Sociálne laboratórium vo Veľkej Ide má prvé výsledky

KOŠICE, BRATISLAVA. Jedna z dvoch rómskych osád vo Veľkej Ide sa dá porovnať s koncentračným táborom. Od miestnej komunikácie je oddelená dlhým múrom, čím sa obraz uzatvoreného geta dotvára. Desať detí z tejto osady sa učí už druhý školský rok podľa metódy profesora Reuvena Feuersteina.

„Keď je dieťa hladné a je mu zima, nepracuje. Naopak, je aj agresívne,“ hovorí riaditeľka školy vo Veľkej Ide Terézia Besterciová.

V osade je udupaná zem, prach, špina a haldy odpadu. Psom a mačkám sa pre prach v srsti nedá zistiť pôvodné zafarbenie. Všetko vôkol je sivej farby. V tomto prostredí sa preháňa veľa malých detí, ktoré čoskoro začnú chodiť do školy.

„Prostredie žiaka vychováva,“ vysvetľuje riaditeľka Besterciová dôvody, ktoré ju viedli k vytvoreniu podmienok pre celodennú výchovu detí.

„Dá sa povedať, že pri organizovanej činnosti má to dieťa prístup k majetku školy. Väčšiu časť dňa sa pohybuje v našich priestoroch a nie v osadách.“

Deti z osady vo Veľkej Ide. Foto Ingrid Ďurinová

Ako sa dá s deťmi z geta pedagogicky pracovať?

Naše školstvo stále nevie, ako vzdelávať kultúrne deprivované deti, ktoré pri vstupe do školy navyše ani neovládajú štátny jazyk.

Celé desaťročia práve preto rómski žiaci z chudobných rodín padajú do špeciálnych škôl. Tieto deti sprevádza počas povinnej školskej dochádzky pocit neúspechu a nemajú motiváciu k učeniu. V dospelosti im chýba remeslo, ktoré by ich mohlo živiť, keby boli okolnosti ich prípravy na život priaznivejšie.

„Ono rozumie, chce odpovedať rómsky, ale ešte si to musí preložiť v tej hlavičke,“ opisuje T. Besterciová problémy v komunikácii dieťaťa z rómskej rodiny.

Základná škola vo Veľkej Ide má 74 percent rómskych žiakov.

„Veľa závisí od rodiny. Ak sa venujem žiakovi v škole len ja a ono príde domov a rodičia sú nafetovaní, opití, behajú po tábore, bijú sa, potom je ten posun slabší. Je to realita, ktorá tu je,“ hovorí učiteľka Natália Pilipčuková.

Pritom existuje spôsob, ako sa dajú zdanlivo nevzdelávateľné deti motivovať do učenia. Takúto pedagogickú metódu popísal a v praxi overil profesor Reuven Feuerstein ešte v polovici minulého storočia.

Po svojom návrate z koncentračného tábora pracoval niekoľko rokov s vojnovými sirotami v Izraeli. Odmietol prijať vtedy platný pedagogický názor, že niektoré deti sa vzdelávať nedajú a vytvoril svoju vlastnú metódu inštrumentálneho obohacovania.

Učiteľka ZŠ Veľká Ida Natália Pilipčuková. Foto Ingrid Ďurinová

„Inštrumenty – to sú bodky, orientácia v priestore, obrázky a emócie. Je to vlastne pracovný zošit, v ktorom je veľa obrázkov a deti musia z nich prečítať informácie, pričom sa zlepšuje ich slovná zásoba. Nenútenou formou to žiaka privádza k rozmýšľaniu. Rozvíja sa pozornosť, trpezlivosť, precíznosť, grafomotorika,“ vysvetľuje učiteľka Natália Pilipčuková.

Základom je pocit bezpečia

Dnes poznáme dve verzie metódy profesora Feuersteina - pre dospelú populáciu a pre deti od troch rokov. Práve s verziou pre malé deti pracujú v nultom a prvom ročníku ZŠ Veľká Ida so skupinou desiatich detí. Nazývajú to malým sociálnym laboratóriom.

Učiteľov pravidelne školí lektorka Eva Váňová, ktorá vedie na Pedagogickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe predmet Metódy inštrumentálneho obohacovania.

„Vybudujete v človeku zvedavosť voči svetu. Sloboda rozhodovania vedie k tomu chceniu, pretože nútením vykonáme niečo, čo musíme. Ale v tej slobode sa rozhodujeme sami a hoci je opracovaná učiteľom, začneme fungovať úplne na inej úrovni,“ opisuje motivujúce mechanizmy lektorka Eva Váňová.

Podľa Váňovej je to ten najúčinnejší prostriedok, ktorý vznikol práve pre deti v takýchto stavoch. Je zameraný na to, aby prešli nielen školou a našli si prácu, ale aby dokázali fungovať vo vzťahoch a v živote.

„Pre dieťa sa vytvorí bezpečné prostredie, v ktorom rastie celá jeho osobnosť po stránke poznávacej, pomaličky sa tam budujú stavebné kamienky poznávacích funkcií, a pritom sú prítomné emócie," hovorí o metóde Eva Váňová.

"Prijímame osobnosť ako celok, v bezpečnom, láskavom prostredí, ktoré má jasné pravidlá vo význame budovania schopnosti premýšľať. To sa nikde inde, v iných metódach nedá nájsť,“ dodáva.

Prostredie bezpečia umožní žiakom otvorene hovoriť o čomkoľvek.

„Deti, ktoré chodia do klubu, sú viac aktívne, pohotovo reagujú na otázky, bez problémov sa orientujú v šlabikári, krásne ovládajú geometrické tvary, farby. Ukážem im nejaký tvar a oni hneď vedia,“ tvrdí učiteľka Natália Pilipčuková zo školy vo Veľkej Ide.

Foto Ingrid Ďurinová

Výsledky práce s deťmi sú pozoruhodné

Projekt Feuersteinovho inštrumentálneho obohacovania (FIE) prebieha okrem Základnej školy vo Veľkej Ide aj v desiatich komunitných centrách prevádzkovaných ETP Slovensko v Košickom a Prešovskom kraji.

Jedná sa o Krompachy, Moldavu nad Bodvou, Ostrovany, Rankovce, Rudňany, Sabinov, Spišské Podhradie, Starú Ľubovňu, Veľkú Idu a Košice-Šacu.

V prvej fáze projektu vyškolili odborníci z Feuersteinovho inštitútu z Izraela ešte v októbri 2013 šiestich učiteľov a dvadsiatich výchovných pracovníkov komunitných centier ETP Slovensko. Ďalšie školenia stále prebiehajú, ale už pod gesciou Karlovej univerzity v Prahe.

Zo škôl v týchto obciach ide správa, že žiaci z týchto školských klubov sú lepšie pripravení na zvládanie nárokov základnej školy. Navyše sa zlepšila aj spolupráca s rodinou.

V škole dostávajú obed a olovrant, čo tiež podporuje ich schopnosť pracovať.

„Všetky deti, ktoré nastupujú do školy, boli kladne hodnotené na psychologickom vyšetrení. Je veľký rozdiel medzi deťmi, ktoré navštevovali predškolské vzdelávanie v našom zariadení a deťmi, a ktoré nikde nechodili. Naše deti boli zaradené do základnej školy a to je náš cieľ,“ uvádza Slávka Mačáková, riaditeľka ETP Slovensko. Na tento mini-výskum získali zdroje z nórskych a švajčiarskych finančných mechanizmov.

Ostatný kurz Feuersteinovho inštrumentálneho obohacovania bol v marci 2015 v Košickej Belej. Foto Ingrid Ďurinová