Sporili po 20 eur. O dva roky získali domov aj spoločenský status

V najchudobnejších osadách dostali Rómovia príležitosť zlepšiť kvalitu svojho života. Sociálny zázrak netrval dlho a nestál ani veľa peňazí.

Giňovci v Kojaticiach idú svoj dom namaľovať na fialovo. Už teraz plánujú ďalšiu prístavbu.(Zdroj: Ingrid Ďurinová)

KOJATICE, OSTROVANY. Sociálne dávky alebo sociálne investície? Ekonomický rébus začala pred deviatimi rokmi pilotne riešiť mimovládna organizácia ETP Slovensko. Vytvorili Sporiaci program pre najchudobnejších, aby ich motivovali k aktivite a zodpovednosti za svoje životy.

„Na začiatku mali obavu, že niekto bude s ich nasporenými peniazmi narábať. Keď nasporili určitú dohodnutú čiastku, dostali na konci bonus v tej istej hodnote,“ povedala terénna sociálna pracovníčka v Ostrovanoch Viera Marková.

Princíp sporenia je logický a zrozumiteľný pre každého z nás. Potvrdilo sa, že si ho dokázali osvojiť aj Rómovia z vylúčených komunít, keď im poskytli ekonomické školenie, motiváciu a sociálnu asistenciu.

„Založili si vkladné knižky na vlastné mená a na tú knižku si vkladali každý mesiac. Dvadsať eur je pre nich prijateľná suma, keďže rozpočet rodín je minimálny,“ uviedol koordinátor komunitného centra v Kojaticiach Marián Cehelník.

Namiesto ničenia zveľaďujú

Sporiaci program štartovala košická mimovládna organizácia v roku 2007 v tých obciach, kde prevádzkovala vlastné komunitné centrum alebo spolupracovala s miestnou samosprávou, či neziskovými organizáciami. Doteraz zapojili v 38 obciach a mestách stredného a východného Slovenska 926 sporiteľov, z nich bolo 626 úspešných.

Klient, ktorý preukázal svoju disciplínu a zodpovednosť pri sporení, mal možnosť získať malú pôžičku. V prvých rokoch bola jej suma asi 35 000 slovenských korún, dnes je mikropôžičkou aj 6 500 eur.

"ETP Slovensko poskytlo najviac mikropôžičiek v obci Ostrovany. Poskytli sme pôžičky na zlepšenie kvality bývania 110 klientom a z nich už 80 mikropôžičku splatilo. Zvyšní tridsiati splácajú viac menej pravidelne. Neboli sme nútení pristúpiť ani k jednej exekúcii,“ uviedla koordinátorka mikropôžičkového programu ETP Slovensko Ľudmila Stašáková.

Aj rodina Giňových z Kojatíc sa zapojila do ponúknutej vízie. Otec šiestich detí Emil Giňa pomáhal murovať nielen svojej rodine, ale aj susedom.

„Bars dobre sa nám zmenil život. Mal som starý dom, normálne mi padali múry a strechu som mal deravú. Tu sa nám lepšie býva, lebo tu máme pevné múry aj základy. Vodu ešte nemáme, ale plánuje sa,“ povedal pre Sme Emil Giňa. Ako dodáva jeho družka Jana Ferková, už teraz plánujú ďalšiu prístavbu k svojmu domčeku. V lete budú maľovať dom zvonka, farba bude fialová.

Marián Cehelník a Lenka Hujdičová. Foto Ingrid Ďurinová

Bývanie je achilovou pätou tejto spoločnosti

Osada v Kojaticiach je malá a leží v tesnej blízkosti od obce. Zo 179 Rómov je polovica detí. Na sporiaci program tu nadviazala slovenská pobočka organizácie Člověk v tísni, ktorá v Kojaticiach prevádzkuje komunitné centrum. Posilnila ho o podporu architektov.

Stáž v osade je zaujímavá pre študentov architektúry, ktorí do Kojatíc chodia pravidelne od roku 2012. V auguste 2015 ich príde pätnásť. „Z diaľky jasná inakosť a bieda je to, čo väčšinou spoločnosť na osade odpudzuje. Architektov naopak pritiahla tá do očí bijúca potreba obydlí. Snažia sa tu na Slovensku nájsť využitie architektonického remesla pre najchudobnejších,“ vysvetlila koordinátorka programov bývania slovenskej pobočky Člověk v tísni, Lenka Hujdičová.

