LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, BRATISLAVA. Do základných škôl sa v školskom roku 2015/2016 zapísalo 60 980 prvákov, z nich 5 033 dostalo odklad. Do nultého ročníka by malo nastúpiť 3 259 žiakov, uviedla agentúra Sita.
Medzi prváčikmi sú aj rómske deti zo sociálne znevýhodnených rodín, ktoré prichádzajú do školy s viacerými hendikepmi. Jedným z nich je malá schopnosť komunikovať v slovenskom jazyku.
„Hneď na prvom stupni, často už v prvej triede, priberá dieťa k nedokonale zvládnutej slovenčine a neupevneným pojmom ďalší jazyk,“ povedala pre SME špeciálna pedagogička Lucia Porubčanská.
Školy segregujú potichu a veľmi racionálneČítajte
Slovenský jazyk a angličtinu sa učia naraz
Paralelné zvládanie dvoch cudzích jazykov považuje skúsená učiteľka v špeciálnej škole za ťažko zvládnuteľné pre kohokoľvek, nielen pre rómske deti z vylúčených komunít.
„V takýchto podmienkach dieťa veľmi často zlyháva,“ dodáva Porubčanská s tým, že je to aj obraz zlyhávania nášho málo flexibilného školského systému.
Školy si vypracúvajú jednotný vzdelávací program a ak sú v nich deti z marginalizovaných rómskych komunít, neberie sa na ne ohľad. Rodičia detí z väčšinových rodín vyžadujú už od prvej triedy aj výučbu anglického jazyka.
„Deti z rómskej komunity s tým majú už od začiatku veľké problémy. Tieto sa systematickým nepripravovaním sa v domácom prostredí časom len prehlbujú a aj toto spôsobuje, že tie deti neprospievajú,“ myslí si špeciálna pedagogička.
Aj rómski rodičia chcú, aby sa ich deti učili od prvého ročníka anglický jazyk. Myslia si, že tak získajú lepšie šance do života, ktoré oni nemali. „Len si neuvedomujú, že s tým vzdelávaním je veľa práce, ktorú sama škola neutiahne,“ dodáva Porubčanská.
S nadobúdaním jazykových zručností väčšinou rodičia svojim deťom nevedia pomôcť.
Sociálne laboratórium vo Veľkej Ide má prvé výsledkyČítajte
Vylúčené rodiny s deťmi potrebujú komplexnú pomoc
Európska únia aj Spojené štáty kritizujú našu spoločnosť za neúmerne časté zaraďovanie rómskych detí do špeciálnych škôl. Dôvodom ich zaradenia do A variantu často nie je ľahké mentálne postihnutie, ale sociálny hendikep.
„Pri následnom prehodnotení sa často ukázalo, že tí istí žiaci by v štandardných vzdelávacích inštitúciách pravdepodobne uspeli,“ uvádza sa v správe o ľudských právach na Slovensku za rok 2014, ktorú vypracovala Americká ambasáda na Slovensku.
Faktom je, že s preradením dieťaťa do špeciálnej školy musí súhlasiť rodič. Tu zohrávajú významnú úlohu mimovládne organizácie, ktoré pracujú v komunitných centrách nielen s deťmi, ale aj s rodičmi.
„Sociálni pracovníci pracovali aj s rodičmi v sociálne vylúčených rodinách, aby im pomohli pochopiť, prečo je dôležité, aby ich deti navštevovali štandardnú školu,“ uvádza Americká ambasáda na Slovensku vo svojej správe.
Rodina má na dieťa pri voľbe povolania najväčší vplyv.
Potvrdil to aktuálny prieskum v rámci Národného projektu KomposyT, ktorý realizoval Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie u žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Deti z osady doma nemajú podmienky na školskú prípravu ani pomoc so školskými povinnosťami. Ilustračné foto Ingrid Ďurinová
