Mladí Rómovia ponúkajú štátu model rozvoja chudobných regiónov

Na Horehroní testujú pilotný projekt zameraný na oživenie ekonomicky spiacej komunity. Nástrojom je sociálne podnikanie.

Ivan Mako plánuje využívať konferenčnú miestnosť nielen pre vlastné akreditované vzdelávanie, ale aj ako priestor na prenájom pre firmy a inštitúcie.(Zdroj: Ingrid Ďurinová)

VALASKÁ. Slovensko nemá skúsenosti so sociálnou ekonomikou, hoci vo svete je to bežný podporný prostriedok regionálneho rozvoja. Rómski vzdelanci z Banskej Bystrice odvážne rozbehli sociálny podnik podľa zahraničných vzorov.

Pre zriadenie Multifunkčného centra Horehronie si vybrali bývalú administratívnu budovu továrne vo Valaskej, pri Podbrezovej. Pomocou sociálnych prevádzok tu testujú ozdravné procesy v ekonomicky spiacej komunite.

„Videl som to v zahraničí. Je to tak, že jedna prevádzka ťahá druhú. Tá ziskovejšia pomáhala finančne tej neziskovej prevádzke,“ vysvetlil Ivan Mako zo Združenia mladých Rómov.

Ideálny región pre pilotný projekt

Horehronie s vysokou nezamestnanosťou potrebuje prácu. Združenie mladých Rómov zamestnáva v skúšobnej prevádzke 32 ľudí z Valaskej, Hronca, Podbrezovej, Brezna, Lopeja aj Závadky nad Hronom.

Pri výbere pracovníkov nepoužívajú kritérium etnicity. Pracujú tu nielen Rómovia, ale aj majoritní obyvatelia regiónu, ktorí si dlhodobo nemôžu nájsť prácu. Matky po materskej dovolenke, mladí nezamestnaní, ľudia po päťdesiatke, zdravotne znevýhodnení či občania s nízkym vzdelaním.

„Tu na Horehroní sú dedinky, kde sa dá robiť komunitný rozvoj a zamestnať ľudí, ktorí tu žijú. Sú to veci spojené s poľnohospodárstvom, službami,“ vidí Mako spôsob, ako pomôcť chudobnému regiónu.

Potreby územia chcú zmapovať pomocou dotazníkového prieskumu. Následne pripravia aktivity nielen pre Rómov.

Lídra združenia Ivana Maka povzbudzujú viditeľné zmeny v životných príbehoch ľudí z regiónu, ktorých zamestnávajú. Nazýva to aj "naštartovaním človeka".

Modely komunitného plánovania a sociálnych prevádzok videl Mako počas stáží v Španielsku, Nemecku, Belgicku, Holandsku aj v Amerike. Teraz chce vytvoriť a odskúšať model, ktorý by sa dal aplikovať v slovenskej vidieckej komunite.

Dvadsať miestností

Stará továrenská budova má viac ako dvadsať miestností. V suteréne už peniaze zarába práčovňa a žehliareň. Aby si udržali klientov, kladú dôraz na kvalitu služieb a komplexný servis.

Práve práčovňa je skúšobnou prevádzkou pre ťažko zamestnateľných ľudí. Pracuje tu osamelá matka s dvoma deťmi Marika Boboková. V centre robí od začiatku a aj keď nie je Rómka, páči sa jej tu.

„Začínala som ako aktivačná na 32 hodín, potom som prešla na dobrovoľnícku prácu, a teraz som na zmluvu. Robila som tu všetko, stavebné práce, vynášala som kamene, maľovala," priblížila.

Marika Boboková: Už si viem doma spraviť pomaly všetko. Foto Ingri Ďurinová

Ďalším pracoviskom je komunitné centrum, ktoré funguje od februára 2015. Sociálne poradenstvo tu klientom poskytuje Zdenka Havranová. Vyštudovala sociálnu prácu, ale po skončení školy pracovala tri roky iba manuálne. Teraz si štvrtý mesiac zvyká na psychickú prácu, ktorá podľa nej nie je taká ľahká, ako sa zdá.

„Dúfam, že komunitné centrum budeme viesť tak, aby ľudia vedeli, že im tu pomôžeme. Budeme ich učiť zodpovedne pristupovať k pohľadávkam, pôžičkám, k životnému štýlu, šetreniu, výchove detí,“ povedala mladá Rómka.

V auguste dokončili na prízemí konferenčnú miestnosť, aj tento priestor by mal organizácii priniesť zdroje z prenájmu.

Mako nevylučuje, že v centre vzniknú samostatné prevádzky. Uvedomuje si, že taký kolos môže byť zložité riadiť centrálne. „Pre budúcnosť sa tie prevádzky môžu aj oddeliť a začať fungovať individuálne s tým, že to bude mať svojho manažéra.“

Obnovu priestorov robia citlivo, zachovávajú pôvodné funkčné prvky budovy ako dvere, zábradlie, schodištia. Foto Ingrid Ďurinová

Vyladené procesy ponúknu štátu

Združenie mladých Rómov deklaruje, že ich záujmom je pomáhať všetkým, ktorí to potrebujú. Podľa Ivana Maka by sa spoločnosť nemala pozerať na ľudí podľa etnickej príslušnosti, ale iba v sociálnom kontexte.

V auguste 2015 pracuje vo Valaskej pre projekt 27 zamestnancov, ďalších päť je v chránenej dielni. Prostredie ľudí aktivizuje aj ku zvyšovaniu kvalifikácie. Traja členovia tímu začnú na jeseň študovať na vysokých školách, jeden si už dorobil maturitu zo strednej školy.

Šikovní manažéri využívajú všetky možnosti podpory, ktoré pre sociálne slabé skupiny ponúkajú štátne inštitúcie a neziskové organizácie.

Mzdy zamestnancov im z veľkej časti refunduje úrad práce, na zariadenie a podlahy dostali prostriedky z úradu rómskeho splnomocnenca. Pilotný projekt práčovne a žehliarne financujú z Nórskych fondov. Nedávno dostali grant z Nadácie Ekopolis na plynofikáciu objektu a opravu kotolne.

Pre multifunkčné centrum sú teraz kľúčové finančné zdroje z verejného sektora a tretieho sektora. Súkromnému sektoru plánujú predávať vlastné produkty, ktoré vzniknú v pripravovanej dielni.

„Je to dlhodobý zámer. Určite budeme komunikovať s ministerstvami, aby tento model preberali do iných regiónov. Budeme otvorení a ponúkneme im naše know-how,“ povedal štatutár združenia Ivan Mako.

Ekonóm Peter Bíreš je pilierom združenia. Podľa neho sa všade vo svete hodnotí v pracovnom procese človek, len u nás nie.
Bíreš písal diplomovku na tému sociálnych podnikov, pracoval v biznise aj neziskovom sektore. Foto Ingrid Ďurinová

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  2. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  3. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  4. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  5. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  6. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  7. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  8. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  9. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  10. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  1. Virtuálne sídlo v Bratislave
  2. Dovolenka snov či chladnička plná jedla? Oslavujte s BILLA
  3. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  4. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  5. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  6. Čo nemôžete zaregistrovať ako ochrannú známku?
  7. Potrebujete ochrannú známku pre Váš produkt ?
  8. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  9. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  10. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 17 089
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 981
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 485
  4. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 733
  5. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 8 856
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 599
  7. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 7 250
  8. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 6 176
  9. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 6 168
  10. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára! 4 956

Hlavné správy zo Sme.sk

Komentár Bena Cunninghama

Nasledujme Kanadu. Legalizácia marihuany je zmena k lepšiemu

Bremeno dokazovania musí teraz prejsť na tých, čo sú proti legalizácii.

ŠPORT

Vlhová má zákaz chodiť domov. Pre jej úspech sa obetujú všetci

Vlhová má nového servismana, ktorý jej robí raňajky.

Neprehliadnite tiež

Národnostné menšiny majú prístup k niektorým zákonom vo svojom jazyku

Ministerstvo chce opatrením zvýšiť komfort národnostných menšín.

Autorská strana Evy Borušovičovej

Aj Rómovia v osadách si želajú pre svoje deti lepšiu budúcnosť

Sme takí silní, ako dokážeme pomáhať najslabším.

Generálny tajomník Rady Európy navštívil Rómov v Spišskom Hrhove

Obec na Spiši je známa úspešnými projektmi integrácie Rómov.

Dnes píše Ondrej Prostredník

Sú cirkvi expertom na inklúziu Rómov?

Štátna dotácia cirkvám má byť viazaná na projekty pastoračnej práce v rómskych komunitách.

Desegregácia vzdelávacieho systému dostala konkrétne pravidlá

Ombudsmanka a splnomocnenec vlády pre rómske komunity spojili sily s inšpektorátom a psychológmi.