SME
Nedeľa, 7. august, 2022 | Meniny má Štefánia

Ida Kelarová: Nikto by sa nemal hanbiť za to, kým je

Koncert českých filharmonikov so zborom Čhavorenge Idy Kelarovej bol krásny a smutný. Česi cítia, že Slovensko nechápe, prečo to robia.

Koncert detského speváckeho zboru Čhavorenge s Českou filharmóniou v Lenartove 2015. Na koncertoch boli uvedené nové piesne, ktoré zložil Desiderius Dužda (v strede).Koncert detského speváckeho zboru Čhavorenge s Českou filharmóniou v Lenartove 2015. Na koncertoch boli uvedené nové piesne, ktoré zložil Desiderius Dužda (v strede). (Zdroj: Ingrid Ďurinová)

LENARTOV. Hudobníčka Ida Kelarová zopakovala husársky kúsok z minulého roka. Koncerty rómskych detí s Českou filharmóniou priniesla do troch osád neďaleko Bardejova – Raslavíc, Hermanoviec a Lenartova.

Posledný z nich bol v obci Lenartov, kde je rómska komunita vlastne majoritou. Pódium postavili na futbalovom ihrisku v osade. Podľa starostky Jany Bľandovej je z 1100 Lenartovčanov 700 občanov z rómskej komunity.

„Sami Rómovia sa snažili, pripravovali, upratovali. My už mesiac žijeme prípravou tohto podujatia.“ Starostka vníma koncert ako prostriedok, ktorý spája celú obec, a zároveň upozorní na problémy ich života. Potešilo ju, že prišli ľudia z okolitých obcí.

Slovensko nechápe, prečo to robia

Na zbormajsterke Ide Kelarovej bolo pred posledným koncertom vidieť únavu. Ona a jej tím mali za sebou desať dní tvrdej práce v letnom tábore Romano drom v Mníchovskom Potoku.

Tento rok pracovali so štyridsiatkou detí, za ktorou v polovici pobytu pricestovalo z Prahy pätnásť filharmonikov.

Ida Kelarová školou Romano drom motivuje rómske deti k tomu, aby na sebe pracovali. Letná škola je štartom súboru do nového roka práce.

Pražský študent romistiky Michal Mižigár v tábore prednášal o rómskej histórii, aby poznali svoje korene a kultúru. Podľa neho si tieto deti pripadajú menejcenné, aj preto sa celý tím snaží dať im možnosť spoznať svet mimo osady.

Napriek tomu sa nie všetky deti vracajú.

„Nedivím sa, keď to vzdávajú. Ak dieťa nemá poriadnu podporu od rodičov, tak tam dochádza k tomu, že čelí celému svetu samé. Najprv musí prekonávať sám seba, potom svoje rómske okolie a najťažšia cesta je, kým ten mladý Róm získa uznanie,“ povedal Mižigár.

Z Lenartova malo ísť podľa starostky Jany Bľandovej do letnej školy dvanásť detí. Nakoniec sa jej zúčastnili iba dve.


"Dúfam, že sme vám odovzdali silu, aby ste zabojovali, pretože to za vás nikdo iný neurobí. Len vy sami," povedala Ida Kelarová
na koncerte v Lenartove. Foto Petr Kadlec, z. s. Miret

Spievajú pre diabla?

Webeditorka Českého rozhlasu a dobrovoľníčka projektu Kristýna Maková sa zmienila o mýtoch, ktoré sprevádzajú projekt. Pre niektorých rodičov môžu byť dôvodom, prečo svoje deti do projektu nechcú zapojiť.

„Pôsobia tam nejaké náboženské skupiny, ktoré vysvetľujú rodinám, že keď spievajú s Idou Kelarovou, tak spievajú pre diabla. Namiesto toho by podľa nich mali spievať pre Boha v kostole,“ povedala K. Maková.

„Niekedy sa šíria medzi ľuďmi také mýty a fámy, že Ida Kelarová dostáva peniaze a zarába na tých deťoch, čo pravdaže nie je pravda,“ doplnila.

Ida Kelarová zaštítila projekt Romano drom svojím menom. Pri organizovaní táborov zbormajsterke pomáha nezisková organizácia Miret, ktorá sa zaoberá podporou tvorivých a kultúrnych aktivít rómskej minority.

Miret založila Kelarová pred 16 rokmi. Mladí Rómovia, ktorí prešli umeleckými dielňami a projektmi organizovanými spolkom Miret sa od roku 2011 stali jeho členmi.

Mediálne stereotypy sú ako osemhlavý drak

„Miret im pomáha dokázať, že niečo vedia. Dodáva im silu bojovať s niekedy nemilosrdnou realitou dneška, hľadať ich vlastnú identitu a poskytuje im pracovné príležitosti v odbore, ktorý ich zaujíma a baví. To všetko s cieľom udržať ich kultúrne hodnoty a tradície,“ uvádza sa na webe spolku miret.cz.

Ubytovanie pre deti a všetky aktivity hradia z peňazí združenia, ktoré na tento účel získajú. Koncerty sú zadarmo, diváci neplatia ani cent. Napriek tomu sa medzi ľuďmi hovorí, že deti využíva.

„Myslím, že veľký vplyv na negatívny pohľad na rómsku komunitu a takéto akcie majú aj médiá a tie šialené mediálne stereotypy a výhovorky v štýle „divák, poslucháč si žiada“. Vo chvíli, keď niečo negatívne urobí Róm, tak je to okamžite v palcovom titulku, o pozitívnych veciach sa už dozviete málokedy,“ povedala Kristýna Maková.

Dodala, že by sa malo viac hovoriť napríklad o projektoch ako je tento, ale to pre médiá nie je príťažlivé.

Kto sú Čhavorenge?

Zostava detského speváckeho zboru Čhavorenge sa mení. Tento rok je skupina ešte viac rôznorodá. Na letnej škole Romano drom boli deti z Prahy, Rokycian, Brna a Trmic pri Ústí nad Labem.

Zo Slovenska hlavne z rómskych osád z východu krajiny.

„Tento rok je náročnejše nájsť vzájomné porozumenie predovšetkým u tých, ktorí sú na tom lepšie smerom k tým, ktorí na tábor pricestujú s poloprázdnou igelitkou,“ uviedol vedúci vzdelávacieho oddelenia Českej filharmónie Petr Kadlec.

Jeden z dlhodobých zámerov projektu Romano drom je dosiahnuť, aby sa deti z Čhavorenge stali vzormi pre ostatné.

„Cieľom je, aby sa toho chytili aj ďalšie orchestre, alebo inštitúcie akéhokoľvek typu. Nám nejde o to, že to robí Česká filharmónia a aby nám to nikto nezobral. Naopak, nech nám to všetci zoberú a robia to tiež,“ povedal muzikológ a hudobný publicista Petr Kadlec.

"Už sme sa stretli aj s názorom, že je to vlastne veľká romantika. Trápi ma to, lebo to nie je romantika, keď vidíte miestnosť, v ktorej žije
desaťčlenná rodina a spia tam dve deti, pričom každé má na sebe pätnásť múch. To nie je romantika." Petr Kadlec. Foto I.D

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kde vybavíte žiadosť o hypotéku bez návštevy pobočky?
  2. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  3. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  4. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  5. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať
  6. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha
  7. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila
  8. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina
  1. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
  2. Ktoré regionálne projekty podporí Nadácia COOP Jednota?
  3. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  4. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  5. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  6. Tetovanie a piercing - aké zdravotné riziká môžu spôsobiť?
  7. Aké sú vízie slovenských vodičov a architektov?
  8. Toto sú vízie slovenských vodičov a architektov
  1. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 9 134
  2. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 6 823
  3. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina 6 216
  4. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 5 315
  5. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 5 203
  6. Vypnite si reklamu na SME.sk a odomknite všetky články 3 986
  7. Dobrá správa pre pacientov s cukrovkou 2 487
  8. First moment: Maldivy, Maurícius či Mexiko na dosah jedným letom 2 458
InzerciaSkryťVypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Roman Kříž je právnik a tvorca českého start-upu Bene Meat Technologies, v ktorom pestujú kultivované mäso. V roku 2016 založil Libertariánsky inštitút. V roku 2019 kandidoval za stranu Svobodní do Európskeho parlamentu.

V Českom start-upe pestujú hovädzinu.


2. aug
Peter Schutz.

Žiadnu opozičnú zmluvu netreba.


7 h
Rusko neútočí len na školy, v ktorých prespávajú ukrajinskí vojaci.

Správa mala byť ťažšie zneužiteľná ruskou propagandou.


2 h
Jadrová elektráreň v Záporoží.

K úniku radiácie po útoku nedošlo.


6 h

Neprehliadnite tiež

Rómskí školáci v Sečovciach.

Metodický materiál smeruje k tomu, aby každé dieťa dostalo rovnakú šancu na úspech v škole a v živote.


TASR 4. apr
Na snímke rómske dieťa kreslí počas brífingu v nemocnici Svet Zdravia v Trebišove.

V porovnaní s rokom 2020 je to nárast o 24 percent.


TASR 21. feb
Minister Matovič.

Občianske združenie eduRoma volá po systémových a štrukturálnych zmenách.


SITA 28. jan
Nataša Holinová

Štát až do roku 2004 reguloval pôrodnosť menšiny a málokoho to zaujíma.


23. jan
SkryťZatvoriť reklamu