Nechávajú sa organizovať, aby zvládli svoj život

Obyvatelia ubytovne v Myjave sami priznávajú, že keď sa ich šéfka vzdiali, postupne prestanú robiť zadanú úlohu. Svoju líderku potrebujú tak, ako malé dieťa matku.

Z javiska vysielajú radosť a diváci ich zato milujú.(Zdroj: INGRID ĎURINOVÁ)

MYJAVA. Zdrojom obživy obyvateľov ubytovne na Trokanovej ulici sú roky tie najmenšie príjmy v republike, dávky a príspevok za verejnoprospešné práce pre mesto. Po zaplatení réžie bývania jednotlivcom zostáva na mesiac asi dvadsať eur.

Finančné problémy majú teda neustále, raz je lepšie, raz horšie. Keď hrozí katastrofa, obracajú sa o pomoc na svoju tútorku. Vtedy pani Paulína rieši konflikty, vyjednáva so správcom ubytovacieho objektu splátkové kalendáre a kontroluje platobnú disciplínu.

„Pani Heráková je v sociálnej komisii a pri problémových rodinách sa niekedy pýtame aj na jej názor,“ oceňuje rómsku líderku vedúca oddelenia sociálnych vecí Mestského úradu v Myjave Jana Gáliková.

Aktivační pracovníci si v komunitnom centre vybudovali rodinné zázemie. Zaviedli napríklad lacný spôsob stravovania, ktorý finančne zvládajú aj popri službe mestu.

Skladajú sa po desať eur mesačne a za vyzbierané peniaze si vo veľkom hrnci varia teplé obedy. V piatky pečú buchty alebo koláče, aby si z nich mohli odniesť domov na víkend.

Dostali zelenú

Príbeh komunity z Trokanovej sa začal pred rokmi, keď sa Paulína Heráková zamestnala v ubytovni ešte ako vrátnička. Všímala si život jej obyvateľov a premýšľala nad tým, ako by sa s nimi dalo pracovať.

S manželom Karolom sa začali venovať svojej novej rodine zo slobodárky pred trinástimi rokmi.

Hneď na začiatku hľadali oporu v miestnej samospráve a boli vypočutí. Pani Paulína nikdy nezabudne pochváliť primátora Myjavy za to, že im ponúkol podporu na vyladenie programu komunitnej práce.

Pomohla jej znalosť rómskeho etnika, pedagogická intuícia, a hlavne manžel Karol. V presvedčení, že treba posilniť identitu a kultúru miestnych Rómov spolu založili folklórny súbor Khamoro a neskôr komunitné centrum rovnakého názvu. Peniaze na aktivity získavali z menších projektov od nadácií, opakovane z Hodiny deťom alebo od Nadácie otvorenej spoločnosti.

Hovorca mesta Marek Hrin pripúšťa, že v niektorých oblastiach mohla nastať pozitívna zmena vo vnímaní miestnych Rómov verejnosťou: „Súvisí to s ich kultúrnymi aktivitami a so zapájaním sa do aktivačných prác.“

Dodal, že mesto Myjava nikdy nemalo vypuklé problémy s rómskou menšinou.

Slniečko Khamoro

Komunitné centrum Khamoro je predovšetkým veľký spoločný priestor na prízemí ubytovne. Kham v rómskom jazyku znamená slnko, prípona „oro“ vyjadruje zdrobnenie. Khamoro je zároveň názov súboru, ktorý v tejto polyfunkčnej miestnosti nacvičuje.

Tu sa komunita stretáva každý deň pri dlhom stole, rieši svoje problémy, zohrieva sa pri čaji a káve, obeduje. Ráno vyrážajú z centra aktivační pracovníci do práce a pani Paulínka každému pridelí úlohy a náradie.

V uliciach Myjavy robia poriadok, zametajú jesenné lístie zo stromov, odhadzujú čerstvý sneh, upratujú po spoločenských akciách.

Bývalý folklorista Karol vedie hudbu a manželke pomáha s choreografiami tancov. Hudobno-tanečné teleso otvorili každému bez rozdielu veku, a tak v ňom ešte pred dvoma rokmi tancovali aj dve babičky so siedmimi krížikmi spolu s tínedžermi a predškolákmi.

Spoločné nácviky, zájazdy, vystúpenia a prijatie divákmi z majority im dvíhajú polámané sebavedomie.

Vyšší level

Mesto zriadilo v budove útulok, nocľaháreň, práčovňu a sklad prádla.

„Majú tam možnosť prať. Už rok je tam osem hodín denne sociálna pracovníčka, ktorá dbá na čistotu,“ povedala vedúca sociálneho oddelenia Jana Gáliková.

Podľa nej sú v ubytovni konkrétne príklady pozitívnej zmeny u chudobných klientov: „Keď ich dennodenne niekto nabáda k tomu, ako sa majú správať, ako hospodáriť s peniazmi, či udržiavať čistotu, tak vidieť posun. Ale keď sa povolí len na mesiac, už je to vidieť. Musia mať nad sebou dozor.“

V roku 2014 po prvýkrát zapojilo Komunitné centrum Khamoro do národného projektu, ktorý začal v januári a skončí v októbri 2015.

„Od 1. 1. sú tam traja pracovníci, z nich dvaja vysokoškolsky vzdelaní, takže sa bude vykonávať preventívne poradenstvo aj sociálna činnosť,“ teší sa na kvalitatívny posun v činnosti centra Jana Gáliková.

Komunitný rozvoj na dobu určitú

Vedúcou odbornou pracovníčkou komunitného centra sa na základe konkurzu stala Ružena Šípková. Ešte počas štúdia sociálnej práce v Piešťanoch zbierala v centre inšpiráciu pre svoje seminárne práce.

Mestskí úradníci priznávajú, že podmienky pracovnej ponuky neboli lukratívne a sami boli radi, že sa našiel niekto, kto ich prijal. Ružene Šípkovej niet veľmi čo závidieť. Z projektu je zaplatená len na desať mesiacov.

„Práve sme začali. Národný projekt Komunitné centrá je do októbra 2015, ale povedali, že sa to predĺži. Budeme dúfať.“

Vyhlasovateľom výzvy je Implementačná agentúra pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia, ktorá nahradila činnosť bývalého Fondu sociálneho rozvoja.

Vedúca centra plánuje veľa komunikovať s verejnosťou a posilňovať vzájomné porozumenie. Aj napriek svojej neistej perspektíve pomenovala dlhodobú víziu Khamora.

„Chcela by som, aby komunitné centrum bolo mostom stretávania sa majority a minority, aby sme tu spolu vychádzali a cítili sa dobre.“

Aj Paulína Heráková si zvyká na prácu po boku mladej vedúcej z majority. Ružena Šípková nezakrýva svoj rešpekt k autorite služobne staršej, hoci vzhľadom k formálnemu vzdelaniu menej kvalifikovanej kolegyne.

Rozhovor pri dlhom stole v Komunitnom centre Khamoro

Ako ste prišli na to, že si tu budete variť?

Paulína: "Jednoducho tak, že títo ľudia z ich veľmi nízkych príjmov nevyžijú. Bolo mi ich strašne ľúto a neraz som doniesla jedlo sem do centra aj s manželom, keď som videla, že nemajú. Tak sme sa s nimi podelili."

To sa asi nedá robiť stále.

Paulína: "Z toho mi skrsol v hlave nápad, že by bolo dobré, keby sme sa všetci, ktorí robia na obecných službách mesačne skladali po desať, pätnásť eur. Varí sa tu veľa a z mála peňazí. Myslím si, že sa to doteraz osvedčilo."

Vyhovuje vám to?

Jana: "Mne to vyhovuje, lebo som už šesť kíl pribrala."

Kto je hlavný kuchár?

Jana: "Najprv nám varila Paulínka, ale teraz poverila mňa. Ale keď má ona čas, tak mi pomôže."

Paulína: "Ale povedz, že aj Marta pomáha. Valika zase umýva, každý sa nejako pričiní."

Koľko si zarobíte verejnoprospešnými prácami?

Jana: "Máme sociálnu dávku 60 eur a pod mestom si zarobíme 60, čiže 120 eur. Zaplatím si bývanie, povinnosti a niečo na stravu a zostane mi 5 eur na celý mesiac."

Chcete povedať, že vaše jediné jedlo je obed v centre?

Jana: "Áno, a som vďačná za to, že človek sa aspoň naje, keď nemá nič doma. Ja sa za to nehanbím. A odtiaľto si aj domov zoberiem na sobotu a nedeľu."

Paulína: "Zaráža ma, že sa ktosi na úrade vlády alebo ministerstve práce a sociálnych vecí nevie zamyslieť nad tým, že keď chceme mať vzdelaných Rómov, tak im treba nejako pomôcť, lebo sú na dne. Život je ťažší a ťažší, to vzdelanie sa všade vyžaduje. Čo bude s touto generáciou, z ktorej vyrastajú deti? Čo budú robiť?"

(id)

Najčítanejšie na SME Rómovia


          Inzercia - Tlačové správy


          1. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
          2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
          3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
          4. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
          5. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
          6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
          7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
          8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
          9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
          10. Ako sme jazdili v socializme
          1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
          2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
          3. Už aj seniori presadajú do SUV
          4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
          5. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
          6. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
          7. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
          8. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
          9. Stavebný úrad neoprávnene predĺžil americkej ambasáde lehotu
          10. Grantová výzva na vykonávanie činností centier Europe Direct
          1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 27 513
          2. Ako sme jazdili v socializme 3 605
          3. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 968
          4. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 659
          5. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me 1 574
          6. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 1 561
          7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 402
          8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 1 313
          9. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 297
          10. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 153

          Hlavné správy zo Sme.sk

          SVET

          Španielska polícia zastavila druhý útok, zabila päť útočníkov

          O útok sa pokúsili v pobrežnom mestečku Cambrils južne od Barcelony.

          SVET

          Teroristi zaútočili v Barcelone, zahynulo najmenej 13 ľudí

          Dodávka vrazila do davu ľudí v centre mesta. K útoku sa prihlásil Islamský štát.

          KOMENTÁRE

          Kam sa podelo Učiace sa Slovensko? Danka to netrápi

          Kde je tá najväčšia reforma školstva z dielne Plavčana?

          Neprehliadnite tiež

          PÍŠE MIROSLAV POLLÁK

          Raslavický starosta je nový Vlado Ledecký

          Počet superstarostov sa tak zvýšil o 100 percent.

          Nepotrebné bicykle rozdali Rómom z Ľubice

          Občianske združenie im dalo druhú šancu.

          Symbolická sviečka spojila ľudí rôzneho politického presvedčenia

          Sviečka pripomínala obete rómskeho holokaustu.

          Od rómskeho holokaustu uplynulo 73 rokov. Čo sa dialo na Slovensku

          V noci z 2. na 3. augusta 1944 v koncentračnom tábore Auschwitz zahynulo takmer tritisíc Rómov.