SME
Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Na tradičnú rómsku sukňu treba šesť metrov látky

Obľúbené boli lesklé a farebné látky s veľkými kvetinovými vzormi. Rómky kládli veľký dôraz na kvalitu materiálu.

Časť prednej zástery z tradičného odevu olašských Rómov. Zo zbierok Múzea kultúry Rómov na Slovensku.Časť prednej zástery z tradičného odevu olašských Rómov. Zo zbierok Múzea kultúry Rómov na Slovensku. (Zdroj: ADRIANA DANEKOVÁ)

MARTIN, BRATISLAVA. Nevieme plávať, lebo sme sa nemohli vyzliekať na verejnosti, hovoria staršie rómske ženy. Dnes naopak verejnosť vníma rómske dievčatá ako príliš vyzývavé.

Napriek tomu sa dodnes v niektorých skupinách Rómov dodržiavajú prísne tradície v odievaní.

„Odev je jedným zo základných ukazovateľov špecifickosti materiálnej kultúry,“ hovorí Adriana Daneková, kurátorka Múzea kultúry Rómov na Slovensku v Martine.

U nás sa za najtypickejší považuje odev olašských Rómov

Žili vo väčšej izolácii od vplyvov okolia v porovnaní s usadlými skupinami, a to viedlo k pevnejšiemu uchovávaniu istých zvyklostí, hodnotových, estetických noriem.

"Obliekanie ovplyvňoval spôsob života, získavania obživy, príslušnosť k skupine Rómov aj odievanie domáceho majoritného obyvateľstva v istom období," povedala pre SME A. Daneková.

Podľa kurátorky múzea nosili ženy dlhú naberanú sukňu a na nej zásteru, košeľu s rukávmi do manžety alebo ukončenými volánom. Išlo o takzvaný dvojzásterový typ odevu – teda predná, kratšia zástera sa dávala cez zadnú, dlhšiu.

Dlhé vlasy nosili ženy spočiatku voľné, neskôr si ich zapletali a zdobili rôznymi ozdobami. V neskoršom období sa stala nevyhnutnou šatka. Vlasy sa uväzovali vzadu na uzol, čo umožnilo vyniknúť náušniciam.

Zlaté šperky a veľké šatky

Cenené boli predovšetkým zlaté šperky. Slobodné dievčatá si vlasy nezakrývali, čo pre vydatú olašskú ženu bolo už neprijateľné.

"Stretli sme sa s javom, kedy si ženy na verejnosti nedávali šatku dole ani pri česaní. Väčšie šatky nosili cez plecia alebo si ich uväzovali na kríž cez prsia, prípadne okolo pásu," uvádza A. Daneková.

Vo väčších šatkách ženy nosili deti, alebo predmety, ktoré potrebovali preniesť.

Kabátik do pása bol skôr súčasťou odevu žien zo skupín usadlých, u olašských bola obľúbenejšia vesta. Aj v súčasnosti sa dbá na isté tradičné prvky v odievaní, dodržiavanie niektorých je nevyhnutné.

"Odev mužov zo skupiny olašských Rómov ako celok stratil niektoré charakteristické rysy, ktoré sme mohli badať ešte približne do 60-tych rokov 20. storočia. Spôsob, akým sa muži obliekali tiež vychádzal z pevných hodnotových, estetických kritérií a dodnes je výrazom skupiny ale aj role jedinca v skupine."

Muži nosili košeľu, vestu aj náušnicu v uchu

Muži nosili najčastejšie košeľu, niekedy nápadnej farby alebo vzorovanú, s dlhými rukávmi, niekedy so stojatým golierom a so šnúrkami na zaviazanie pod krkom. Na košeli nosili vestu, významnejší členovia skupiny ju mali zdobenú honosnými striebornými gombíkmi alebo retiazkami.

"Často tiež na krku nosili šatku. Nohavice zvykli mať zasunuté do vysokých čižiem. Na hlave nesmel chýbať klobúk. Ten nedávali dole ani pri vstupe do miestnosti, napríklad na úrade. Niektorí nosili v uchu náušnicu,"uvádza Daneková.

Doplnkom vodcu skupiny bola palica ozdobená najčastejšie striebornými mincami alebo ozdobami z iného druhu kovu.

