SARAJEVO/BRATISLAVA. Dekáda začleňovania rómskej populácie 2005-2015 je iniciatíva medzinárodných inštitúcií Open Society Fundation a Svetovej banky, ktorú s partnermi z viacerých európskych krajín predniesli v roku 2003 na konferencii o Rómoch v Budapešti.
Výsledkom bolo vypracovanie akčných plánov na úrovni vlád krajín v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, zdravia a bývania.
Vyhlasovatelia iniciatívy mali snahu primäť vlády krajín k záväzku podporovať dlhodobé stratégie a programy smerujúce k lepšiemu postaveniu Rómov, ale aj vypracovať systém merania dopadov.
"Hodnotenie výsledkov závisí aj od našich očakávaní. Desať rokov nie je málo, ale na prekonanie priepasti, v ktorej sa niektoré skupiny Rómov nachádzajú, to nestačí," povedala pre Sme Klára Orgovánová, riaditeľka neziskovej organizácie Rómsky inštitút.
Čo ukázali dáta
Výsledky Dekády začleňovania rómskej populácie 2005-2015 prezentovali krajiny na medzinárodnom stretnutí riadiaceho výboru v Sarajeve, hlavnom meste Bosny a Hercegoviny.
Dôležitou indikáciou celej dekády bolo presadzovanie otázok riešenia problémov, ktoré sa týkajú Rómov.
Na hodnotiacom zasadnutí sa zúčastnilo 12 krajín: Albánsko, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Čierna Hora, Maďarsko, Macedónsko, Bosna a Hercegovina, Rumunsko, Srbsko, Slovensko a Španielsko.
Prezentovali sa výsledky v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, zdravia a bytovej politiky. Ďalšími témami boli boj proti chudobe, diskriminácii a zabezpečovanie rodovej rovnosti pohlaví.
Podľa dát sa na Slovensku mierne zlepšila situácia Rómov v primárnom a sekundárnom vzdelávaní. Drobné pozitívne výsledky sa našli v každej krajine.
Riaditeľ Roma Initiatives Office, Open Society Foundation Željko Jovanović (v strede) hodnotí situáciu Rómov po desiatich rokoch. Foto M. K.
Stále to nestačí
"Ak mali niektoré riadiace inštitúcie očakávania, že veľmi výrazne vyriešia problematiku, tak to boli zlé očakávania. Dekáda inklúzie Rómov je platforma, ktorá poskytovala politikom aj Rómom samotným možnosť presadzovať tému a dostať ju do verejného života," povedala Klára Orgovánová.
Mnohé očakávania sa podľa Orgovánovej nenaplnili aj preto, že na ne neboli dostatočné technické podmienky, vrátane finančných.
Niektoré ciele dekády sa posunuli len o minimum a výrazný posun nemohla prezentovať žiadna krajina.
"Možno, ak by sme sa každý rok sústredili na jednu prioritu a urobili v nej maximum, malo by to väčší význam," dodala Orgovánová.
Dekáda sa podľa jej názoru zameriavala na príliš veľa oblastí a cieľov.
Okrúhly stôl. Vľavo Ján Hero, riaditeľ odboru koncepcií, analýz a regionálnej koordinácie Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Foto Monika Komorová
Problematická realizácia politík
Zástupcovia krajín na konferencii veľmi negatívne hodnotili spoluprácu medzi štátnymi orgánmi a mimovládnymi organizáciami.
"V ohliadnutí sa za Dekádou je treba povedať, že Slovenská republika vždy patrila medzi krajiny, ktoré dokázali pripraviť kvalitné vládne politiky na papieri. Ich realizácia zaostáva," povedala Zuzana Kumanová z organizácie In Minorita.
Už pri podpise Dekády v roku 2005 boli kvantifikované ciele aj náznaky nástrojov, ako by sa dali dosiahnuť.
"V polovici obdobia sme opäť dokázali pripraviť kvalitné revidované akčné plány, ale nedokážeme povedať, ako sa napĺňali, lebo tento vládny materiál naša vláda nikdy neodpočtovala," doplnila Zuzana Kumanová.
Viac informácií o komunitách
Podľa nej je pozitívom rómska participácia, i keď „nepochybne nenaplnila očakávania všetkých zainteresovaných.“ Kumanová kladne hodnotí aj pokrok v získavaní dát o stave rómskych komunít v zapojených krajinách.
Pomerne spoľahlivo je možné povedať, aký prístup majú Rómovia napríklad k pitnej vode, sociálnym službám alebo vzdelaniu. Je teda možné aj objektívne a nezávisle merať pokrok v integrácii rómskych komunít.
Most Gavrila Principa v Sarajeve. Foto Monika Komorová
