Agentky rovnosti bojujú na dvoch frontoch

Nedovolia vlastným mužom, svokrám ani spoločnosti, aby ich obmedzovali. Dosiahli, že deti z ich osád nechodia do špeciálnych škôl.

Líderka z osady Hájik Jarka Kotlárová veľa číta. Po knihy si chodí do knižnice v Spišskej Novej Vsi.(Zdroj: Ingrid Ďurinová)

SPIŠSKÁ NOVÁ VES, LEVOČSKÉ LÚKY. Kilometer za koncovou tabuľou Spišskej Novej Vsi je rómska osada Hájik, kde sa osem žien každý deň stretáva na čaji o piatej. Hovoria si Agentky rovnosti a namiesto čaju pijú kávu.

Členky skupiny sa úprimne bavia, keď im poviete, že si pod týmto pomenovaním neviete nič predstaviť. Nie všetky to síce vedia vysvetliť, ale vraj na to majú svoju líderku.

„My si to berieme tak, že je to spájanie. Rovnosť medzi mužom a ženou. Keď muž môže ísť, tak aj žena môže ísť na tú kávu. A bojovať za rovnosť medzi mnou a vami,“ vysvetlila vedúca skupiny Jarka Kotlárová.

Bez muža nesmeli ani do obchodu

Jarka Kotlárová v detstve osadu nepoznala, vyrastala v dedine. Po svadbe sa presťahovala do rodiny svojho muža, ako je to zvykom. Mala devätnásť a život sa jej prevrátil naruby.

„Nasťahovala som sa sem pred 39 rokmi. Vyrastala som v Spišskom Hrhove, tam nebola rómska trieda, do školy sme chodili všetci spolu, aj na zábavy. Pre mňa bol problém prísť potom do osady,“ opisuje svoju mladosť 56-ročná žena.

Nemala tu rovnocenné postavenie v rodine, ani v komunite. Pravidlom v osade bolo, že žena bez muža nemôže odísť do obchodu, ani k susede na kávu, „aby jej tá suseda nedala rozum, ako má pristúpiť k mužovi“.

Svokra riadila chod rodiny. „Manžel zarábal, doniesol výplatu a všetko brala ona, ja som peniaze ani nevidela.“

V lete sa agentky rovnosti z Hájika stretávajú v altánku pri dome Kvetky Gabčovej. V zime sa navštevujú doma. Foto Ingrid Ďurinová

Do mesiaca prečíta štyri knihy

Dnes je Jarka v komunite autoritou. Najprv si vybojovala slobodu vo vlastnej rodine, neskôr začala šíriť myšlienku rovnosti do svojho okolia.

„Strašne veľa čítam a knihy mám doma skryté, aby mi ich vnúčik nebral. Viete, čo sa mi najviac páčilo? Našla som v knižnici jednu knihu o rómskej histórii, ale tú vraj nepožičiavajú domov. Nakoniec mi ju knihovníčka požičala na pol dňa. Od rána do tretej som ju mala prečítanú, nič iné som nerobila,“ opisuje svoju záľubu v knihách.

Ostatné členky klubu počúvajú a prikyvujú, ale veľa nehovoria. Kvetka Gabčová ako domáca nosí do altánku na záhrade kávu. Na všetkých prítomných ženách vidieť, že Jarka je ich vzorom. Faktom je, že v začiatkoch chodievala do rodín vysvetľovať, prečo by ich mali muži pustiť na aktivity skupiny.

Prečítané knihy posúva Jarka Kotlárová ďalej. „Čo mi príde do ruky, to musím prečítať. Knihu prečítam celú, potom ju dám dcére, vnukovi a nakoniec Drahuške,“ dodáva.

Drahuša Poláková žije v neďalekých Levočských lúkach a vedie vlastnú desaťčlennú skupinu agentiek rovnosti z tejto osady. V Levočských lúkach prevádzkujú neformálnu škôlku, navyše začínajú pomáhať v chudobnej osade Dlhé Stráže pri Levoči.

Ušili si rómsku zástavu. Nosia ju aj na hory. Zľava Jarka Kotlárová, Drahuša Poláková. Foto Ingrid Ďurinová

Čo tam tie Cigánky robia?

„Boli sme na turistických výletoch v Tatrách, v Slovenskom raji, ale aj v divadle. Na trojdňovom výlete v Žiari sme robili sviečky a učili sme sa na počítačoch. Nevedeli sme s nimi robiť a nemali sme ich. Teraz už máme,“ popísala Kvetka Gabčová niektoré z podujatí za posledné štyri roky.

Spišská rodina agentiek rovnosti má 18 členiek, osem je z Hájika, desať žien z Levočských lúk. V posledných mesiacoch sa snažia zapojiť nové členky v susedných osadách Podskala a Dlhé Stráže.

Hoci nemajú žiaden klub ani komunitné centrum, stretávajú sa pravidelne tam, kde sa to dá. V lete nacvičujú so svojím súborom Khamoro vonku v amfiteátri pri ZOO v Spišskej Novej Vsi, v zime sa s deťmi učia vo svojich domoch.

Sú spokojné a hrdé na svoje turistické výkony, zabávajú sa na tom, ako reagujú ľudia, keď niekam prídu. Občas rozmotajú rómsku zástavu, ktorú nosia všade so sebou.

„Boli sme na Rysoch a každý sa tam len čudoval, že čo tam tie Cigánky robia?“ smeje sa Jarka Kotlárová z pozornosti, ktorú vzbudili vo vysokohorskom teréne.

Drahuška Poláková je nezamestnaná, hoci má desať certifikátov a konkrétne výsledky z práce s predškolákmi. Foto Ingrid Ďurinová

Líderky denne pracujú, ale iba ako dobrovoľníčky

Členmi skupiny sú aj dvaja muži. Anton Bobák zo Žiaru nad Hronom prostredníctvom organizácie Spolu – Slovensko financuje z príspevkov a grantov výlety, detské tábory a vzdelávanie agentiek rovnosti. Stanislav Vospálek zo Spišskej Novej Vsi je druhým mužským členom, ktorý pomáha pri klubových aktivitách.

„Zmyslom iniciatívy Agentky rovnosti je posilniť ženy a umožniť im robiť v lokalitách aktivity, ktoré si vybrali samé. Fungujeme tak, že nie ja určujem, čo budú robiť. Ja som dirigent a dirigujem to, čo si dohodnú,“ povedal Anton Bobák.

Bobák pri snahe dvíhať rómske komunity zistil, že ženy sú vhodnejšie partnerky ako muži. Tí podľa jeho skúsenosti často bažia po funkciách a peniazoch. „Náš projekt nie je finančne veľký, nie sme schopní platiť honoráre,“ vysvetlil.

Líderky v osadách smeruje k tomu, aby sa o nejaký rok, dva osamostatnili úplne a vytvorili si vlastnú organizáciu.

Jarka Kotlárová a Drahuša Poláková so združením Spolu - Slovensko spolupracujú už sedem rokov. Netaja sa tým, že by privítali, keby sa pre ich prácu našiel aspoň symbolický, ale pravidelný honorár.

„Mám veľkú radosť z toho, čo robíme, no sú chvíle, kedy by som s tým už tresla. Vtedy poviem: Nájdite si druhých ľudí, ktorí to budú robiť. Ale viem, že ma detičky nenechajú z toho odísť, a ženy tiež nie,“ povedala Drahuša Poláková z Levočských lúk.

Dosiahli skvelé výsledky

Iniciatíva Agentky rovnosti je mladá, funguje dva roky. Názov vymysleli spoločne ako názov projektu zameraného na posilnenie rómskych žien a na presadzovanie ich práv v komunitách.

„Agentky rovnosti presadzujú práva rómskych žien vo vzťahu k takým nízkym právam, ktoré sa nikde neobjavujú. Napríklad, aby žena mohla vycestovať, aby mohla využívať voľný čas podľa seba, aby sa mohla sama rozhodnúť, či sa chce ísť niečo učiť. Aby o tom nerozhodoval muž. Rómska žena v osadách to nemá vôbec ľahké a musí muža poslúchať,“ vysvetlil Anton Bobák.

Dlhodobé doučovanie v neformálnych škôlkach a príprava detí na zápis do školy priniesli výsledky.

„Tie ženy s nimi robia takú dobrú prácu, že majú stopercentnú úspešnosť a deti chodia do normálnej základnej školy a nie do špeciálnej,“ pochválil výsledky práce dobrovoľníčok v osadách Stanislav Vospálek.

Líderku Jarku Kotlárovú úprimne trápia zhoršené vzťahy v spoločnosti a nerovnaký prístup k Rómom.

„Náš ročník 1959 vie, že to nebolo tak, ako teraz. My sme chodili do školy spolu, v pôrodnici sme boli všetci spoločne, biela i Cigánka. Prečo je to teraz tak, že sú oddelené rómske triedy v školách a v nemocniciach izby? To nás trápi,“ vysvetlila hlavnú motiváciu pokračovať Jarka Kotlárová z osady Hájik.


Agentky rovnosti sa na niektoré aktivity oblečú do rovnakých tričiek. Vľavo Anton Bobák zo Žiaru nad Hrono m. Foto I. D.

Najčítanejšie na SME Rómovia


          Inzercia - Tlačové správy


          1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
          2. Rastie nám pokrivená generácia?
          3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
          4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
          5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
          6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
          7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
          8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
          9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
          10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
          1. Detské zúbky sú veda
          2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
          3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
          4. Rastie nám pokrivená generácia?
          5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
          6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
          7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
          8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
          9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
          10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
          1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 625
          2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 10 047
          3. Rastie nám pokrivená generácia? 9 336
          4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 818
          5. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 2 025
          6. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 1 928
          7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 704
          8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 530
          9. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 1 245
          10. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 237

          Hlavné správy zo Sme.sk

          PLUS

          Európa sa hýbe smerom, akým chce Merkelová

          Angela Merkelová bola v posledných rokoch tvárou Európskej únie. Bez domáce podpory to bude mať oveľa ťažšie.

          EKONOMIKA

          Bankomaty majú výročia. Takto vyzerali pred 50 rokmi

          Prvý bankomat dali do používania v roku 1967 v Londýne.

          ŠPORT

          Nórsky divák nevedel, že Sagana na Tour de France vylúčili

          Ľudia v Nórsku si majstrovstvá sveta v cyklistike užívajú.

          Neprehliadnite tiež

          Americký denník si všimol Spišský Hrhov. Pochválil prácu s Rómami

          Dedina založila komunitné firmy, ktoré Rómov zamestnali, a pomohla im postaviť slušné domy.

          Most navrhne znížiť požiadavky na terénnych sociálnych pracovníkov

          Za terénneho pracovníka by sa mohol prihlásiť aj človek, ktorý to ešte nevyštudoval.

          Prečo sú v Gemeri prázdne kostoly

          Fresky sa obnovujú, no čoskoro nebude pre koho slúžiť omše. Ak farnosti nezapoja svojich Rómov.

          Etnológ Mann: Kňazi sú schopní sotiť plačúcu Rómku do hrobu za manželom

          Rómovia sú veľmi pobožní, ale svoju vieru často praktizujú len u seba doma, tvrdí etnológ Arne Mann.