SME
Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Ženy nechcú odchádzať od mužov, ale túžia dôstojne žiť

Na Slovensku prevláda mýtus, že násilie páchané na rómskych ženách zahŕňa výlučne fyzickú formu. Aktuálny výskum však ukázal niečo iné.

Žena z chudobných pomerov nemá ani v 21. storočí jednoduchý život. V prvom rade bojuje o zabezpečenie základných potrieb pre deti. Matka z osady je ohrozená dvojnásobnou sociálnou izoláciou - od spoločnosti aj životných partnerov.Žena z chudobných pomerov nemá ani v 21. storočí jednoduchý život. V prvom rade bojuje o zabezpečenie základných potrieb pre deti. Matka z osady je ohrozená dvojnásobnou sociálnou izoláciou - od spoločnosti aj životných partnerov. (Zdroj: Ilustračné Ingrid Ďurinová)

BRATISLAVA. Rómske ženy majú strach z kontrolovania, prenasledovania a ekonomického obmedzovania viac, ako z iných foriem násilia.

„Často vidím, ako ženy nakupujú v obchode a muži rozhodujú, či to môžu kúpiť, alebo nie. Pri pokladni muž zaplatí a peniaze necháva u seba. Žena nemá žiadne financie," povedala pre Sme Zuzana Gáborová z Jánoviec.

Podľa nej si niektoré z nich ani neuvedomujú, ako nimi muži manipulujú a rozhodujú o všetkom, bez akejkoľvek vzájomnej dohody.

Nový pohľad na problematiku násilia páchaného na ženách v rómskom etniku priniesli hĺbkové rozhovory s nimi počas výskumu v rokoch 2014 a 2015.

„Na túto tému sa realizoval kvalitatívny výskum v rámci národného projektu Podpora eliminácie a prevencie násilia na ženách. Mali sme možnosť participovať s 21 rómskymi ženami, ktoré zažívali násilie v partnerskom vzťahu,“ povedal Ivan Rác z Ústavu romologických štúdií v Nitre.

Ivan Rác. Foto Roman Čonka

Ako vysokoškolský pedagóg Univerzity Konštantína Filozofa sa Ivan Rác, ktorý sa zaoberá problematikou rodovej rovnosti a násilia páchaného na ženách, podieľal na tomto výskume financovanom Európskym sociálnym fondom.

Postavenie ženy sa zmenilo

Babičky rozprávali, ako si museli dávať pozor, čo na verejnosti povedia, ako sedia alebo či stihli navariť, kým prišli muži z práce.

Rómska matka bola kedysi pod prísnym dohľadom a jej každodenný život sa točil iba okolo kuchyne a detí. Nevesta sa po sobáši zvyčajne prisťahovala k rodine manžela. A tu začala nová etapa jej života.

Bola nielen pod dozorom muža, ale aj svokry. Svoj rešpekt si muž často vynucoval fyzickým násilím, ktoré sa neskôr stalo takým bežným, že to nikto nepovažoval za problém.

Ukazuje sa, že postavenie rómskych žien sa zmenilo minimálne v tom, že fyzické násilie vystriedala sociálna izolácia a ekonomická forma násilia.

Výskum, ktorý sa realizoval pod gesciou Inštitútu pre výskum práce a rodiny ukázal, že násilie páchané na rómskych ženách má formy a prejavy porovnateľné s násilím v majoritnej spoločnosti.

„Ide o fyzické, psychické, sociálne, ekonomické či sexuálne násilie. Čo mňa osobne prekvapilo je, že vo veľkej miere sme identifikovali nadmernú kontrolu, prenasledovanie, sociálnu izoláciu a prejavy psychického násilia,“ uviedol Ivan Rác, ktorý prednáša na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.

Mýty, stereotypy a realita

Väčšinová spoločnosť sa domnieva, že na základe temperamentu, ktorý je Rómom vlastný, sa akékoľvek nezhody medzi partnermi riešia fyzickým násilím.

U niektorých Rómov z marginalizovaných oblastí ešte stále prevláda stereotyp, že žena sa narodila preto, aby sa starala o rodinu a muž je tým, kto zaobstará obživu.

V súčasnosti je častokrát rómska žena živiteľkou rodiny. Ak má muž šťastie, pritrafí sa mu krátkodobá brigáda, no jeho partnerka vlastne zabezpečuje pravidelný prísun financií. A práve to môže byť spúšťačom ekonomického násilia.

Pre ženu je jediným zdrojom peňazí podpora od štátu. V prípade ekonomického týrania preberá podporu muž, a ten rozhoduje, na čo sa peniaze minú. Žena nemá prístup k rodinným financiám, dokonca sa stáva, že aj o zabezpečení obživy rozhoduje iba muž.

Sociálna izolácia bez práv a slobody

Každý jedinec v našej spoločnosti ma právo slobodne sa rozhodovať, bez ohľadu na etnickú príslušnosť, vierovyznanie či pohlavie. Porušovanie tohto práva je trestným činom.

Častou formou násilia páchaného na rómskych ženách je sociálna izolácia. Rozumie sa pod tým taká forma násilia, kedy životný partner ženu pri každej príležitosti nadmerne kontroluje.

Dovolí jej stretávať sa len s blízkymi osobami z rodiny, zakazuje rozprávať o súkromných veciach rodinným príslušníkom a po každej návšteve nasleduje výsluch.

Žena nesmie chodiť do spoločnosti. V prípade, že už naozaj musí odísť mimo domova, je kontrolovaná telefonátmi, za žiadnych okolností nesmie meškať. Jej základné občianske práva a slobody sú obmedzené.

Aj keď sa o tejto problematike hovorí už častejšie, v spoločnosti prevláda názor, že to, čo sa deje za dverami domova je každého súkromná vec. Obete narážajú na to, že násilie je našou spoločnosťou tolerované a okolie je nevšímavé.

Násilie je celospoločenský problém

„Rok 1989 priniesol samozrejme zmeny. Dovtedy bola táto téma akoby vtesnaná do intimity rodinného súkromia. Po 25 rokoch môžeme povedať, že problematika sa posúva vpred. Jednak vznikajú mimovládne organizácie, rôzne inštitúcie, ktoré majú ambície pomáhať,“ uviedol Ivan Rác.

Na Slovensku máme viacero mimovládnych organizácií, ktoré pomáhajú ženám prekonať svoj strach, a eliminovať násilie. Obojstranné úsilie o zmenu je podmienené vzájomnou dohodou medzi ženou, ktorá chce svoj život zlepšiť a medzi odborníčkami, ktoré jej v tom vedia pomôcť.

Ak sa žena rozhodne opustiť násilníka, vždy zvažuje, čo je pre ňu a jej deti menším zlom. Odchodom by stratili domov, a tak sa v mnohých prípadoch stáva, že matka ostáva pri násilníkovi iba preto, aby boli deti zabezpečené.

„Žena, ktorá prežívala násilie, potrebuje zabezpečiť štandardnú komplexnú pomoc. Musí mať ochranu, bezpečie a rešpekt. Okrem toho samozrejme stopercentnú diskrétnosť. Práve túto pomoc poskytujú napríklad Bezpečné ženské domovy,“ povedal Rác.

Pomôcť môžeme všetci

Bezplatná non-stop linka pre ženy zažívajúce násilie

0800 212 212

-mk-

Spoločnosť by mala byť otvorená a nezatvárať oči pred problémom, ktorý sa týka nás všetkých. Osoba, ktorá zažíva násilie akejkoľvek formy, môže byť našou susedkou, kolegyňou, zamestnankyňou či príbuznou.

„Žiadna žena nechce opustiť otca svojich detí. Treba však vedieť, že násilie je proces, ktorý má svoje fázy. Začína narastaním napätia, fyzickým napadnutím, pokračuje medovými týždňami, kedy sa muž ospravedlňuje a nosí žene kytice. Potom sa znova celý kolobeh opakuje. Nie je to jednorazová záležitosť, ale cyklus,“ dodal Ivan Rác.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  6. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  9. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  10. Pomáhajte čítaním
  1. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  2. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  3. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  4. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  5. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  6. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  7. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  8. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  9. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  10. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 32 837
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 23 962
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 21 364
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 010
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 371
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 558
  7. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 680
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 677
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 558
  10. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 9 842
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Zoroslav Kollár prichádza na výsluch.
Odberné miesto na nový koronavírus.
Na NAKA pokračoval aj v piatok výsluch bývalého sudcu Vladimíra Sklenku (na snímke). Nitra, 26. júna 2020.
Autorská strana Samuela Marca

Keď príde šialenec a všetko zmení (píše Samo Marec)

Čo všetko je možné, keď ľudia uveria, že možné je všetko.

Marcelo Bielsa.

Neprehliadnite tiež

Nový projekt má v rómskych komunitách rozvíjať zdravotnú osvetu

Rezort vnútra schválil národný projekt Korona te merel.

Rozsudok voči Kotlebovi je jediným spravodlivým rozhodnutím, vyhlásila Bučková

Kotlebovi sudkyňa včera ukázala, kde je jeho miesto, komentovala Bučková.

Splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Andrea Bučková.

Učiteľka v rómskej škole: Deťom sme podávali úlohy cez plot

V škole sa obávajú chrípkovej sezóny, aby nevypadlo veľa detí. Doma ich nedoučia

Terénni asistenti budú s Rómami spolupracovať na zamedzení šírenia koronavírusu

Projekt získal finančnú podporu z prostriedkov Európskej únie.

Splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Andrea Bučková.