Väčšinová spoločnosť funguje tak, že najprv sporí, potom stavia a dlhodobo spláca pôžičky. Tomuto systému rozumie každý a považuje ho za spravodlivý.

„Keď sa takýmto systémom pomáha ľuďom, ktorí sú sociálne odkázaní, tak to majorita omnoho lepšie prijíma,“ myslí si Lenka Hujdičová.

Sporenie je na rodinách, práve prístup k nemu má preukázať dostatočnú zodpovednosť a schopnosť odkladať si pravidelne bez toho, že by im to niekto druhý administroval. Rómovia si často vkladné knižky odložili niekde inde, lebo ich nechceli mať doma.

„Podmienkou vstupu do programu je, aby tie rodiny neboli zadlžené. Keď si sporia, majú zároveň čas, aby si vysporiadali svoje podlžnosti vo vzťahu k obci či iným inštitúciám. Nie je to len o sporení, ale o riešení mnohých vecí, ktoré s tým súvisia,“ dodal Marián Cehelník, ktorý pôsobil ako rozvojový pracovník v Kambodži, Keni a Hondurase.

Sociálny pracovník je pre programy rozvoja kľúčový

Obec Ostrovany podľa starostu Cyrila Reváka umožnila použiť pôžičku aj na kúpu pozemkov pod stavbou. „Tým, ktorí mali záujem o legalizáciu stavby sme to umožnili. Museli ale splniť podmienky, ktoré stavebný úrad vyžaduje. V tom im pomohli aj mikropôžičky,“ doplnil starosta Revák.

V ostrovanskej osade už majú prístup k pitnej vode. Na 1437 Rómov je tu asi 200 prípojok. V tejto obci využili rodiny sporenie a mikropôžičky hlavne na rekonštrukcie bývania.

„Kvalita bývania sa tam výrazne zlepšila, už len zapojením vody, elektriny, zateplením domácností. Máme tam 145 murovaných domov a 76 chatrčí. Tie chatrče postupne dávajú dole a stavajú si rodinné domy,“ hodnotí výsledky terénna sociálna pracovníčka z Ostrovian Viera Marková.

Terénna pracovníčka v Kojaticiach Beáta Miženková vidí výhody v spolupráci s neziskovými organizáciami a vysoko hodnotí aj sporenie rodín. „Môžem povedať, že sporili disciplinovane, sami to chceli. Len niekedy sme im to pripomenuli,“ povedala Miženková. Tie rodiny, ktoré to nedokázali, dostanú ešte jednu šancu a celý nasledujúci rok im budeme poskytovať viac pozornosti, aby nestrácali motiváciu, dodala.

V roku 2012 bol v Kojaticiach pôvodný stav taký, že iba jedna rodina bola na svojom a štyri domy mali súpisné čísla. Teraz sú pozemky reparcelované.

„Každý z domov má svoj pozemok a postupne riešime nájomné zmluvy. Obec bude pozemky naďalej vlastniť, ale obyvatelia budú mať zmluvy na 30 rokov za prijateľné sumy a budú platiť nájomné,“ uviedla Lenka Hujdičová z organizácie Člověk v tísni.


Veľká rodina Emila Giňu už býva v lepších podmienkach. Foto Ingrid Ďurinová

Hľadajú zdroje pre desať ďalších obcí

Idea mikropôžičkového programu zmenila aj pohľad obcí. Samospráva nie je pod tlakom, že keď bude vypísaná dotačná schéma na infraštruktúru, obec musí okamžite čerpať všetky peniaze a riešiť Rómov.

„Keď budeme vidieť, že osada je na to pripravená, samozrejme využijeme nejaké možnosti, ale pomaly. Postupne budeme podporovať rodiny, ktoré sú schopné ťahať sa hore,“ dodala Lenka Hujdičová.

Obe organizácie – ETP Slovensko aj Člověk v tísni zvolili pre budúcnosť spoločný postup. Na národnej úrovni sa snažia o to, aby štát kládol väčší dôraz na finančnú inklúziu vyjadrenú v koncepčných materiáloch. Aktuálne jednajú s bankovými domami o možnosti poskytnutia mikropôžičiek priamo rómskym klientom.

