Na tradičnú rómsku sukňu treba šesť metrov látky

Obľúbené boli lesklé a farebné látky s veľkými kvetinovými vzormi. Rómky kládli veľký dôraz na kvalitu materiálu.

Časť prednej zástery z tradičného odevu olašských Rómov. Zo zbierok Múzea kultúry Rómov na Slovensku.(Zdroj: ADRIANA DANEKOVÁ)

MARTIN, BRATISLAVA. Nevieme plávať, lebo sme sa nemohli vyzliekať na verejnosti, hovoria staršie rómske ženy. Dnes naopak verejnosť vníma rómske dievčatá ako príliš vyzývavé.

Napriek tomu sa dodnes v niektorých skupinách Rómov dodržiavajú prísne tradície v odievaní.

„Odev je jedným zo základných ukazovateľov špecifickosti materiálnej kultúry,“ hovorí Adriana Daneková, kurátorka Múzea kultúry Rómov na Slovensku v Martine.

U nás sa za najtypickejší považuje odev olašských Rómov

Žili vo väčšej izolácii od vplyvov okolia v porovnaní s usadlými skupinami, a to viedlo k pevnejšiemu uchovávaniu istých zvyklostí, hodnotových, estetických noriem.

"Obliekanie ovplyvňoval spôsob života, získavania obživy, príslušnosť k skupine Rómov aj odievanie domáceho majoritného obyvateľstva v istom období," povedala pre SME A. Daneková.

Podľa kurátorky múzea nosili ženy dlhú naberanú sukňu a na nej zásteru, košeľu s rukávmi do manžety alebo ukončenými volánom. Išlo o takzvaný dvojzásterový typ odevu – teda predná, kratšia zástera sa dávala cez zadnú, dlhšiu.

Dlhé vlasy nosili ženy spočiatku voľné, neskôr si ich zapletali a zdobili rôznymi ozdobami. V neskoršom období sa stala nevyhnutnou šatka. Vlasy sa uväzovali vzadu na uzol, čo umožnilo vyniknúť náušniciam.

Zlaté šperky a veľké šatky

Cenené boli predovšetkým zlaté šperky. Slobodné dievčatá si vlasy nezakrývali, čo pre vydatú olašskú ženu bolo už neprijateľné.

"Stretli sme sa s javom, kedy si ženy na verejnosti nedávali šatku dole ani pri česaní. Väčšie šatky nosili cez plecia alebo si ich uväzovali na kríž cez prsia, prípadne okolo pásu," uvádza A. Daneková.

Vo väčších šatkách ženy nosili deti, alebo predmety, ktoré potrebovali preniesť.

Kabátik do pása bol skôr súčasťou odevu žien zo skupín usadlých, u olašských bola obľúbenejšia vesta. Aj v súčasnosti sa dbá na isté tradičné prvky v odievaní, dodržiavanie niektorých je nevyhnutné.

"Odev mužov zo skupiny olašských Rómov ako celok stratil niektoré charakteristické rysy, ktoré sme mohli badať ešte približne do 60-tych rokov 20. storočia. Spôsob, akým sa muži obliekali tiež vychádzal z pevných hodnotových, estetických kritérií a dodnes je výrazom skupiny ale aj role jedinca v skupine."

Muži nosili košeľu, vestu aj náušnicu v uchu

Muži nosili najčastejšie košeľu, niekedy nápadnej farby alebo vzorovanú, s dlhými rukávmi, niekedy so stojatým golierom a so šnúrkami na zaviazanie pod krkom. Na košeli nosili vestu, významnejší členovia skupiny ju mali zdobenú honosnými striebornými gombíkmi alebo retiazkami.

"Často tiež na krku nosili šatku. Nohavice zvykli mať zasunuté do vysokých čižiem. Na hlave nesmel chýbať klobúk. Ten nedávali dole ani pri vstupe do miestnosti, napríklad na úrade. Niektorí nosili v uchu náušnicu,"uvádza Daneková.

Doplnkom vodcu skupiny bola palica ozdobená najčastejšie striebornými mincami alebo ozdobami z iného druhu kovu.

