Bývanie nie je iba strecha nad hlavou

V Rankovciach za dva roky vznikla v rómskej osade nová štvrť so 16 domami. Rómovia majú legálne pozemky a vlastné domy.

Pre Katarínu Smatanovú je stavebník z rómskej osady rovnocenný s ostatnými: „Je to pre mňa taký istý klient ako klient v Bratislave.“(Zdroj: Ingrid Ďurinová)

HERĽANY/RANKOVCE. Architektka Katarína Smatanová projektuje nové obydlia pre rómske rodiny v Rankovciach od roku 2013.

Na otváracom podujatí Spoločného programu bývania 9. septembra v Herľanoch vysvetlila efekty, ktoré prináša program svojpomocnej výstavby rodinných domov nielen osade, ale celej komunite.

„Bývanie nie je len o lepšej streche nad hlavou, ale je procesom, ktorý má dopad na vzdelávanie, aj získavanie pracovných návykov.“ Zlepšenie kvality bývania Rómov prináša obci ďalšie výhody založené na rozvoji jej sociálneho kapitálu.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Sporili po 20 eur. O dva roky získali domov aj spoločenský status

Majú kapacitu stavať

Katarína Smatanová je pri projekte v Rankovciach od jeho začiatku. Pôvodne plánovala zamerať svoju dizertačnú prácu na výskum a návrh bývania pre rozvojové krajiny. Nakoniec sa rozhodla riešiť rómsku osadu na Slovensku.

„V tom čase som urobila takú drobnú evaluáciu, čo vlastne u nás funguje, lebo štátny systém bývania nie je pre všetky prípady. Mikropôžičkový program a systém zásluhovosti sa ukázal ako najefektívnejší,“ povedala.

V osadách vidieť, že domáci majú kapacitu postaviť si domček, len im chýbajú schopnosti na to, aby získali stavebné povolenie a zvládli celý zložitý proces legálnej výstavby.

Pri odbornom poradenstve a neveľkých peniazoch sa dalo začať.

„Jediné limity, ktoré sme tu mali, boli finančné. Limit na výstavbu domu,“ vysvetlila Smatanová.

ETP Slovensko malo od roku 2006 skúsenosti s využitím mikropôžičiek na rekonštrukcie obydlí v osadách. Stavebníkom, budúcim klientom vypočítali pôžičku s dobou splatnosti desať rokov.

Agáta Turtaková s dcérou Dominikou. Foto Ingrid Ďurinová

Po vodu chodia ešte do dediny

Agáta Turtaková začala sporiť v roku 2014 a už o rok nato položili s manželom základnú platňu domu. V septembri 2015 hrdo stojí pred dvojpodlažným domom s balkónom, v ktorom šesťčlenná rodina užíva štyri izby.

„Vodu ešte nemáme, musíme po ňu ísť dole do dediny asi 350 metrov. Našou túžbou je mať vodu v dome, aby bola aj kúpeľňa,“ hovorí Agáta Turtaková.

Zároveň ale vie, že jej sen je reálny a bude čoskoro naplnený. Päť nových domov oproti je už napojených na nový vodojem.

„Dar na vybudovanie zásobníka na vodu nám poskytla cirkev Ježiša Krista Svätých Neskorších Dní. Vodojem bol postavený v roku 2014 a do prevádzky uvedený v tomto roku,“ vysvetlila riaditeľka ETP Slovensko Slávka Mačáková.

Na otvorenie Spoločného programu bývania prišlo do Rankoviec viac ako 40 ľudí. Medzi zúčastnenými boli starostovia, terénni pracovníci obcí aj zamestnanci ministerstiev vnútra a práce. Foto Ingrid Ďurinová

Rankovce ležia neďaleko od Košíc, majú 800 obyvateľov, z nich je 650 je Rómov. Samospráva sa borí nielen s nezamestnanosťou a chudobou, ale aj s nedostatkom vody.

„Obec nemá vodovod a je tu obrovský problém s vodou. V tejto osade sú dve studne, ale voda je tu veľmi hlboko, až 30 metrov. Vyhĺbenie studne vyjde rodinu na 2 000 až 3 000 eur,“ povedal starosta Rankoviec Stanislav Hada.

Aby mala vodu celá osada, musia urobiť hlboký vrt. Plánujú ho urobiť na jeseň 2015 z dotácie od splnomocnenca pre rómske komunity.

