Agentky rovnosti bojujú na dvoch frontoch

Nedovolia vlastným mužom, svokrám ani spoločnosti, aby ich obmedzovali. Dosiahli, že deti z ich osád nechodia do špeciálnych škôl.

Líderka z osady Hájik Jarka Kotlárová veľa číta. Po knihy si chodí do knižnice v Spišskej Novej Vsi.(Zdroj: Ingrid Ďurinová)

SPIŠSKÁ NOVÁ VES, LEVOČSKÉ LÚKY. Kilometer za koncovou tabuľou Spišskej Novej Vsi je rómska osada Hájik, kde sa osem žien každý deň stretáva na čaji o piatej. Hovoria si Agentky rovnosti a namiesto čaju pijú kávu.

Členky skupiny sa úprimne bavia, keď im poviete, že si pod týmto pomenovaním neviete nič predstaviť. Nie všetky to síce vedia vysvetliť, ale vraj na to majú svoju líderku.

„My si to berieme tak, že je to spájanie. Rovnosť medzi mužom a ženou. Keď muž môže ísť, tak aj žena môže ísť na tú kávu. A bojovať za rovnosť medzi mnou a vami,“ vysvetlila vedúca skupiny Jarka Kotlárová.

Bez muža nesmeli ani do obchodu

Jarka Kotlárová v detstve osadu nepoznala, vyrastala v dedine. Po svadbe sa presťahovala do rodiny svojho muža, ako je to zvykom. Mala devätnásť a život sa jej prevrátil naruby.

„Nasťahovala som sa sem pred 39 rokmi. Vyrastala som v Spišskom Hrhove, tam nebola rómska trieda, do školy sme chodili všetci spolu, aj na zábavy. Pre mňa bol problém prísť potom do osady,“ opisuje svoju mladosť 56-ročná žena.

Nemala tu rovnocenné postavenie v rodine, ani v komunite. Pravidlom v osade bolo, že žena bez muža nemôže odísť do obchodu, ani k susede na kávu, „aby jej tá suseda nedala rozum, ako má pristúpiť k mužovi“.

Svokra riadila chod rodiny. „Manžel zarábal, doniesol výplatu a všetko brala ona, ja som peniaze ani nevidela.“

V lete sa agentky rovnosti z Hájika stretávajú v altánku pri dome Kvetky Gabčovej. V zime sa navštevujú doma. Foto Ingrid Ďurinová

Do mesiaca prečíta štyri knihy

Dnes je Jarka v komunite autoritou. Najprv si vybojovala slobodu vo vlastnej rodine, neskôr začala šíriť myšlienku rovnosti do svojho okolia.

„Strašne veľa čítam a knihy mám doma skryté, aby mi ich vnúčik nebral. Viete, čo sa mi najviac páčilo? Našla som v knižnici jednu knihu o rómskej histórii, ale tú vraj nepožičiavajú domov. Nakoniec mi ju knihovníčka požičala na pol dňa. Od rána do tretej som ju mala prečítanú, nič iné som nerobila,“ opisuje svoju záľubu v knihách.

Ostatné členky klubu počúvajú a prikyvujú, ale veľa nehovoria. Kvetka Gabčová ako domáca nosí do altánku na záhrade kávu. Na všetkých prítomných ženách vidieť, že Jarka je ich vzorom. Faktom je, že v začiatkoch chodievala do rodín vysvetľovať, prečo by ich mali muži pustiť na aktivity skupiny.

Prečítané knihy posúva Jarka Kotlárová ďalej. „Čo mi príde do ruky, to musím prečítať. Knihu prečítam celú, potom ju dám dcére, vnukovi a nakoniec Drahuške,“ dodáva.

Drahuša Poláková žije v neďalekých Levočských lúkach a vedie vlastnú desaťčlennú skupinu agentiek rovnosti z tejto osady. V Levočských lúkach prevádzkujú neformálnu škôlku, navyše začínajú pomáhať v chudobnej osade Dlhé Stráže pri Levoči.

Ušili si rómsku zástavu. Nosia ju aj na hory. Zľava Jarka Kotlárová, Drahuša Poláková. Foto Ingrid Ďurinová

Čo tam tie Cigánky robia?

„Boli sme na turistických výletoch v Tatrách, v Slovenskom raji, ale aj v divadle. Na trojdňovom výlete v Žiari sme robili sviečky a učili sme sa na počítačoch. Nevedeli sme s nimi robiť a nemali sme ich. Teraz už máme,“ popísala Kvetka Gabčová niektoré z podujatí za posledné štyri roky.

Spišská rodina agentiek rovnosti má 18 členiek, osem je z Hájika, desať žien z Levočských lúk. V posledných mesiacoch sa snažia zapojiť nové členky v susedných osadách Podskala a Dlhé Stráže.

Hoci nemajú žiaden klub ani komunitné centrum, stretávajú sa pravidelne tam, kde sa to dá. V lete nacvičujú so svojím súborom Khamoro vonku v amfiteátri pri ZOO v Spišskej Novej Vsi, v zime sa s deťmi učia vo svojich domoch.

Sú spokojné a hrdé na svoje turistické výkony, zabávajú sa na tom, ako reagujú ľudia, keď niekam prídu. Občas rozmotajú rómsku zástavu, ktorú nosia všade so sebou.

„Boli sme na Rysoch a každý sa tam len čudoval, že čo tam tie Cigánky robia?“ smeje sa Jarka Kotlárová z pozornosti, ktorú vzbudili vo vysokohorskom teréne.

Drahuška Poláková je nezamestnaná, hoci má desať certifikátov a konkrétne výsledky z práce s predškolákmi. Foto Ingrid Ďurinová

Líderky denne pracujú, ale iba ako dobrovoľníčky

Členmi skupiny sú aj dvaja muži. Anton Bobák zo Žiaru nad Hronom prostredníctvom organizácie Spolu – Slovensko financuje z príspevkov a grantov výlety, detské tábory a vzdelávanie agentiek rovnosti. Stanislav Vospálek zo Spišskej Novej Vsi je druhým mužským členom, ktorý pomáha pri klubových aktivitách.

„Zmyslom iniciatívy Agentky rovnosti je posilniť ženy a umožniť im robiť v lokalitách aktivity, ktoré si vybrali samé. Fungujeme tak, že nie ja určujem, čo budú robiť. Ja som dirigent a dirigujem to, čo si dohodnú,“ povedal Anton Bobák.

Bobák pri snahe dvíhať rómske komunity zistil, že ženy sú vhodnejšie partnerky ako muži. Tí podľa jeho skúsenosti často bažia po funkciách a peniazoch. „Náš projekt nie je finančne veľký, nie sme schopní platiť honoráre,“ vysvetlil.

Líderky v osadách smeruje k tomu, aby sa o nejaký rok, dva osamostatnili úplne a vytvorili si vlastnú organizáciu.

Jarka Kotlárová a Drahuša Poláková so združením Spolu - Slovensko spolupracujú už sedem rokov. Netaja sa tým, že by privítali, keby sa pre ich prácu našiel aspoň symbolický, ale pravidelný honorár.

„Mám veľkú radosť z toho, čo robíme, no sú chvíle, kedy by som s tým už tresla. Vtedy poviem: Nájdite si druhých ľudí, ktorí to budú robiť. Ale viem, že ma detičky nenechajú z toho odísť, a ženy tiež nie,“ povedala Drahuša Poláková z Levočských lúk.

Dosiahli skvelé výsledky

Iniciatíva Agentky rovnosti je mladá, funguje dva roky. Názov vymysleli spoločne ako názov projektu zameraného na posilnenie rómskych žien a na presadzovanie ich práv v komunitách.

„Agentky rovnosti presadzujú práva rómskych žien vo vzťahu k takým nízkym právam, ktoré sa nikde neobjavujú. Napríklad, aby žena mohla vycestovať, aby mohla využívať voľný čas podľa seba, aby sa mohla sama rozhodnúť, či sa chce ísť niečo učiť. Aby o tom nerozhodoval muž. Rómska žena v osadách to nemá vôbec ľahké a musí muža poslúchať,“ vysvetlil Anton Bobák.

Dlhodobé doučovanie v neformálnych škôlkach a príprava detí na zápis do školy priniesli výsledky.

„Tie ženy s nimi robia takú dobrú prácu, že majú stopercentnú úspešnosť a deti chodia do normálnej základnej školy a nie do špeciálnej,“ pochválil výsledky práce dobrovoľníčok v osadách Stanislav Vospálek.

Líderku Jarku Kotlárovú úprimne trápia zhoršené vzťahy v spoločnosti a nerovnaký prístup k Rómom.

„Náš ročník 1959 vie, že to nebolo tak, ako teraz. My sme chodili do školy spolu, v pôrodnici sme boli všetci spoločne, biela i Cigánka. Prečo je to teraz tak, že sú oddelené rómske triedy v školách a v nemocniciach izby? To nás trápi,“ vysvetlila hlavnú motiváciu pokračovať Jarka Kotlárová z osady Hájik.


Agentky rovnosti sa na niektoré aktivity oblečú do rovnakých tričiek. Vľavo Anton Bobák zo Žiaru nad Hrono m. Foto I. D.

Najčítanejšie na SME Rómovia


          Inzercia - Tlačové správy


          1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
          2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
          3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
          4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
          5. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
          6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
          7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
          8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
          9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
          10. Ako sme jazdili v socializme
          1. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
          2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
          3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
          4. Už aj seniori presadajú do SUV
          5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
          6. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
          7. Bratislava gets a new public space and park
          8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
          9. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
          10. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
          1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 5 796
          2. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 3 508
          3. Ako sme jazdili v socializme 2 615
          4. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 2 256
          5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 686
          6. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 406
          7. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 182
          8. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 128
          9. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 780
          10. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 711

          Hlavné správy zo Sme.sk

          PLUS

          Najdlhšia bytovka na svete je vo Viedni a má meno po Marxovi. Je radosť v nej žiť

          Nie je špinavá ani nebezpečná, hoci sú v nej sociálne byty. Nezamestnaní v nej bývajú vedľa profesorov.

          EKONOMIKA

          Slovák vytvoril nový dizajn pre TANAP, majú oň záujem

          Baví ho, keď sa môže podieľať propagácii Slovenska.

          BRATISLAVA

          Bratislava porastie do výšky, budovy zmenia panorámu

          V Bratislave rýchlym tempom pribúdajú výškové budovy.

          SVET

          Klamali aj intrigovali. Všetci prezidentovi muži, ktorí skončili

          Za sedem mesiacov skončili takmer všetci Trumpovi spolupracovníci.

          Neprehliadnite tiež

          Bývalý úradník: Starostovia nevedia čerpať eurofondy, je to čisté zúfalstvo

          Rómske osady nevyrieši štát ani mimovládky, ale dobrý starosta, tvrdí bývalý zástupca riaditeľa úradu práce v Bardejove Viktor Guman.

          PÍŠE MIROSLAV POLLÁK

          Raslavický starosta je nový Vlado Ledecký

          Počet superstarostov sa tak zvýšil o 100 percent.

          Nepotrebné bicykle rozdali Rómom z Ľubice

          Občianske združenie im dalo druhú šancu.

          Symbolická sviečka spojila ľudí rôzneho politického presvedčenia

          Sviečka pripomínala obete rómskeho holokaustu.