"Až v oveľa neskoršom období muži nosili aj obleky, najmä saká boli obľúbené ako doplnok k menej formálnym nohaviciam. Dbalo sa pri tom, aby boli z kvalitného materiálu a dobrého strihu. Takto sa obliekali aj vo všedný deň, nielen do spoločnosti alebo pri príležitosti významných udalostí."

Ukážka spôsobu odievania usadlých Rómov z 50-tych až 60-tych rokov 20. storočia zo zbierok SNM v Martine. Foto: A. Daneková

Odev usadlých Rómov sa v mnohom podobal odevu majoritného obyvateľstva. Značne sa odlišoval od tradičného odevu olašských Rómov strihom, či farebnosťou.

"V súčasnosti sa dá čoraz ťažšie hovoriť o špecifickosti odevu Rómov. Súvisí to predovšetkým s čoraz tesnejším spolužitím s majoritnou spoločnosťou. Postupne dochádzalo k zjednocovaniu vkusu a spôsobu obliekania s ostatným obyvateľstvom," uvádza kurátorka múzea A. Daneková.

Múzeum kultúry Rómov je v lesoparku Jahodnícke háje nad Martinom. Stála expozícia sa od roku 2009 nachádza v kúrii z Blážoviec.

V jej okolí budú postupne pribúdať tradičné obydlia Rómov z Turca a ďalších regiónov. Súčasťou zbierok je aj tradičný odev rómskych žien a mužov.


Kurátorka Adriana Daneková. Foto Ingrid Ďurinová

Rómky chodili v atypických kombináciách, ale vodcovia skupín sa snažili prispôsobiť majorite

O odievaní u Rómov sme sa zhovárali s kurátorkou Múzea kultúry Rómov na Slovensku Adrianou Danekovou.


Aby sa sukňa pri tanci roztočila, potrebuje veľa látky. Nie je to v bežnom živote nepraktické?

"Na sukňu alebo zadnú zásteru sa obyčajne minie šesť metrov látky, na prednú zásteru štyri. Súvisí to aj s plisovaním. Takýto odev nosia príslušníčky niektorých skupín Rómov dodnes, a to aj v bežný deň. Pritom vôbec nie je nepraktický. Jemnosť materiálu ho robí príjemným aj na každodenné nosenie. Takýchto sukní a záster má žena niekoľko a obmieňa ich, pričom veľmi dbá na ich údržbu."

Rómovia si citlivo udržiavajú aj vnútro svojho domu.

"Ide okrem iného aj o vizitku ženy. Ak by vo svojej domácnosti na takéto veci nedbala, jej kredit by v očiach rodiny, susediek a celej komunity značne utrpel. Rómske ženy naozaj veľmi dbajú o poriadok a čistotu vo svojich, niekedy naozaj skromných príbytkoch."

Staršie Rómky kritizujú dnešný štýl obliekania sa u dievčat. Podľa nich majú byť viac zahalené.

"Spôsob odievania vychádzal v niektorých skupinách Rómov z pevných hodnotových noriem. Ich porušovanie znamenalo zmenu v postavení ženy v danej skupine, čo mnohokrát negatívne ovplyvnilo jej život. Žena napríklad musela nosiť sukňu dlhú po členky, mala mať zahalené celé ruky po zápästie, ramená či vlasy. Vyzývavé oblečenie bolo neprípustné.

V súčasnosti dochádza k emancipácii a zmenám tradičného spôsobu života aj v tejto oblasti. Je možné, že pre starších a konzervatívnych členov skupín sú tieto emancipačné prvky a zmeny ťažko prijateľné a považujú ich istým spôsobom až za ohrozujúce. Otázne je, do akej miery sú im prirodzene naklonené samotné ženy v tradičných spoločenstvách."

Ako získavali svoje oblečenie?

"Usadlí Rómovia predovšetkým od majoritného obyvateľstva ako odmenu za vykonanú prácu či ako dar. Pri vyberaní jednotlivých kúskov odevu dbali Rómky na kvalitu látky, farebnosť, vzory a motívy na látkach. Takto získané odevné súčiastky nosili v špecifických, niekedy atypických kombináciách. Niekedy si odev zvykli šiť, alebo si ho dali ušiť. To sa týkalo predovšetkým skupín olašských Rómov. Málokedy si odevné súčiastky kupovali, bolo to skôr výnimočné. Obľúbené boli predovšetkým lesklé, farebné, nelomené látky, s veľkými, často kvetinovými vzormi."

