SME
Piatok, 3. december, 2021 | Meniny má OldrichKrížovkyKrížovky

Napriek traume z vojny sa rozhodla povedať svoj príbeh na kameru

Život jej zachránil miestny farár. Školníčka ho zavolala v momente, keď zo školy odvádzali skupinu partizánov na popravu. Od svojich dvanástich rokov sa túto udalosť snaží vytesniť.

Antónia Pustajová zažila holokaust ako dievča. Chlapca, s ktorým sa spriatelila v čase vojny, zastrelili nacisti v doline Vydrovo.Antónia Pustajová zažila holokaust ako dievča. Chlapca, s ktorým sa spriatelila v čase vojny, zastrelili nacisti v doline Vydrovo. (Zdroj: Paula Ďurinová)

Príbeh tety Tonky, ako jej hovoria deti v osade Pusté, je smutný aj krásny zároveň. Na sklonku roku 1944 mala dvanásť, keď nacisti nahnali do miestnej školy asi 60 Rómov a partizánov. Boli medzi nimi aj ženy a deti.

"Obyvatelia Čierneho Balogu v spolupráci s farárom Jozefom Poláčkom mnohých zo zajatcov zachránili. Nosili im jedlo, a pritom sa im podarilo prepašovať aj nejaké oblečenie," uvádza etnológ Slovenskej akadémie vied v Bratislave Arne Mann.

"Nemeckí strážni vojaci si nevšimli, že zo školy niekedy odišlo viac ľudí, ako ich tam prišlo. Pomoc poskytovali aj miestni Rómovia."

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Spomienky stále bolia

Antónia Pustajová už nechcela o udalostiach z roku 1944 hovoriť. Filmárom vysvetľovala, že si musí chrániť zdravie, lebo po spomínaní na vraždenie vo Vydrove a Jergove vždy skončí v nemocnici.

Zobrala si čas na rozmyslenie. Pýtala sa, za akým účelom film vzniká. Nakoniec súhlasila iba preto, aby sa mladí ľudia dozvedeli o zverstvách páchaných na ľuďoch počas vojny a aby sa na to nezabudlo. Jej výpoveď tvorí podstatnú časť filmového dokumentu o holokauste Rómov počas druhej svetovej vojny Baro mariben.

"Ani neviem, čo to bolo vo mne, že som sa odvážila tam ísť. Bolo mi ľúto tých detí. To si ani neviete predstaviť, čo tie deti robili. Skákali na mňa, také boli hladné. Vravím im: Dajte mi kandličku, zajtra prídem znova," spomína.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Neznámy holokaust

Mocenské orgány slovenského vojnového štátu vydávali postupne stále tvrdšie nariadenia a zákony, ktoré šikanovali rómske obyvateľstvo. Rómovia boli umiestňovaní do pracovných táborov, aby vykonávali v drsných podmienkach tie najťažšie fyzické práce. Takto vznikli železničné trate a mosty na východnom Slovensku.

V Dubnici nad Váhom zriadilo vtedajšie ministerstvo národnej obrany v roku 1944 Zaisťovací tábor pre Cigánov. V tábore s kapacitou 300 osôb žilo v katastrofálnych podmienkach 729 ľudí, z toho 250 detí.

Počas epidémie škvrnitého týfusu rozhodli Nemci o vyvraždení všetkých chorých i podozrivých z nákazy a ich uložení do masového hrobu. Exhumácia mŕtvych prebehla ihneď po prechode frontu. Znalcov prekvapila brutalita, s akou Rómov zavraždili.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu

„Naozaj je to téma, ktorá bola dlhé obdobie nepoznaná aj na strane odbornej verejnosti, aj na strane samotných Rómov. V povojnovom období bolo treba žiť každodenný život a tí, ktorí zažili tie príkoria, nemali chuť sa k nim vracať," vysvetľuje etnografka bratislavského združenia In Minorita Zuzana Kumanová.

"Takže o tejto téme sa nehovorilo ani v rómskych rodinách a to, čo ľudia prežili neprenášali na svoje deti," povedala Kumanová pre film Baro mariben.

romovia_cierny_balog_durinova_r5438_res.jpg

Pamätníček rómskym obetiam holokaustu vo Vydrovskej doline. FOTO: INGRID ĎURINOVÁ

Medzinárodný deň pamiatky obetí

Svetová verejnosť si každoročne pripomína obete holokaustu 27. januára. Naše kultúrne inštitúcie zaraďujú v tomto období do svojho programu tematické podujatia.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Jedným z nich je medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet, ktorý ponúka vo viacerých sekciách kvalitné filmy. Práve sekcia Stop extrémizmu upozorňuje na stále aktuálnejší problém v našej spoločnosti.

V deň pamiatky obetí holokaustu štartuje kultúrny uzol Stanica Žilina-Záriečie školské projekcie festivalu Jeden svet pod názvom Jeden svet pre školy. Na festivale sa bude premietať aj dokumentárny film Baro mariben - veľká vojna, ktorý zaznamenáva príbeh Antónie Pustajovej.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Máš rád výzvy? Zmeň svet a urob veci inak, teraz
  2. Tento rok turizmu neprial
  3. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť
  4. Brazílska fintechová banka Nubank vstupuje na Wall Street
  5. Ako sa vyrába nealkoholické pivo? Kvalitou nezaostáva za bežným
  6. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami
  7. Opäť sme na dobrej vlne
  8. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos
  9. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie
  10. Výhody najväčšej obchodnej siete objavuje aj verejný sektor
  1. Brazílska fintechová banka Nubank vstupuje na Wall Street
  2. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami
  3. Ako sa vyrába nealkoholické pivo? Kvalitou nezaostáva za bežným
  4. Opäť sme na dobrej vlne
  5. Aj mikulášske balíčku môžu byť zdravé. Zistite ako na to.
  6. 365.bank sa stala bankou roka na Slovensku
  7. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Ako vychovávať deti aby boli odolnejšie
  10. Tento rok turizmu neprial
  1. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť 16 385
  2. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 13 009
  3. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie 10 232
  4. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes? 7 772
  5. Strava ani spánok nie sú dôležité, ak pri tom dýchame zlý vzduch 5 793
  6. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos 5 729
  7. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 5 238
  8. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 4 807
  9. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 3 856
  10. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené 2 778
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Sanitka prechádza okolo cyklistu s ochranným rúškom na tvári vo Varšave.

Kompletne zaočkovaných je v Poľsku 54 percent populácie.


15 h

Neprehliadnite tiež

Rómska osada pri Krompachoch.

Cieľom je zlepšiť dostupnosť služieb pre obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít.


TASR 29. nov
Rómska osada v Richnave.

Projekty budú podporené z Nórskych fondov aj štátneho rozpočtu.


SITA 11. nov
Ilustračné foto.

Terénni asistenti v tomto projekte pomáhajú približne 15 000 obyvateľom.


TASR 15. okt
Ondrej Dostál.

V Českej republike dostali nezákonne sterilizované Rómky odškodné v prepočte 12-tisíc eur.


SITA 7. okt
Skryť Zatvoriť reklamu