„Dovolím si tvrdiť, že posudzovanie klienta bankou je tu ešte prísnejšie preto, lebo sú to klienti, ktorí sú považovaní za rizikových. Na druhej strane sú to ľudia, s ktorými sa systematicky a dlhodobo pracuje a sú zapojení v sociálnej práci,“ povedal Marián Cehelník, ktorý predpokladá vysokú úspešnosť splácania. „Nie je to neznámy človek. Vieme o ňom viac, vidíme mu do hrnca,“ dodal.

Dlhoročná terénna sociálna pracovníčka v Ostrovanoch Viera Marková v dome Cyrila Kaleju Januva. Foto Ingrid Ďurinová

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kupujete alebo predávate byt? Týchto 5 vecí si skontrolujte!
  2. Spoločenská zodpovednosť je súčasťou podnikania
  3. Hodnotenie profesionála: Dovolenka na Seycheloch
  4. Ľudia si už neuvedomujú, že ich svet nekončí na vlastnom prahu
  5. Televízor s 8K rozlíšením je realitou. Kúpiť či čakať?
  6. Psychológ varuje rodičov: Nesnažte sa byť dokonalými
  7. EY Podnikateľ roka: hľadáme slovenské príbehy!
  8. Platíte si poistenie domova zbytočne?
  9. Volkswagen T-Cross má z každého niečo
  10. Kde robia v Bratislave najlepšiu kávu? Vybrali sme 6 kaviarní
  1. 4 mýty o minerálnej vlne, ktorým by ste nemali veriť
  2. Stavebná fakulta STU na dňoch kariérneho poradenstva
  3. XXIII. Seminár I. Poliačka – Rozvoj cestnej infraštruktúry
  4. Spoločenská zodpovednosť je súčasťou podnikania
  5. Hodnotenie profesionála: Dovolenka na Seycheloch
  6. Sieť prevádzok Stop Shop obchodov má už 80 pobočiek
  7. Rozdiel medzi Dič a Ič dph
  8. Ekonomická diplomacia Indonézie
  9. Ako si vieme zabezpečiť štedrý a spokojný dôchodok?
  10. Kupujete alebo predávate byt? Týchto 5 vecí si skontrolujte!
  1. Dvaja Slováci dokázali zázrak. Ich listy chcú po celom svete 33 656
  2. Kde robia v Bratislave najlepšiu kávu? Vybrali sme 6 kaviarní 25 224
  3. First moment na leto 2019 je tu: 13 letovísk s výraznými zľavami 20 998
  4. Platíte si poistenie domova zbytočne? 17 057
  5. Hidradenitída - kožná choroba, o ktorej sa nehovorí 6 736
  6. Kupujete alebo predávate byt? Týchto 5 vecí si skontrolujte! 5 384
  7. SME pripravení na komunálne voľby vo veľkom štýle 5 158
  8. Objavte silu Q10 a zredukujte vrásky počas 4 týždňov 4 310
  9. Neukladajte si nič, čo vás môže ohroziť. Ako zabezpečiť telefón? 4 275
  10. 5 brigád, ktoré pomôžu v budúcej kariére 3 808

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kaliňák: Ja som si svoje urobil

Rozhovor s exministrom vnútra Kaliňákom.

KOŠICE KORZÁR

Košický rektor o Dankovej kauze: Právnická fakulta môže mať zhodu do 40 percent

Odhalili i plagiát s 2-percentnou zhodou.

Neprehliadnite tiež

Rezort vnútra podporí projekty sociálneho bývania

Projekty sociálneho bývania s prvkami prestupného bývania prispejú k vytváraniu optimálnych podmienok pre uplatňovanie integrácie.

Národnostné menšiny majú prístup k niektorým zákonom vo svojom jazyku

Ministerstvo chce opatrením zvýšiť komfort národnostných menšín.

Autorská strana Evy Borušovičovej

Aj Rómovia v osadách si želajú pre svoje deti lepšiu budúcnosť

Sme takí silní, ako dokážeme pomáhať najslabším.

Generálny tajomník Rady Európy navštívil Rómov v Spišskom Hrhove

Obec na Spiši je známa úspešnými projektmi integrácie Rómov.

Dnes píše Ondrej Prostredník

Sú cirkvi expertom na inklúziu Rómov?

Štátna dotácia cirkvám má byť viazaná na projekty pastoračnej práce v rómskych komunitách.