SME
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Kone na Spiši sa budú mať lepšie. Škola v Kežmarku učí podkúvanie

Na Spiši je stále viac koní, o ktoré sa nemá kto starať. Gazdom, lesným robotníkom aj podnikateľom chýbajú kováči.

Súkromná stredná odborná škola v Kežmarku vlastní plne vybavenú kováčsku dielňu, kde vyučuje umelecké a úžitkové kováčstvo. V auguste 2015 zorganizovali kováčske sympózium, kde sa od majstra Igora Radiča z Klenovca učili aj dvaja žiaci školy.Súkromná stredná odborná škola v Kežmarku vlastní plne vybavenú kováčsku dielňu, kde vyučuje umelecké a úžitkové kováčstvo. V auguste 2015 zorganizovali kováčske sympózium, kde sa od majstra Igora Radiča z Klenovca učili aj dvaja žiaci školy. (Zdroj: Ingrid Ďurinová)

KEŽMAROK. Kováč Igor Radič z Klenovca považuje za optimálne ošetrovať kopytá koňa každé štyri týždne, inak môže zviera trpieť bolesťami. Rohovina pod podkovou rastie a po mesiaci začne tlačiť.

Podkúvanie vykonáva kováč, ktorý sa špecializuje na úžitkové kováčstvo. Remeselníkov tohto typu je na Slovensku stále menej.

Podľa skúseného kováča z Klenovca je na Spiši veľa koní, dokonca aj jazdeckých. Myslí si to aj zriaďovateľka Súkromnej strednej odbornej školy v Kežmarku Anna Jurgovianová: „V dedinách je veľa gazdov, ktorí chovajú kone – sú tu role, ranče, chovné stanice.“

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Prečítajte si tiež:Rómske učilište je druhé najlepšie v Prešovskom krajiČítajte 

Pre pravidelné ošetrovanie koňa by mal mať majiteľ okrem veterinára aj kováča.

„Pri ťažných koňoch je to iné, tam sú podkovy väčšie, strúha sa raz za šesť týždňov. Vystrúhame, pripálime a pribijeme naspäť tú istú podkovu. Ak je už zlá, tak sa vymení za novú. Málokto to robí, lebo lesní robotníci chcú zarobiť a dole prídu, až keď je podkova zlomená,“ opisuje svoje skúsenosti Igor Radič.

Igor Radič strúha kopyto jedného z ôsmich koní, ktoré ošetrili. Pomáha mu učeň Lukáš Hangurbadžo z Krížovej Vsi. Foto Miloš Hangurbadžo.

Podkúvanie koní je umenie

Zriaďovateľka odbornej školy v Kežmarku zorganizovala v auguste kováčsku prax pre svojich žiakov.

„Naši žiaci sú z dedín, veľmi by im pomohlo práve úžitkové kováčstvo. Kone sú teraz biznis, jazdecké alebo ťažné. Tu v okolí Kežmarku je ich veľa a podkúvači nie sú,“ uvažuje o pracovných príležitostiach pre Rómov na Spiši Jurgovianová.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Umelecké kováčstvo má podľa nej na severe Slovenska veľkú konkurenciu v Poľsku. Súkromná stredná odborná škola v Kežmarku vzdeláva Rómov v remeselných zručnostiach a úspešne spolupracuje s regionálnymi zamestnávateľmi.

„Zavolala som sem pána Igora Radiča preto, lebo podkúva kone. To musíte vedieť, ako obrúsiť to kopyto, ako pristúpiť ku koňovi a ukázať mu priateľský vzťah. Je to umenie,“ vysvetľuje pedagogička.

S Igorom Radičom (vľavo) sa radí Michal Kubica zo Žiliny, ktorý má vlastnú kováčsku dielňu v Petroviciach pri Bytči. Foto Ingrid Ďurinová

Kováčsku vyhňu mu daroval učiteľ

Igor Radič je kováčom už 34 rokov, vlastní dielňu v Klenovci. Úžitkové aj umelecké kováčstvo ho pred dvadsiatimi rokmi učili traja starí majstri, ktorí boli vojenskými kováčmi. Hovorili, že podkúvanie je závislé od toho, ako zabijete klince. „Ak kováč zabije do živého, už toho koňa nepodkuje. Kôň si pamätá bolesť a bude sa brániť,“ zopakoval kováč to, čo ho majstri učili.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu

„Dielňu som zdedil po starom majstrovi Ondrejovi Bálintovi. Za komunizmu som sa zaoberal podkúvaním, potom som si v roku 1995 založil živnosť,“ povedal 55-ročný Igor Radič.

Kováčstvo študoval v Strednej poľnohospodárskej škole v Rimavskej Sobote. „Učili ma, že všetko závisí od fantázie a citu v ruke s kladivom.“

Rómskeho kováča Igora Radiča zaznamenalo pri výrobe valašky vo vlastnej dielni v Klenovci aj Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry, ktoré je odborným oddelením Štátnej vedeckej knižnice v Prešove.

V roku 2006 si Igor Radič založil občianske združenie Umelecké kováčstvo, ktorému sa venuje dodnes. Po starých majstroch prevzal štafetu a aj on pripravuje mladých kováčskych tovarišov.

„Vyberám si žiakov z okresu Rimavská Sobota, ktorí majú nadanie. Mám aj rómskych aj nerómskych žiakov,“ povedal.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Michal a Miloš pracovali počas letných prázdnin v školskej kováčskej dielni pod vedením skúseného kováča z Klenovca. Foto Ingrid Ďurinová

V Kežmarku vyškolil dvoch rómskych žiakov

Lukáš a Miloš z Krížovej Vsi dochádzali na kováčske sympózium do Kežmarku jeden týždeň počas augustových letných prázdnin. Netušili, prečo riaditeľka školy vybrala z celej triedy práve ich dvoch.

„My sme nevedeli, že sme dobrí kováči, lebo náš majster zo školy nás nepochváli, je prísny,“ povedal 18-ročný Miloš Hangurbadžo. Priznal, že sa v prvý deň koňa ani nedotkol, lebo sa ho bál.

„Videl som, ako to robili. Koňa som pohladkal po nohe a on už vedel, čo má urobiť. Zdvihol nohu. Ale keď som si zvykol na jedného koňa, priviedli druhého a zase som sa bál, že je to druhý kôň a že ho nepoznám,“ priznal sa Miloš a dodal, že za celý týždeň spravil iba tri konské nohy.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

O rok staršiemu Lukášovi sa podarilo urobiť jedného koňa z ôsmich, ktoré ošetrili na kováčskej praxi. „Bolo to prvý deň ťažké, ale potom sme si už zvykli. Čistili sme im žabku, vypaľovali kopytá teplou podkovou, aby sa spálili vírusy,“ povedal. V septembri nastúpi do tretieho ročníka školy.

Kompletne vybavená kováčska dielňa je majetkom súkromnej strednej školy. Učiť sa prišiel aj Michal Blažečka z Heľpy (vľavo). Foto I. D.

Smerujú žiakov rovno do pracovného života

„Podniky a gazdovia majú záujem o výrobky kováčov, ale nemá to kto robiť. Kováčstvo nie je len o krásnych plotoch bohatých ľudí, ale aj obyčajní ľudia potrebujú motyky, krompáče, sedliaci potrebujú podkuť kone. Kováčske remeslo zaniká a je to škoda,“ vysvetlila Jurgovianová.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Súkromná stredná odborná škola v Kežmarku pripravuje rómskych žiakov pre trh práce podľa jeho dopytu. V roku 2015 bola regionálnymi zamestnávateľmi vyhodnotená ako druhá najlepšia odborná škola z Prešovského kraja.

Vedenie školy využíva každú príležitosť ukázať žiakov pri práci, aby si ich zamestnávatelia všimli. Robia módne prehliadky krajčírok a odevných návrhárok, prezentujú stolárov, drôtikarov, kováčov.

„Oslovili nás z Roma Spirit, že majú záujem o módne prehliadky našich žiačok a návrhy kostýmov pre moderátorov programu,“ pochválila výsledky práce žiakov Anna Jurgovianová.

„Musím deti predvádzať a ukazovať, že vedia robiť, lebo potom sa vždy niekto nájde, kto by ich chcel zamestnať. Všetci sú ohúrení z toho, akí sú slušní a ako sa vedia správať. Oni vedia robiť, iba musia mať pri sebe správnu ruku,“ dodala.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Anna Jurgovianová: "Igor Radič je skromný, šikovný človek a som rada, že k nám prišiel." Zľava I. Radič, A. Jurgovianová, L. Hangurbadžo.

Kováčske a stolárske dielne má škola v prerobenom kravíne bývalého poľnohospodárskeho družstva pri Kežmarku. Foto I. D.

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  2. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  3. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  4. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Hygge ako životný štýl
  8. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 41 168
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 35 810
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 512
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 304
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 874
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 811
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 310
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 237
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 109
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 975
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Zľava: Jozef Brhel, Milan Fiľo, Jaroslav Haščák a Juraj Široký.

Skupina najbohatších Slovákov má vyššie ambície ako kaviareň či reštauráciu.

21 h
Vyštudoval biológiu a robil antropologický výskum v osade pri Krupine. V súčasnosti Andrej Belák pôsobí v Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV a v organizácii ministerstva zdravotníctva Zdravé regióny.

Antropológ Belák dostal Bielu vranu.

15 h
Komentár Zuzany Kepplovej

Takto sa to robí, do psej matere!

Zuzana Kepplová.

Ak ostatný skríning niekomu pomohol, boli to starostovia a primátori.

16 h

OĽaNO stratilo viac ako polovicu preferencií a Sme rodina by asi ani neprešli do parlamentu. Chá-chá!

Neprehliadnite tiež

Ocenená bola aj nezisková organizácia Projekt Dom.ov z Prešova.

10. dec

Výzva platí pre obce s rómskymi komunitami.

9. dec

Rómovia po celé generácie žili a dodnes žijú v osadách v podmienkach segregácie a extrémnej chudoby.

8. dec
Poslanec NR SR Peter Pollák ml. (OĽaNO).

Delimitáciu úradu schválila vláda v stredu.

4. dec