„V najbližšej dobe by sme mali mať vodu a ľudia si ju budú môcť dotiahnuť na svoj pozemok. Budeme sa snažiť dať vodu čo najviac ľuďom,“ povedal pre Sme starosta Hada.

Starosta Rankoviec Stanislav Hada pred zásobníkom vody na najvyššom mieste v osade. Foto Ingrid Ďurinová

Od sporenia cez mikropôžičky k vlastnému domu

Rómovia v Rankovciach bývajú hlavne v osade, len niekoľko rodín žije v centre obce.

Starosta Hada pristúpil v roku 2013 na spoluprácu s košickou neziskovou organizáciou ETP Slovensko a neľutuje. V dvoch etapách sa od roku 2013 v osade postavilo 16 nových domov.

„Chceli by sme vo výstavbe pokračovať aj naďalej, lebo vidíme, že klienti majú záujem. Hlavné je teraz získať ďalšie pozemky. Vlastníci nám ich chcú predať, ale nemáme na ne peniaze. Pomohli by nám ďalšie mikropôžičky,“ uvažuje nad ďalšou etapou starosta Rankoviec.

V prvej etape sa v roku 2013 zapojilo šesť stavebníkov, ktorí najprv museli preukázať schopnosť pravidelne sporiť aspoň pol roka.

„Bolo ťažké pripraviť prvých klientov, ale dnes už z Rankoviec sporí na bývanie 30 rodín,“ pozitívne vníma vývoj Františka Ondrášiková, terénna sociálna pracovníčka a štatutárna zástupkyňa regionálneho Združenia pre lepší život.

Ondrášiková vníma program bývania ako úspešný. V Rankovciach fungoval aj v rodinách, o ktorých si zo začiatku mysleli, že nie sú schopné sporiť ani stavať.

„Osvedčilo sa to, lebo za asistencie a pomoci si dokázali postaviť svoj vlastný dom,“ zhodnotila.

Asistenciu poskytovali predovšetkým terénni sociálni pracovníci, ktorí individuálne pracovali s klientom. Odborníka na stavebný dozor v celej osade zaplatila Karpatská nadácia.

V druhej fáze, ktorá začala v jeseni 2014 už bolo viac záujemcov, zapojili ďalších desať stavebníkov. Po postavení zásobníka na vodu sa záujem o výstavbu opäť zvýšil a starosta aj terénna pracovníčka pripravujú Rankovce na tretiu fázu svojpomocnej výstavby.

Riaditeľka ETP Slovensko Slávka Mačáková (vpravo) a líderka Združenia pre lepší život Františka Ondrášiková. Foto I.D

Program rozšírujú z dvoch do desiatich obcí

Od roku 2006 poskytlo ETP Slovensko vo viacerých obciach na východe Slovenska 545 mikropôžičiek. Účelovo boli viazané na kúpu stavebného materiálu.

Sumy okolo tisíc eur sociálne slabí klienti väčšinou využili na obnovu svojich obydlí. Za tieto peniaze si svojpomocne vymenili strechy, zateplili domčeky, priviedli vodu alebo elektrinu. Sedemnásť mikropôžičiek zamerali od roku 2013 na pilotné odskúšanie výstavby nových domov.

Po úspechu v pilotných obciach Rankovce a Kojatice sa v septembri 2015 spojili tri organizácie, Člověk v tísni, pobočka Slovensko, ETP Slovensko a Združenie pre lepší život, aby program bývania rozšírili.

V roku 2015 zapoja do programu ďalších osem obcí z východného Slovenska, čiže stavať sa bude v desiatich lokalitách, pričom spolu zapoja asi 45 rodín.

O rok neskôr počítajú so 16 obcami a 80-timi stavebníkmi a v roku 2017 s dvadsiatkou obcí. Do programu bude podľa odhadu zapojených 250 rodín.

Strategickým partnerom Spoločného programu bývania je Nadačný fond Slovenských elektrární v Nadácii Pontis.

„Nejdeme do lokalít, kde nás nechcú, základom je dlhodobé partnerstvo s obcou,“ povedala programová riaditeľka Spoločného programu bývania Lenka Hujdičová.

Pre úspešnú spoluprácu sú kľúčoví terénni sociálni pracovníci, ktorí poznajú ľudí a vedia odhadnúť ich schopnosť šetriť, či si udržať platobnú disciplínu. Ostatní sa podľa nich pridávajú neskôr, keď vidia, že sa to dá.

