SME
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Koniec Dekády začleňovania rómskej populácie 2005-2015

Desaťročný proces nepriniesol výrazné zmeny, vyhodnotil medzinárodný riadiaci výbor dekády začleňovania na stretnutí v Sarajeve.

Medzinárodne stretnutie riadiaceho výboru dekády začleňovania v Sarajeve, Hotel Bristol, 10.-12. septembra.Medzinárodne stretnutie riadiaceho výboru dekády začleňovania v Sarajeve, Hotel Bristol, 10.-12. septembra. (Zdroj: Monika Komorová)

SARAJEVO/BRATISLAVA. Dekáda začleňovania rómskej populácie 2005-2015 je iniciatíva medzinárodných inštitúcií Open Society Fundation a Svetovej banky, ktorú s partnermi z viacerých európskych krajín predniesli v roku 2003 na konferencii o Rómoch v Budapešti.

Výsledkom bolo vypracovanie akčných plánov na úrovni vlád krajín v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, zdravia a bývania.

Vyhlasovatelia iniciatívy mali snahu primäť vlády krajín k záväzku podporovať dlhodobé stratégie a programy smerujúce k lepšiemu postaveniu Rómov, ale aj vypracovať systém merania dopadov.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

"Hodnotenie výsledkov závisí aj od našich očakávaní. Desať rokov nie je málo, ale na prekonanie priepasti, v ktorej sa niektoré skupiny Rómov nachádzajú, to nestačí," povedala pre Sme Klára Orgovánová, riaditeľka neziskovej organizácie Rómsky inštitút.

Čo ukázali dáta

Výsledky Dekády začleňovania rómskej populácie 2005-2015 prezentovali krajiny na medzinárodnom stretnutí riadiaceho výboru v Sarajeve, hlavnom meste Bosny a Hercegoviny.

Dôležitou indikáciou celej dekády bolo presadzovanie otázok riešenia problémov, ktoré sa týkajú Rómov.

Na hodnotiacom zasadnutí sa zúčastnilo 12 krajín: Albánsko, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Čierna Hora, Maďarsko, Macedónsko, Bosna a Hercegovina, Rumunsko, Srbsko, Slovensko a Španielsko.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Prezentovali sa výsledky v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, zdravia a bytovej politiky. Ďalšími témami boli boj proti chudobe, diskriminácii a zabezpečovanie rodovej rovnosti pohlaví.

Podľa dát sa na Slovensku mierne zlepšila situácia Rómov v primárnom a sekundárnom vzdelávaní. Drobné pozitívne výsledky sa našli v každej krajine.

Riaditeľ Roma Initiatives Office, Open Society Foundation Željko Jovanović (v strede) hodnotí situáciu Rómov po desiatich rokoch. Foto M. K.

Stále to nestačí

"Ak mali niektoré riadiace inštitúcie očakávania, že veľmi výrazne vyriešia problematiku, tak to boli zlé očakávania. Dekáda inklúzie Rómov je platforma, ktorá poskytovala politikom aj Rómom samotným možnosť presadzovať tému a dostať ju do verejného života," povedala Klára Orgovánová.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu

Mnohé očakávania sa podľa Orgovánovej nenaplnili aj preto, že na ne neboli dostatočné technické podmienky, vrátane finančných.

Niektoré ciele dekády sa posunuli len o minimum a výrazný posun nemohla prezentovať žiadna krajina.

"Možno, ak by sme sa každý rok sústredili na jednu prioritu a urobili v nej maximum, malo by to väčší význam," dodala Orgovánová.

Dekáda sa podľa jej názoru zameriavala na príliš veľa oblastí a cieľov.

Okrúhly stôl. Vľavo Ján Hero, riaditeľ odboru koncepcií, analýz a regionálnej koordinácie Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Foto Monika Komorová

Problematická realizácia politík

Zástupcovia krajín na konferencii veľmi negatívne hodnotili spoluprácu medzi štátnymi orgánmi a mimovládnymi organizáciami.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

"V ohliadnutí sa za Dekádou je treba povedať, že Slovenská republika vždy patrila medzi krajiny, ktoré dokázali pripraviť kvalitné vládne politiky na papieri. Ich realizácia zaostáva," povedala Zuzana Kumanová z organizácie In Minorita.

Už pri podpise Dekády v roku 2005 boli kvantifikované ciele aj náznaky nástrojov, ako by sa dali dosiahnuť.

"V polovici obdobia sme opäť dokázali pripraviť kvalitné revidované akčné plány, ale nedokážeme povedať, ako sa napĺňali, lebo tento vládny materiál naša vláda nikdy neodpočtovala," doplnila Zuzana Kumanová.

Viac informácií o komunitách

Podľa nej je pozitívom rómska participácia, i keď „nepochybne nenaplnila očakávania všetkých zainteresovaných.“ Kumanová kladne hodnotí aj pokrok v získavaní dát o stave rómskych komunít v zapojených krajinách.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Pomerne spoľahlivo je možné povedať, aký prístup majú Rómovia napríklad k pitnej vode, sociálnym službám alebo vzdelaniu. Je teda možné aj objektívne a nezávisle merať pokrok v integrácii rómskych komunít.

Most Gavrila Principa v Sarajeve. Foto Monika Komorová

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  2. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  3. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  4. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Hygge ako životný štýl
  8. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 40 846
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 38 019
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 367
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 311
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 867
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 808
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 280
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 192
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 056
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 927
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Zľava: Jozef Brhel, Milan Fiľo, Jaroslav Haščák a Juraj Široký.

Skupina najbohatších Slovákov má vyššie ambície ako kaviareň či reštauráciu.

20 h

Prvá vlna ich minula, druhá udrela horšie.

10 h

Nemocnica nikdy nezažila toľko úmrtí.

22. jan

Neprehliadnite tiež

Ocenená bola aj nezisková organizácia Projekt Dom.ov z Prešova.

10. dec

Výzva platí pre obce s rómskymi komunitami.

9. dec

Rómovia po celé generácie žili a dodnes žijú v osadách v podmienkach segregácie a extrémnej chudoby.

8. dec
Poslanec NR SR Peter Pollák ml. (OĽaNO).

Delimitáciu úradu schválila vláda v stredu.

4. dec