"Až v oveľa neskoršom období muži nosili aj obleky, najmä saká boli obľúbené ako doplnok k menej formálnym nohaviciam. Dbalo sa pri tom, aby boli z kvalitného materiálu a dobrého strihu. Takto sa obliekali aj vo všedný deň, nielen do spoločnosti alebo pri príležitosti významných udalostí."

Ukážka spôsobu odievania usadlých Rómov z 50-tych až 60-tych rokov 20. storočia zo zbierok SNM v Martine. Foto: A. Daneková

Odev usadlých Rómov sa v mnohom podobal odevu majoritného obyvateľstva. Značne sa odlišoval od tradičného odevu olašských Rómov strihom, či farebnosťou.

"V súčasnosti sa dá čoraz ťažšie hovoriť o špecifickosti odevu Rómov. Súvisí to predovšetkým s čoraz tesnejším spolužitím s majoritnou spoločnosťou. Postupne dochádzalo k zjednocovaniu vkusu a spôsobu obliekania s ostatným obyvateľstvom," uvádza kurátorka múzea A. Daneková.

Múzeum kultúry Rómov je v lesoparku Jahodnícke háje nad Martinom. Stála expozícia sa od roku 2009 nachádza v kúrii z Blážoviec.

V jej okolí budú postupne pribúdať tradičné obydlia Rómov z Turca a ďalších regiónov. Súčasťou zbierok je aj tradičný odev rómskych žien a mužov.


Kurátorka Adriana Daneková. Foto Ingrid Ďurinová

Rómky chodili v atypických kombináciách, ale vodcovia skupín sa snažili prispôsobiť majorite

O odievaní u Rómov sme sa zhovárali s kurátorkou Múzea kultúry Rómov na Slovensku Adrianou Danekovou.


Aby sa sukňa pri tanci roztočila, potrebuje veľa látky. Nie je to v bežnom živote nepraktické?

"Na sukňu alebo zadnú zásteru sa obyčajne minie šesť metrov látky, na prednú zásteru štyri. Súvisí to aj s plisovaním. Takýto odev nosia príslušníčky niektorých skupín Rómov dodnes, a to aj v bežný deň. Pritom vôbec nie je nepraktický. Jemnosť materiálu ho robí príjemným aj na každodenné nosenie. Takýchto sukní a záster má žena niekoľko a obmieňa ich, pričom veľmi dbá na ich údržbu."

Rómovia si citlivo udržiavajú aj vnútro svojho domu.

"Ide okrem iného aj o vizitku ženy. Ak by vo svojej domácnosti na takéto veci nedbala, jej kredit by v očiach rodiny, susediek a celej komunity značne utrpel. Rómske ženy naozaj veľmi dbajú o poriadok a čistotu vo svojich, niekedy naozaj skromných príbytkoch."

Staršie Rómky kritizujú dnešný štýl obliekania sa u dievčat. Podľa nich majú byť viac zahalené.

"Spôsob odievania vychádzal v niektorých skupinách Rómov z pevných hodnotových noriem. Ich porušovanie znamenalo zmenu v postavení ženy v danej skupine, čo mnohokrát negatívne ovplyvnilo jej život. Žena napríklad musela nosiť sukňu dlhú po členky, mala mať zahalené celé ruky po zápästie, ramená či vlasy. Vyzývavé oblečenie bolo neprípustné.

V súčasnosti dochádza k emancipácii a zmenám tradičného spôsobu života aj v tejto oblasti. Je možné, že pre starších a konzervatívnych členov skupín sú tieto emancipačné prvky a zmeny ťažko prijateľné a považujú ich istým spôsobom až za ohrozujúce. Otázne je, do akej miery sú im prirodzene naklonené samotné ženy v tradičných spoločenstvách."

Ako získavali svoje oblečenie?

"Usadlí Rómovia predovšetkým od majoritného obyvateľstva ako odmenu za vykonanú prácu či ako dar. Pri vyberaní jednotlivých kúskov odevu dbali Rómky na kvalitu látky, farebnosť, vzory a motívy na látkach. Takto získané odevné súčiastky nosili v špecifických, niekedy atypických kombináciách. Niekedy si odev zvykli šiť, alebo si ho dali ušiť. To sa týkalo predovšetkým skupín olašských Rómov. Málokedy si odevné súčiastky kupovali, bolo to skôr výnimočné. Obľúbené boli predovšetkým lesklé, farebné, nelomené látky, s veľkými, často kvetinovými vzormi."

