kameru

Život jej zachránil miestny farár. Školníčka ho zavolala v momente, keď zo školy odvádzali skupinu partizánov na popravu. Od svojich dvanástich rokov sa túto udalosť snaží vytesniť.

Antónia Pustajová zažila holokaust ako dievča. Chlapca, s ktorým sa spriatelila v čase vojny, zastrelili nacisti v doline Vydrovo.Antónia Pustajová zažila holokaust ako dievča. Chlapca, s ktorým sa spriatelila v čase vojny, zastrelili nacisti v doline Vydrovo. (Zdroj: Paula Ďurinová)

Príbeh tety Tonky, ako jej hovoria deti v osade Pusté, je smutný aj krásny zároveň. Na sklonku roku 1944 mala dvanásť, keď nacisti nahnali do miestnej školy asi 60 Rómov a partizánov. Boli medzi nimi aj ženy a deti.

"Obyvatelia Čierneho Balogu v spolupráci s farárom Jozefom Poláčkom mnohých zo zajatcov zachránili. Nosili im jedlo, a pritom sa im podarilo prepašovať aj nejaké oblečenie," uvádza etnológ Slovenskej akadémie vied v Bratislave Arne Mann.

"Nemeckí strážni vojaci si nevšimli, že zo školy niekedy odišlo viac ľudí, ako ich tam prišlo. Pomoc poskytovali aj miestni Rómovia."

InzerciaSkryťVypnúť reklamu

Spomienky stále bolia

Antónia Pustajová už nechcela o udalostiach z roku 1944 hovoriť. Filmárom vysvetľovala, že si musí chrániť zdravie, lebo po spomínaní na vraždenie vo Vydrove a Jergove vždy skončí v nemocnici.

Zobrala si čas na rozmyslenie. Pýtala sa, za akým účelom film vzniká. Nakoniec súhlasila iba preto, aby sa mladí ľudia dozvedeli o zverstvách páchaných na ľuďoch počas vojny a aby sa na to nezabudlo. Jej výpoveď tvorí podstatnú časť filmového dokumentu o holokauste Rómov počas druhej svetovej vojny Baro mariben.

"Ani neviem, čo to bolo vo mne, že som sa odvážila tam ísť. Bolo mi ľúto tých detí. To si ani neviete predstaviť, čo tie deti robili. Skákali na mňa, také boli hladné. Vravím im: Dajte mi kandličku, zajtra prídem znova," spomína.

InzerciaSkryťVypnúť reklamu

Neznámy holokaust

Mocenské orgány slovenského vojnového štátu vydávali postupne stále tvrdšie nariadenia a zákony, ktoré šikanovali rómske obyvateľstvo. Rómovia boli umiestňovaní do pracovných táborov, aby vykonávali v drsných podmienkach tie najťažšie fyzické práce. Takto vznikli železničné trate a mosty na východnom Slovensku.

V Dubnici nad Váhom zriadilo vtedajšie ministerstvo národnej obrany v roku 1944 Zaisťovací tábor pre Cigánov. V tábore s kapacitou 300 osôb žilo v katastrofálnych podmienkach 729 ľudí, z toho 250 detí.

Počas epidémie škvrnitého týfusu rozhodli Nemci o vyvraždení všetkých chorých i podozrivých z nákazy a ich uložení do masového hrobu. Exhumácia mŕtvych prebehla ihneď po prechode frontu. Znalcov prekvapila brutalita, s akou Rómov zavraždili.

InzerciaSkryťVypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu

„Naozaj je to téma, ktorá bola dlhé obdobie nepoznaná aj na strane odbornej verejnosti, aj na strane samotných Rómov. V povojnovom období bolo treba žiť každodenný život a tí, ktorí zažili tie príkoria, nemali chuť sa k nim vracať," vysvetľuje etnografka bratislavského združenia In Minorita Zuzana Kumanová.

"Takže o tejto téme sa nehovorilo ani v rómskych rodinách a to, čo ľudia prežili neprenášali na svoje deti," povedala Kumanová pre film Baro mariben.

romovia_cierny_balog_durinova_r5438_res.jpg

Pamätníček rómskym obetiam holokaustu vo Vydrovskej doline. FOTO: INGRID ĎURINOVÁ

Medzinárodný deň pamiatky obetí

Svetová verejnosť si každoročne pripomína obete holokaustu 27. januára. Naše kultúrne inštitúcie zaraďujú v tomto období do svojho programu tematické podujatia.

InzerciaSkryťVypnúť reklamu

Jedným z nich je medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet, ktorý ponúka vo viacerých sekciách kvalitné filmy. Práve sekcia Stop extrémizmu upozorňuje na stále aktuálnejší problém v našej spoločnosti.

V deň pamiatky obetí holokaustu štartuje kultúrny uzol Stanica Žilina-Záriečie školské projekcie festivalu Jeden svet pod názvom Jeden svet pre školy. Na festivale sa bude premietať aj dokumentárny film Baro mariben - veľká vojna, ktorý zaznamenáva príbeh Antónie Pustajovej.

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 696
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 553
  3. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 065
  4. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 876
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 612
  6. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 9 935
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 099
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 116
InzerciaSkryťVypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podľa Ledeckého je problémom komunít absencia stavebných pozemkov.

Ide o diskrimináciu na základe etnicity, upozornila Ingrid Kosová.


SITA
Ilustračné foto

S neľudským zaobchádzaním sa taktiež stretli utečenci či migrujúci.


SITA
Škola v obci Ostrovany pri Sabinove.

Kritizujú podporu dvojzmennej prevádzky v základnej škole v Ostrovanoch.


SITA
Rómovia bývajú v Pobedime na rovnakom mieste ako pred sto rokmi.

Obce si napríklad nemôžu dovoliť platiť poriadkové služby z vlastného rozpočtu.


SITA
SkryťZatvoriť reklamu