V Spišskom Hrhove majú dve tretiny Rómov zamestnanie

„Aj keď sa nám pracuje dobre, radšej by sme šli do zahraničia,“ povedali niektorí z miestnych Rómov. Chceli by zarobiť viac.

Rodina Františka Pištu si ako prvá v obci vyskúšala nový model bývania v drevodome.(Zdroj: RÓBERT HAMBURGBADŽO)

SPIŠSKÝ HRHOV, BRATISLAVA. Mediálne známy starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký sa už sedemnásť rokov snaží o začlenenie Rómov v obci. Rieši prácu, bývanie i vzdelávanie obyvateľov obce a darí sa mu.

„Pre Rómov sa nesnažíme robiť nič špeciálne,“ tvrdí Ledecký. Vyjadril sa tak k otázke, prečo s tamojšími Rómami nemajú takmer žiadne problémy. Obec už kvôli tomu stihol navštíviť aj samotný prezident Andrej Kiska.

Anton Kačur pracuje v obci už skoro 15 rokov ako robotník. Tvrdí, že s prácou je spokojný, ale zarobiť by chcel viac.

„Nemám to ďaleko do práce, ale plat by mohol byť lepší. Niekedy je ťažké vyžiť z platu, ktorý obec ponúka. Radšej by som šiel do zahraničia, tam sa to lepšie oplatí,“ uviedol pre denník Sme.

Starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký. Foto tasr

Začínali s vlastnou murárskou výbavou

Do práce kedysi chodili s vlastným náradím, keďže obec žiadne nemala.

„Ráno sme vstali a zobrali si naše lopaty a murársku výstroj,“ uviedol Kačur. Na začiatku ich bolo päť, no teraz už pracuje v obecnej firme väčšina Rómov zo Spišského Hrhova.

Má 44 rokov a tri deti. Dve staršie už majú vlastné rodiny a žijú mimo obce. Tretí syn žije u rodičov a pracuje v obecnej firme za minimálnu mzdu.

„Za 15 rokov som skoro na tom istom. Len som si dal do poriadku dom, ale našetrené nič nemám. Z platu sa to vôbec nedá, keď živím celú rodinu,“ povedal Kačur.

Ich finančná situácia nie je práve najpriaznivejšia, ale na svoju prácu je pyšný.

„Som hrdý na to, že som obec skrášlil, že po mne niečo vidno, to bola aj moja práca.“

Anton Kačur s manželkou. Foto Kristián Hamburgbadžo

Obec mu požičala, teraz spláca

V obci pred dvomi rokmi spustili pilotný projekt výstavby nízkoenergetických domov pre sociálne slabšie rodiny. Ide o drevodomy.

Pokusným králikom sa rozhodol stať v tomto prípade František Pišta, taktiež robotník pracujúci v obci. Obec ponúkla len materiál hrubej stavby, inak všetko ostatné si rodina svojpomocne hradila a postavila sama.

„Staval som to sám, pomáhala mi len najbližšia rodina,“ povedal František Pišta, budúci majiteľ domu.

Obec nemá z projektu priamy zisk, len sa jej bezúročne vráti investícia. Podľa starostu je aj toto spôsob, ako pomôcť k rozvoju obce a jej obyvateľov.

František s manželkou a dvomi deťmi bývali predtým v jednej izbe u svokrovcov. Teraz majú dve priestranné izby, obývačku spojenú s kuchyňou a plne funkčnú kúpeľňu so sprchou.

Drevodom s rozlohou 60 m2 vyšiel rodinu na 17 600 eur. Pištovci tak splácajú obci 25 eur mesačne za materiál, ktorý sa použil pri výstavbe. Do splatenia pôžičky patrí dom obci. Momentálne sa tu pracuje na výstavbe ďalších štyroch drevodomov, v ktorých budú bývať rómski obyvatelia obce.

František Pišta je zamestnancom obce už viac ako dva roky. Popri práci hrá v miestnej rómskej kapele na saxofón, kde si z času na čas môže niečo privyrobiť.

„Pracuje aj manželka, takže náš príjem je o to vyšší. Naša situácia sa veľmi zlepšila. Som rád, že moje deti môžu vyrastať v lepšom prostredí,“ povedal František.

Muzikant tvrdí, že sa mu v práci páči a nemá s nikým problémy. Do zahraničia sa nechystá.

„Deti sú v dobrej škole a ja tu mám povinnosti, ktoré musím plniť. Keď deti dokončia školu, tak chcem, aby šli k rodine do Nemecka. Tam sa budú mať lepšie,“ povedal pre denník Sme František Pišta.