Ženy tkali na krosienkach úzke stužky. Aj tie vymieňali so sedliakmi za produkty výživy.

"Rómske ženy zvykli tkať takéto šnúrky aj na spomínaných „krosienkach“. Preferuje sa výrazové spojenie „tkanie na doštičkách“. Ich výroba bola bežná do istého obdobia u majoritného obyvateľstva a rómske ženy sa naučili tieto techniky tkania. Šnúrky sa používali predovšetkým na zaväzovanie sukne, zástery, košele pod krkom, rukávov. Je pravdepodobné, že ich používali za týmto účelom aj rómske ženy. Ale predovšetkým ich vymieňali za artikle, ktoré nemohli získať kúpou."

Olašskí Rómovia sú povestní svojimi zlatými doplnkami, zdobením. Ako je to u iných rómskych podskupín?

"Vodcovia skupín sa do istej miery snažili v spôsobe obliekania priblížiť spôsobu odievania vládnucich vrstiev. Vodca alebo vodcovia skupiny zvyčajne nosili masívne zlaté reťaze na krku, do ktorých investovali nemalé prostriedky, keďže ich nemohli investovať do pôdy a iných nehnuteľností. Olašskí Rómovia si prehĺbili vzťah k zlatu pravdepodobne už vtedy, keď ho ešte ako otroci ryžovali vo Valašsku a Moldávii. Ozdobám vôbec bola venovaná patričná pozornosť. Samozrejme, čo sa týka ďalších skupín Rómov, celkový spôsob odievania a, ako by sme dnes povedali, stylingu, závisel aj od kultúry odievania a estetických noriem v krajine, v ktorej žili. Iný odev nosili Rómovia v Turecku či Macedónsku, iný v Rumunsku, Nemecku, Francúzsku, Španielsku."

Pri svätom prijímaní svojich detí vyzdobia dievčatká ako nevesty a organizujú veľkú svadbu.

Čo najhonosnejšie oblečenie, najmä dieťaťa, je istým prejavom prestíže rodiny. Aj preto sú na toto slávnostné oblečenie venované nemalé prostriedky. Všeobecne ide o významnú udalosť v živote rodiny, s čím súvisí aj dôraz na honosnejší ráz oblečenia. A to nielen u samotných aktérov takejto udalosti, ale aj pozvaných hostí.

Ingrid Ďurinová

Najčítanejšie na SME Rómovia


Inzercia - Tlačové správy


  1. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  2. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  1. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  2. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  3. Jakub Mankovecký z SPU v Nitre bol opäť úspešný v reze viniča
  4. Hitparáda štiav
  5. 14. ročník AmCham „Job Fair“ v Košiciach
  6. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  7. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  8. Malé knedličky, veľké dojmy
  9. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  10. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 11 049
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 159
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 6 096
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 5 309
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 111
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 4 818
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 121
  8. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo 3 033
  9. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 195
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 028

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Najnebezpečnejší text na facebooku napísal jeho zakladateľ

Mark Zuckerberg chce použiť silu firmy na to, aby zmenil podobu našej spoločnosti. Bol by veľmi nebezpečným spasiteľom.

BLOG TRANSPARENCY

Ombudsmanka: Lajčák opakovane porušoval ústavu

V zdôvodnení vysvetľuje, čo ministerstvo nespravilo.

EKONOMIKA

Dodávateľ nemocníc dostal pokutu za biele kone z Cypru

Prvý postih za neprehľadnú vlastnícku štruktúru je právoplatný.

Neprehliadnite tiež

Obce s rómskymi osadami môžu odstrániť nelegálne skládky a lepšie nakladať s odpadom

Výzvu na podávanie žiadostí o nenávratné finančné príspevky vyhlásilo ministerstvo.

Projekt rómskych občianskych hliadok bude pokračovať

Ministerstvo vnútra na jeho činnosť vyčlenilo desať miliónov eur.

Dotáciu na sociálnu prácu a komunitné centrá dostane 150 obcí

Cieľom projektu je zvýšenie adresnosti a komplexnosti služieb poskytovaných komunitnými centrami.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop