SME
Štvrtok, 23. september, 2021 | Meniny má ZdenkaKrížovkyKrížovky

V Spišskom Hrhove majú dve tretiny Rómov zamestnanie

„Aj keď sa nám pracuje dobre, radšej by sme šli do zahraničia,“ povedali niektorí z miestnych Rómov. Chceli by zarobiť viac.

Rodina Františka Pištu si ako prvá v obci vyskúšala nový model bývania v drevodome.Rodina Františka Pištu si ako prvá v obci vyskúšala nový model bývania v drevodome. (Zdroj: RÓBERT HAMBURGBADŽO)

SPIŠSKÝ HRHOV, BRATISLAVA. Mediálne známy starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký sa už sedemnásť rokov snaží o začlenenie Rómov v obci. Rieši prácu, bývanie i vzdelávanie obyvateľov obce a darí sa mu.

„Pre Rómov sa nesnažíme robiť nič špeciálne,“ tvrdí Ledecký. Vyjadril sa tak k otázke, prečo s tamojšími Rómami nemajú takmer žiadne problémy. Obec už kvôli tomu stihol navštíviť aj samotný prezident Andrej Kiska.

Anton Kačur pracuje v obci už skoro 15 rokov ako robotník. Tvrdí, že s prácou je spokojný, ale zarobiť by chcel viac.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

„Nemám to ďaleko do práce, ale plat by mohol byť lepší. Niekedy je ťažké vyžiť z platu, ktorý obec ponúka. Radšej by som šiel do zahraničia, tam sa to lepšie oplatí,“ uviedol pre denník Sme.

Starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký. Foto tasr

Začínali s vlastnou murárskou výbavou

Do práce kedysi chodili s vlastným náradím, keďže obec žiadne nemala.

„Ráno sme vstali a zobrali si naše lopaty a murársku výstroj,“ uviedol Kačur. Na začiatku ich bolo päť, no teraz už pracuje v obecnej firme väčšina Rómov zo Spišského Hrhova.

Má 44 rokov a tri deti. Dve staršie už majú vlastné rodiny a žijú mimo obce. Tretí syn žije u rodičov a pracuje v obecnej firme za minimálnu mzdu.

„Za 15 rokov som skoro na tom istom. Len som si dal do poriadku dom, ale našetrené nič nemám. Z platu sa to vôbec nedá, keď živím celú rodinu,“ povedal Kačur.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Ich finančná situácia nie je práve najpriaznivejšia, ale na svoju prácu je pyšný.

„Som hrdý na to, že som obec skrášlil, že po mne niečo vidno, to bola aj moja práca.“

Anton Kačur s manželkou. Foto Kristián Hamburgbadžo

Obec mu požičala, teraz spláca

V obci pred dvomi rokmi spustili pilotný projekt výstavby nízkoenergetických domov pre sociálne slabšie rodiny. Ide o drevodomy.

Pokusným králikom sa rozhodol stať v tomto prípade František Pišta, taktiež robotník pracujúci v obci. Obec ponúkla len materiál hrubej stavby, inak všetko ostatné si rodina svojpomocne hradila a postavila sama.

„Staval som to sám, pomáhala mi len najbližšia rodina,“ povedal František Pišta, budúci majiteľ domu.

Obec nemá z projektu priamy zisk, len sa jej bezúročne vráti investícia. Podľa starostu je aj toto spôsob, ako pomôcť k rozvoju obce a jej obyvateľov.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu

František s manželkou a dvomi deťmi bývali predtým v jednej izbe u svokrovcov. Teraz majú dve priestranné izby, obývačku spojenú s kuchyňou a plne funkčnú kúpeľňu so sprchou.

Drevodom s rozlohou 60 m2 vyšiel rodinu na 17 600 eur. Pištovci tak splácajú obci 25 eur mesačne za materiál, ktorý sa použil pri výstavbe. Do splatenia pôžičky patrí dom obci. Momentálne sa tu pracuje na výstavbe ďalších štyroch drevodomov, v ktorých budú bývať rómski obyvatelia obce.

František Pišta je zamestnancom obce už viac ako dva roky. Popri práci hrá v miestnej rómskej kapele na saxofón, kde si z času na čas môže niečo privyrobiť.

„Pracuje aj manželka, takže náš príjem je o to vyšší. Naša situácia sa veľmi zlepšila. Som rád, že moje deti môžu vyrastať v lepšom prostredí,“ povedal František.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Muzikant tvrdí, že sa mu v práci páči a nemá s nikým problémy. Do zahraničia sa nechystá.

„Deti sú v dobrej škole a ja tu mám povinnosti, ktoré musím plniť. Keď deti dokončia školu, tak chcem, aby šli k rodine do Nemecka. Tam sa budú mať lepšie,“ povedal pre denník Sme František Pišta.

František Pišta s rodinou pred svojím drevodomom. Foto Róbert Hamburgbadžo

Na začiatku nemali ani lopaty, teraz majú technológie

Obci sa darí, za posledné roky sa toho veľa zmenilo. Vybudovali nové vodojemy, vodovod, kanalizáciu. Spišský Hrhov plynofikovali, postavili tu nové bytovky, chodníky, cesty. Prezident Andrej Kiska sa o tom musel ísť presvedčiť aj na vlastné oči, kedy v rámci Medzinárodného dňa Rómov 8. apríla navštívil túto dedinu.

„Firma funguje na obecných, tak ako aj na cudzích zákazkách. Peniaze si musí vyrobiť sama na seba a z toho, čo si vyrobí sa platia mzdy. Zo zisku sa nakúpi nová technológia,“ ozrejmil starosta obce Ledecký.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Okrem iného majú k dispozícii vlastnú požičovňu lešenia, stavebných strojov a náradia, technológiu na asfaltovanie ciest, kladenie káblov a potrubí, či na drevársku výrobu. Celkom slušný posun vpred oproti tomu, že na začiatku si robotníci museli nosiť vlastné náradie do práce.

Najviac práce urobia samotní Rómovia z obce - budujú, rekonštruujú, skrášľujú, upratujú. Tí sú zamestnaní v obecnej firme, ktorá funguje už skoro 14 rokov.

Hrhov zažíva tretiu prisťahovaleckú vlnu

Spišský Hrhov zaznamenal vo svojej histórii tri prisťahovalecké vlny. Prvá bola ešte po roku 1850 za grófa Csákyho, druhá pri rozvoji poľnohospodárstva po druhej svetovej vojne. Tretia začala prednedávnom.

„Pripravili sme infraštruktúru pre zhruba 500 pozemkov. Znamená to, že ľudia tu chcú bývať a vychovávať svoje deti,“ uviedol vyštudovaný sociológ a terajší starosta Vladimír Ledecký.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

„Mladí ľudia, ktorí sú aktívni, prichádzajú, a to znamená, že sa obec rozrastá.“

Funguje tu aj skvelá základná škola s materskou školou, ktoré zrenovovali a rozšírili z kapacitných dôvodov. V základnej škole postavil riaditeľ školy Peter Strážik s podporou obce chlebovú pec, v ktorej sa žiaci učia piecť chlieb.

Spišský Hrhov sa nachádza sedem kilometrov na východ od Levoče na priamom ťahu do Prešova. V obci sa dodnes zachovali niektoré remeslá, hlavne v súvislosti so spracovaním dreva.

Samospráva vytvára vhodné podmienky pre malé podnikanie, a takto fungujú stolárske firmy, dielňa na výrobu brikiet, klampiarska a pokrývačská firma.

Zaujímavosťou je, že drevená lyžica a sekera z Hrhova sa pre svoje rozmery dostali do Guinessovej knihy rekordov.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Domáci rezbári vyrobili obrovskú valašku dlhú cez 11 metrov. Spišský Hrhov je plný ľudových drevených sôch a plastík. Foto tasr

Inzercia - Tlačové správy

  1. Odpady nad zlato
  2. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov
  3. Môžu byť kancelárie pripravené na budúcnosť?
  4. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  5. Potrebujeme poďakovať vzorom. Preto rozbiehame novú biznis cenu
  6. Varujú pred púštnymi búrkami v Dubaji
  7. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád
  8. Nová udržateľná značka kávy, ktorá dodá energiu na cesty
  9. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  10. K online predplatnému teraz získate DIGI GO na 6 mesiacov zdarma
  1. Potrebujeme poďakovať vzorom. Preto rozbiehame novú biznis cenu
  2. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov
  3. Varujú pred púštnymi búrkami v Dubaji
  4. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  5. K online predplatnému teraz získate DIGI GO na 6 mesiacov zdarma
  6. SodaStream má viac ako 700 predajcov, očakáva ďalší rast
  7. Nová udržateľná značka kávy, ktorá dodá energiu na cesty
  8. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  9. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  10. Odpady nad zlato
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 10 177
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 6 055
  3. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 4 449
  4. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 4 162
  5. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 597
  6. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 3 063
  7. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 2 639
  8. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 2 375
  9. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 2 293
  10. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty 2 270
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Učiteľka s deťmi počas dištančného vyučovania v Košiciach.

Návšteva pápeža sa na číslach neukáže.


20. sep

Neprehliadnite tiež

Splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Andrea Bučková.

Pápežov odkaz o inklúzii rómskych komunít treba pretaviť do reality, uviedla splnomocnenkyňa.


TASR 16. sep

Nový podcast denníka SME a Človeka v ohrození.


a 1 ďalší 6. sep
Rómovia z Bystrian pracujúci na aktivačných prácach.

Prieskum ukázal, že občania od krajov očakávajú najmä investície do zdravotníctva a dopravy.


TASR 29. júl
Skryť Zatvoriť reklamu