„V praxi sme overili, že rodiny ohrozené sociálnym vylúčením sú pri dobrom vedení a asistencii schopné sami si postaviť a financovať skromné legálne, bezpečné a zdravé bývanie,“ povedala Slávka Mačáková.

Zľava: Lenka Hujdičová, Člověk v tísni, Slávka Mačáková, ETP Slovensko, Anton Aštary, starosta Kojatíc, Timea Stránská, Člověk v tísni. Foto I.D

Verejné zdroje pre mikropôžičky

„Z nášho pohľadu by bolo úplne ideálne, keby Štátny fond rozvoja bývania vytvoril nový produkt, ktorý by bol presne určený obyvateľom takýchto komunít,“ uviedla riaditeľka ETP Slovensko.

V súčasnosti má štátny fond rôzne podporné produkty zamerané na pomoc nižšej strednej vrstve, či sociálne znevýhodneným občanom, napríklad odchovanci detských domovov si môžu zabezpečiť vlastné bývanie za jednopercentný úrok.

„Perspektíva financovania mikropôžičkového fondu na tento účel z verejných zdrojov je obrovským pokrokom oproti minulosti, keď sa táto problematika plánovala riešiť len za pomoci dotácií obciam,“ povedala Lenka Hujdičová.

Ako riaditeľka Spoločného programu bývania plánuje v úzkej spolupráci s obcami nastaviť plány na obnovu vybraných území vlastnými silami obyvateľov a pripraviť rodiny na budúcu výstavbu.

Partnerstvo troch organizácií prináša nové možnosti komplexného riešenia životnej situácie rodín ohrozených sociálnym vylúčením.

„Dávať rodine nádej na lepšie bývanie pre nás zároveň znamená posilňovať motiváciu rodičov sporiť a splácať, zvyšovať si vlastný zárobok, zlepšovať školské výsledky detí, udržiavať zdravie všetkých členov rodiny a dobré vzťahy v obci,“ zhrnula Timea Stránská, riaditeľka slovenskej pobočky organizácie Člověk v tísni.

Model svojpomocnej výstavby domov do osobného vlastníctva overovaný v obci Rankovce ocenil v minulom roku Európsky hospodársky a sociálny výbor zlatou Cenou občianskej spoločnosti pre rómsku integráciu.


Po prehliadke v teréne kládli starostovia otázky. Foto Ingrid Ďurinová


Diskusia otvorila veľa otázok. Foto Ingrid Ďurinová

Najčítanejšie na SME Rómovia


          Inzercia - Tlačové správy


          1. Moskva alebo Petrohrad?
          2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
          3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
          4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
          5. Nový Jaguar XF Sportbrake
          6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
          7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
          8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
          9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
          10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
          1. Moskva alebo Petrohrad?
          2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
          3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
          4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
          5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
          6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
          7. Nový Jaguar XF Sportbrake
          8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
          9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
          10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
          1. Moskva alebo Petrohrad? 9 529
          2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 852
          3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 489
          4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 2 130
          5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 014
          6. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 967
          7. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 774
          8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 1 524
          9. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 291
          10. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 890

          Hlavné správy zo Sme.sk

          ŠPORT

          Nemecký tím zachránil najmenej pravdepodobný darca. Diktátor

          Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

          PLUS

          Civilizovaná divočina. Na severe Slovenska to záhadne funguje

          Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená.

          KOMENTÁRE

          My sme les. Zastavíme katastrofu?

          Slovenské lesy miznú, rozšírili sa v nich pilčíci a traktory.

          Neprehliadnite tiež

          Ocenený psychológ o Rómoch: Ak sú v partii, je tam bašavel a robia

          Keď má človek motyku v ruke, pomáha mu to vymotať sa z ťažkostí, hovorí psychológ Štefan Straka, ktorý učí Rómov ekologickému záhradníčeniu.

          Rozšírenie povinnej predškolskej dochádzky je podľa KDH nekoncepčný krok

          Jeden rok prípravy deťom z osád podľa KDH nepomôže a situáciu nerieši.

          Učitelia rómskych detí pokračujú v inovatívnom vzdelávaní

          Do programu, ktorého rozsah je 110 hodín, sú zahrnuté štyri tematické celky.

          Súd poslal pre volebnú korupciu do väzby štyroch mužov

          Muži ponúkali rómske hlasy pre kandidátov na poslancov v Žilinskom a Prešovskom kraji.