František Pišta s rodinou pred svojím drevodomom. Foto Róbert Hamburgbadžo

Na začiatku nemali ani lopaty, teraz majú technológie

Obci sa darí, za posledné roky sa toho veľa zmenilo. Vybudovali nové vodojemy, vodovod, kanalizáciu. Spišský Hrhov plynofikovali, postavili tu nové bytovky, chodníky, cesty. Prezident Andrej Kiska sa o tom musel ísť presvedčiť aj na vlastné oči, kedy v rámci Medzinárodného dňa Rómov 8. apríla navštívil túto dedinu.

„Firma funguje na obecných, tak ako aj na cudzích zákazkách. Peniaze si musí vyrobiť sama na seba a z toho, čo si vyrobí sa platia mzdy. Zo zisku sa nakúpi nová technológia,“ ozrejmil starosta obce Ledecký.

Okrem iného majú k dispozícii vlastnú požičovňu lešenia, stavebných strojov a náradia, technológiu na asfaltovanie ciest, kladenie káblov a potrubí, či na drevársku výrobu. Celkom slušný posun vpred oproti tomu, že na začiatku si robotníci museli nosiť vlastné náradie do práce.

Najviac práce urobia samotní Rómovia z obce - budujú, rekonštruujú, skrášľujú, upratujú. Tí sú zamestnaní v obecnej firme, ktorá funguje už skoro 14 rokov.

Hrhov zažíva tretiu prisťahovaleckú vlnu

Spišský Hrhov zaznamenal vo svojej histórii tri prisťahovalecké vlny. Prvá bola ešte po roku 1850 za grófa Csákyho, druhá pri rozvoji poľnohospodárstva po druhej svetovej vojne. Tretia začala prednedávnom.

„Pripravili sme infraštruktúru pre zhruba 500 pozemkov. Znamená to, že ľudia tu chcú bývať a vychovávať svoje deti,“ uviedol vyštudovaný sociológ a terajší starosta Vladimír Ledecký.

„Mladí ľudia, ktorí sú aktívni, prichádzajú, a to znamená, že sa obec rozrastá.“

Funguje tu aj skvelá základná škola s materskou školou, ktoré zrenovovali a rozšírili z kapacitných dôvodov. V základnej škole postavil riaditeľ školy Peter Strážik s podporou obce chlebovú pec, v ktorej sa žiaci učia piecť chlieb.

Spišský Hrhov sa nachádza sedem kilometrov na východ od Levoče na priamom ťahu do Prešova. V obci sa dodnes zachovali niektoré remeslá, hlavne v súvislosti so spracovaním dreva.

Samospráva vytvára vhodné podmienky pre malé podnikanie, a takto fungujú stolárske firmy, dielňa na výrobu brikiet, klampiarska a pokrývačská firma.

Zaujímavosťou je, že drevená lyžica a sekera z Hrhova sa pre svoje rozmery dostali do Guinessovej knihy rekordov.

Domáci rezbári vyrobili obrovskú valašku dlhú cez 11 metrov. Spišský Hrhov je plný ľudových drevených sôch a plastík. Foto tasr

Najčítanejšie na SME Rómovia


          Inzercia - Tlačové správy


          1. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
          2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
          3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
          4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
          5. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
          6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
          7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
          8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
          9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
          10. Ako sme jazdili v socializme
          1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
          2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
          3. Už aj seniori presadajú do SUV
          4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
          5. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
          6. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
          7. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
          8. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
          9. Stavebný úrad neoprávnene predĺžil americkej ambasáde lehotu
          10. Grantová výzva na vykonávanie činností centier Europe Direct
          1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 27 489
          2. Ako sme jazdili v socializme 3 582
          3. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 957
          4. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 654
          5. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me 1 574
          6. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 1 543
          7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 397
          8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 1 313
          9. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 288
          10. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 148

          Hlavné správy zo Sme.sk

          SVET

          Španielska polícia zastavila druhý útok, zabila päť útočníkov

          O útok sa pokúsili v pobrežnom mestečku Cambrils južne od Barcelony.

          SVET

          Teroristi zaútočili v Barcelone, zahynulo najmenej 13 ľudí

          Dodávka vrazila do davu ľudí v centre mesta. K útoku sa prihlásil Islamský štát.

          KOMENTÁRE

          Kam sa podelo Učiace sa Slovensko? Danka to netrápi

          Kde je tá najväčšia reforma školstva z dielne Plavčana?

          Neprehliadnite tiež

          PÍŠE MIROSLAV POLLÁK

          Raslavický starosta je nový Vlado Ledecký

          Počet superstarostov sa tak zvýšil o 100 percent.

          Nepotrebné bicykle rozdali Rómom z Ľubice

          Občianske združenie im dalo druhú šancu.

          Symbolická sviečka spojila ľudí rôzneho politického presvedčenia

          Sviečka pripomínala obete rómskeho holokaustu.

          Od rómskeho holokaustu uplynulo 73 rokov. Čo sa dialo na Slovensku

          V noci z 2. na 3. augusta 1944 v koncentračnom tábore Auschwitz zahynulo takmer tritisíc Rómov.