Ženy tkali na krosienkach úzke stužky. Aj tie vymieňali so sedliakmi za produkty výživy.

"Rómske ženy zvykli tkať takéto šnúrky aj na spomínaných „krosienkach“. Preferuje sa výrazové spojenie „tkanie na doštičkách“. Ich výroba bola bežná do istého obdobia u majoritného obyvateľstva a rómske ženy sa naučili tieto techniky tkania. Šnúrky sa používali predovšetkým na zaväzovanie sukne, zástery, košele pod krkom, rukávov. Je pravdepodobné, že ich používali za týmto účelom aj rómske ženy. Ale predovšetkým ich vymieňali za artikle, ktoré nemohli získať kúpou."

Olašskí Rómovia sú povestní svojimi zlatými doplnkami, zdobením. Ako je to u iných rómskych podskupín?

"Vodcovia skupín sa do istej miery snažili v spôsobe obliekania priblížiť spôsobu odievania vládnucich vrstiev. Vodca alebo vodcovia skupiny zvyčajne nosili masívne zlaté reťaze na krku, do ktorých investovali nemalé prostriedky, keďže ich nemohli investovať do pôdy a iných nehnuteľností. Olašskí Rómovia si prehĺbili vzťah k zlatu pravdepodobne už vtedy, keď ho ešte ako otroci ryžovali vo Valašsku a Moldávii. Ozdobám vôbec bola venovaná patričná pozornosť. Samozrejme, čo sa týka ďalších skupín Rómov, celkový spôsob odievania a, ako by sme dnes povedali, stylingu, závisel aj od kultúry odievania a estetických noriem v krajine, v ktorej žili. Iný odev nosili Rómovia v Turecku či Macedónsku, iný v Rumunsku, Nemecku, Francúzsku, Španielsku."

Pri svätom prijímaní svojich detí vyzdobia dievčatká ako nevesty a organizujú veľkú svadbu.

Čo najhonosnejšie oblečenie, najmä dieťaťa, je istým prejavom prestíže rodiny. Aj preto sú na toto slávnostné oblečenie venované nemalé prostriedky. Všeobecne ide o významnú udalosť v živote rodiny, s čím súvisí aj dôraz na honosnejší ráz oblečenia. A to nielen u samotných aktérov takejto udalosti, ale aj pozvaných hostí.

Ingrid Ďurinová

Inzercia - Tlačové správy

  1. Home (ale aj) Office
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Zelená Bratislava
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  10. Záujem o akcie Pilulky prekonal naše očakávania
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Ruža zmeny
  5. Úpravy automobilov pre ZŤP
  6. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  7. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  10. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 27 904
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 22 604
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 149
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 915
  5. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 843
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 739
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 741
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 124
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 949
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 611
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Na celoplošné testovanie budeme potrebovať zhruba 48-tisíc ľudí. Otázka je, kde ich zoberieme

Na jedno miesto pripadá jeden vojak, potrebujeme naň však asi osem ľudí.

Vzorky na antigénne testy odoberú výterom z nosohltana.
Dobré ráno

Dobré ráno: Testovanie nám dá pár týždňov, a potom čo?

Má to byť najväčšia operácia v moderných dejinách Slovenska.

Podcast Dobré Ráno.
STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Vláda sa spolieha na ľudí, ktorých nemá

Slovensko má chronický nedostatok zdravotníkov.

Peter Tkačenko

Pribudlo ďalších šesť úmrtí na Covid-19, zomrel aj lekár z Oravy

Slovensko eviduje celkovo 98 úmrtí na Covid-19.

Ilustračná fotografia.

Neprehliadnite tiež

Nový projekt má v rómskych komunitách rozvíjať zdravotnú osvetu

Rezort vnútra schválil národný projekt Korona te merel.

Rozsudok voči Kotlebovi je jediným spravodlivým rozhodnutím, vyhlásila Bučková

Kotlebovi sudkyňa včera ukázala, kde je jeho miesto, komentovala Bučková.

Splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Andrea Bučková.

Učiteľka v rómskej škole: Deťom sme podávali úlohy cez plot

V škole sa obávajú chrípkovej sezóny, aby nevypadlo veľa detí. Doma ich nedoučia

Terénni asistenti budú s Rómami spolupracovať na zamedzení šírenia koronavírusu

Projekt získal finančnú podporu z prostriedkov Európskej únie.

Splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Andrea Bučková.