Rómovia počas vojny postavili na východe železničné trate

Krutosti vojny zachytili tvorcovia v dokumente Baro mariben - Veľká vojna. Vo filme vypovedajú odborníci, ale aj vojnoví tínedžeri.

Výstavba železničnej trate Prešov-Strážske počas druhej svetovej vojny. Stavali ju odvedenci pracovných táborov za slovenského štátu.(Zdroj: Podnikový archív železníc Slovenskej republiky)

BRATISLAVA. Železničné mosty a trate na východe Slovenska boli výkladnými skriňami vojnového slovenského štátu. Stavali ich Rómovia, ktorých nacistický režim umiestnil do táborov núteného pobytu a odobral im občianske práva.

"Na východnom Slovensku bolo treba osoby na výstavbu železničnej trate, takže už koncom roku 1941 sa rozhodlo práve tu vybudovať pracovné tábory tzv. núteného pobytu, kam zaradili Rómov," povedal historik Peter Šafranko z Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou.

V Hanušovciach bol zriadený pracovný tábor priamo v meste, avšak na jeseň 1942 ho zrušili pre problémy so zásobovaním a zdravotné príčiny. Časť zaradencov bola prepustená, ďalšia časť presunutá do Bystrého, uviedol historik.

"Tam bol zriadený tábor v lokalite Hábeš a v lokalite medzi Bystrým a Čiernym. Bolo tam do 900 zaradencov, tento tábor napriek hrozným podmienkam pôsobil až do júna 1943. Vtedy ho zrušili, pretože najzákladnejšie časti stavby trate boli hotové a strácal svoju opodstatnenosť v danom mieste," vypovedal P. Šafranko pre film Baro Mariben.

P. Šafranko: "V tomto kaštieli pracujem už viac ako 35 rokov. Hneď som sa zaujímal o samotnú budovu, a zároveň ako najstarší pracovník a historik informujem každú návštevu o tom, čo je to za kaštieľ. Pripomínam, že v tomto objekte sídlilo vedenie toho tábora. Foto V. Hradecká

Vyhláška ako základ pre masové vyvražďovanie

Časť Rómov presunuli do iných pracovných táborov, napríklad do Dubnice nad Váhom a Revúcej, kde pokračovali v rokoch 1943-44 na iných stavbách.

Hlad, ťažká práca, zima a neľudské podmienky bývania spôsobili, že v dubnickom tábore prepukol škvrnitý týfus.

"Chorých Rómov naložili na nákladné auto a vyviezli ich do časti zvanej Údolie. Tu už čakala veľká jama, v ktorej 26 ľudí skončilo svoje životy. Niektorí boli postrieľaní, niektorí ubití na smrť, iní sa zadusili pod nánosom hliny," uvádza etnologička Zuzana Kumanová zo združenia In Minorita Bratislava.

Vojnový slovenský štát v mnohom napodobňoval nacistické nariadenia v tretej ríši.

"Prvým z nich bol branný zákon z roku 1940, ktorý Židom a Rómom zakazoval stať sa vojenskými osobami a museli konať takzvanú náhradnú vojenskú službu v 6. prápore. Potom nasledovali ďalšie vyhlášky, napríklad vyhláška Ministerstva vnútra z roku 1940 definovala pojem Cigána," vysvetľuje etnológ Slovenskej akadémie vied Arne Mann.

Otec Ľudovíta Petíka z Prešova prežil pracovný tábor aj koncentrák. Foto V. Hradecká

Vo vyhláške sa uvádza, že pod pojmom Cigán sa má rozumieť iba ten príslušník cigánskej rasy pochádzajúci z nej po oboch rodičoch, ktorý žije životom kočovným, alebo usadlým síce, avšak vyhýba sa práci.

To znamená, že Rómovia boli zadefinovaní ako asociálne osoby, podobne ako to bolo v nacistickom Nemecku podľa Roberta Rittera, ktorý takto definoval Cigánov, čo bolo potom základom pre masové vyvražďovanie, vysvetľuje vedec.

Rómovia pomáhali partizánom

V čase vojny nemohli cestovať verejnými dopravnými prostriedkami, nesmeli vstupovať do miest a obcí, verejných priestorov, parkov, kina. Dokonca nesmeli mať psa alebo krčmár im nesmel naliať pivo. Až do takýchto absurdností to zachádzalo, uvádza Arne Mann.

"Olašským Rómom bolo zakázané kočovanie, a podľa ďalších vyhlášok mali byť odstránené ich obydlia až niekde pod les, dva kilometre od obcí."

Komunity žili na okraji obce pod lesom, a tak dedinčania nosili ku nim jedlo pre partizánov. Partizáni nemuseli vstúpiť do obce, aby sa dostali k potravinám.

"Bola to spolupráca miestneho obyvateľstva s partizánmi prostredníctvom Rómov," uvádza A. Mann.

Skupina partizánov s miestnymi obyvateľmi. Foto archív Obecného úradu v Pohorelej

Keď vypuklo Slovenské národné povstanie, Rómovia dostali možnosť prihlásiť sa do povstaleckej československej armády. Mnohí to využili.

"Po potlačení povstania ostali niektorí medzi partizánmi, niektorí sa vrátili do svojich osád," vypovedá etnológ Arne Mann.

Po potlačení povstania boli mnohé komunity vyvraždené a vypálené.

"Tieto komunity sa na mnohých miestach stratili z regionálnej mapy," hovorí vo filme Baro mariben etnologička Zuzana Kumanová.

História sa opakuje, musíme si ju pripomínať

Dnes si celý svet pripomína 70 rokov od konca druhej svetovej vojny. Kapitulácia Nemecka bola podpísaná v Berlíne 8. mája v noci.

Práve z dôvodov, aby sa na najhoršiu vojnu nezabúdalo, zrealizoval tím mladých umelcov filmový dokument Baro mariben, ktorý produkovalo rómske občianske združenie Jekhetane - Spolu so sídlom v Prešove.

Vo filme otvorila svoju Pandorinu skrinku aj Antónia Pustajová z Čierneho Balogu, dnes 83-ročná babička. Zažila vypálenie osady Pusté a vyvraždenie skupiny zajatých partizánov, ktorým ako trinásťročné dievča nosila jedlo do miestnej školy.

"Treba upozorniť ľudí, že sa niečo také dialo. Lebo to, čo sa dialo v minulosti, sa častokrát opakuje aj v súčasnosti," povedal historik Peter Šafranko.

Najčítanejšie na SME Rómovia


Inzercia - Tlačové správy


  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  2. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  3. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  6. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  7. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  8. Jarné prázdniny pri mori?
  9. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  10. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  2. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  3. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  8. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  9. M.Borguľa vyzýva veľvyslanca USA k urýchlenému odstráneniu plota
  10. Ušetrite s hypotékou viac ako 1 200 eur
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 17 571
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 338
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 988
  4. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 6 291
  5. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 651
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 4 739
  7. Jarné prázdniny pri mori? 4 596
  8. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 4 086
  9. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 3 498
  10. Fakulta manažmentu prepája štúdium a prax cez ďalšie strediská 3 415

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Bitie opaskom, fackovanie, šliapanie na chrbát, ponižovanie. To bola realita Československej ľudovej armády.

KOMENTÁRE

A zasa sa musíme báť plotov, čo v nás vyrastú

Na obrazovkách denne vídame tupírovaný preparát pseudospasiteľa.

PLUS

Varenie v stredoveku? Kaviár prasatám, miesto vody víno

Páv chrlil oheň a mäsové guľky vyzerali ako pomaranče.

KOMENTÁRE

Amerika, neustupuj Rusku

Hrozí nám rovnaká krátkozraká chyba ako kedysi v Mníchove.

Neprehliadnite tiež

Dotáciu na sociálnu prácu a komunitné centrá dostane 150 obcí

Cieľom projektu je zvýšenie adresnosti a komplexnosti služieb poskytovaných komunitnými centrami.

Rezort vnútra schválil pomoc okrajovým rómskym komunitám

Na pomoc má ísť v nasledujúcich rokoch takmer 45 miliónov eur z európskych fondov a štátneho rozpočtu.

Bugár: Opatrenia Smeru proti Rómom cez Most neprejdú

Most-Híd presadzuje, že prácu v chudobných regiónoch musí ponúknuť štát prostredníctvom úradov práce.

Pripomíname si Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu

Deň sa pripomína pri príležitosti oslobodenia koncentračného tábora v Auschwitzi.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop