Nicholsonová: Príčiny segregácie rómskych detí nie sú etnické

Včera začala Európska komisia konanie voči Slovensku pre nedodržiavanie antidiskriminačného zákona. Dnes reagovali prví verejní činitelia.

Lucia Nicholsonová, podpredsedníčka Výboru Národnej rady SR pre ľudské práva a národnostné menšiny.(Zdroj: Ilustračné TASR)

BRATISLAVA. Na rozšírenú diskrimináciu rómskych detí vo vzdelávaní upozorňujú domáce aj medzinárodné ľudskoprávne inštitúcie niekoľko rokov. Európska komisia začala v stredu 29. apríla voči Slovensku konanie pre nerovnaký prístup k vzdelávaniu rómskych detí.

Výskum Rozvojového programu OSN z roku 2012 ukázal, že 43 percent rómskych žiakov v bežných školách zapísali do etnicky segregovaných tried.

V roku 2012 slovenský súd uviedol, že oddeľovanie rómskych detí od nerómskych je protizákonné.

Pred rokom naša vláda zamietla odporúčania hodnotiaceho mechanizmu OSN, aby sa Slovensko venovalo diskriminácii Rómov na školách. Podľa nej rovné zaobchádzanie je už zaručené, píše sa v tlačovej správe.

Ombudsmanka má z konania komisie rozporuplné pocity

Podľa verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej sa otvára priestor na prehodnotenie či zmenu prístupu našich orgánov verejnej moci k základným právam rómskych detí v pozitívnom zmysle.

Ako ďalej uviedla pre agentúru SITA, má však v prípade konania komisie rozporuplné pocity.

"Na jednej strane mi je ľúto, že sa Slovensko dostalo vlastnou vinou do tejto situácie. Nemuselo sa nám to stať, ak by výkonná a zákonodarná moc neignorovali problém zaobchádzania s rómskou menšinou," vysvetlila.

Ide najmä o diskrimináciu detí v školskom systéme, neprípustné zásahy do základných práv detí, do ich práva na vzdelanie, ktoré v sebe zahŕňa aj právo na prístup k vzdelaniu a k vzdelávaniu.

Na druhej strane je však presvedčená, že je tu priestor na zmenu prístupu našich orgánov.

V auguste 2013 predložila Jana Dubovcová národnej rade mimoriadnu správu pre rozsah a závažnosť zistení o porušovaní základných práv a slobôd veľkého počtu osôb, najmä detí.

Žiadala o jej prerokovanie na najbližšej schôdzi, no dodnes sa tak nestalo.

Nicholsonová nesúhlasí s etnickým dôvodom segregácie

"Je dobré, že si problém všimla Európska komisia. Ak to povedie napríklad k riešeniu povinnej predškolskej výchovy v osadách, profitovať z toho budeme všetci. Návrh zákona o povinnej predškolskej výchove pre deti z osád predkladám aj na májovú schôdzu," povedala poslankyňa Národnej rady SR Lucia Nicholsonová.

Nicholsonová nesúhlasí s námietkou Európskej komisie, že na školách sa segreguje na základe etnika. Podľa nej sú to skôr dôsledky chudoby a sociálnej vylúčenosti tých Rómov, ktorí žijú v izolovaných osadách.

"V bratislavskej škole vedľa seba v jednej lavici sedí rómske dieťa s nerómskym. K deťom z osád si to biele dieťa nesadne nie kvôli farbe pleti, ale preto, že je neumyté, smrdí, má vši a svrab, je hladné a nesústredené," konštatuje Nicholsonová.

Podľa poslankyne je v prvom rade potrebné, aby dieťa z osady prešlo škôlkou ako prípravou na školu.


V Ďurkove v okrese Košice okolie žijú Slováci, Rómovia a Maďari, rímskokatolíci, kalvíni i gréckokatolíci. Na snímke deti
v základnej škole v Ďurkove, kde sú na chodbách predmety z histórie obce. Foto tasr

Splnomocnenec Pollák: Známe fakty a prax

Európska komisia podľa splnomocnenca vlády pre rómske komunity Petra Polláka poukázala na známe fakty a prax pri umiestňovaní týchto detí do špeciálnych škôl.

"Dôvodom ich umiestnenia do týchto škôl je nedostatočná predškolská príprava, ich nesprávna diagnostika, podpora špeciálneho školstva vyššími normatívmi, ale aj nezodpovedné správanie sa rodičov, ktorí s tým súhlasia," uviedol.

Problémom je podľa neho aj to, že do špeciálnych škôl neoprávnene zaraďujú aj deti s ľahkým mentálnym postihnutím, tzv. variantom A, ktoré do týchto škôl nepatria.

"Navrhli sme preto, aby sa prijímanie žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím do špeciálnych škôl zastavilo zmenou diagnostických testov," vysvetlil.

Úrad rómskeho splnomocnenca začal v spolupráci s Metodicko-pedagogickým centrom realizovať projekt Prined - Projekt inkluzívnej edukácie, ktorý skvalitňuje diagnostický proces detí v materských školách.

Ilustračné foto tasr

V rámci projektu Prined vytvorili inkluzívne tímy

Tiež vytvorili inkluzívne tímy v základných školách, ktoré sú zložené zo špeciálneho pedagóga, psychológa a sociálneho pedagóga. Tie rozvíjajú vzdelávacie potreby žiakov z rómskych komunít.

Zaradenie tohto projektu do systému vzdelávania na celoslovenskej úrovni je cestou, ako zabrániť neoprávnenému umiestňovaniu rómskych detí do špeciálneho školstva, pripomenul Peter Pollák.

"Umiestňovaním týchto detí do bežných základných škôl vychováme rómsku generáciu, ktorá bude pripravená na trh práce a nebude závislá od sociálnych dávok," doplnil pre agentúru SITA.

Podľa úradu rómskeho splnomocnenca vlády treba legislatívne zabezpečiť povinnú predškolskú výchovu od troch rokov pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia a povinnú účasť týchto žiakov v celodennom výchovnom systéme.

Ďalej zaviesť 12-ročnú povinnú školskú dochádzku a riešiť elimináciu prijímania žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím do špeciálnych základných škôl.

Verejná moc bude musieť zmeniť prístup

Slovensko je len druhým štátom po Českej republike, voči ktorému komisia vedie v tomto prípade konanie. Týka sa spochybnenia dodržiavania článku 21 Charty Základných práv Európskej únie.

Tá zakazuje diskrimináciu na základe akéhokoľvek dôvodu, akým je rasa alebo etnický pôvod. Slovenská republika zrejme porušila i Smernicu o rasovej rovnosti a jej časti, ktoré zakazujú diskrimináciu v prístupe k vzdelávaniu na základe rasy alebo etnicity.

Povinnosť teraz prechádza na slovenskú vládu. Ide o uplatňovanie práva na prístup k vzdelaniu bez diskriminácie prostredníctvom komplexných reforiem a cielenej asistencie pre relevantných aktérov vo vzdelávacom systéme.

Najčítanejšie na SME Rómovia


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  2. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  3. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  6. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  7. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  8. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  9. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  10. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 401
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 307
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 326
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 101
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 980
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 178
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 004
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 581
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 877
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 572

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

Neprehliadnite tiež

Na hliadky v rómskych komunitách má ísť desať miliónov eur

Výzva na podporu projektu Miestne občianske poriadkové služby by mala byť zverejnená v apríli.

Projekt rómskych občianskych hliadok bude pokračovať

Ministerstvo vnútra na jeho činnosť vyčlenilo desať miliónov eur.

Dotáciu na sociálnu prácu a komunitné centrá dostane 150 obcí

Cieľom projektu je zvýšenie adresnosti a komplexnosti služieb poskytovaných komunitnými centrami.

Rezort vnútra schválil pomoc okrajovým rómskym komunitám

Na pomoc má ísť v nasledujúcich rokoch takmer 45 miliónov eur z európskych fondov a štátneho rozpočtu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop