SME
Utorok, 26. máj, 2020 | Meniny má DušanKrížovkyKrížovky

Bývanie nie je iba strecha nad hlavou

V Rankovciach za dva roky vznikla v rómskej osade nová štvrť so 16 domami. Rómovia majú legálne pozemky a vlastné domy.

Pre Katarínu Smatanovú je stavebník z rómskej osady rovnocenný s ostatnými: „Je to pre mňa taký istý klient ako klient v Bratislave.“Pre Katarínu Smatanovú je stavebník z rómskej osady rovnocenný s ostatnými: „Je to pre mňa taký istý klient ako klient v Bratislave.“ (Zdroj: Ingrid Ďurinová)

HERĽANY/RANKOVCE. Architektka Katarína Smatanová projektuje nové obydlia pre rómske rodiny v Rankovciach od roku 2013.

Na otváracom podujatí Spoločného programu bývania 9. septembra v Herľanoch vysvetlila efekty, ktoré prináša program svojpomocnej výstavby rodinných domov nielen osade, ale celej komunite.

„Bývanie nie je len o lepšej streche nad hlavou, ale je procesom, ktorý má dopad na vzdelávanie, aj získavanie pracovných návykov.“ Zlepšenie kvality bývania Rómov prináša obci ďalšie výhody založené na rozvoji jej sociálneho kapitálu.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Prečítajte si tiež:Sporili po 20 eur. O dva roky získali domov aj spoločenský statusČítajte 

Majú kapacitu stavať

Katarína Smatanová je pri projekte v Rankovciach od jeho začiatku. Pôvodne plánovala zamerať svoju dizertačnú prácu na výskum a návrh bývania pre rozvojové krajiny. Nakoniec sa rozhodla riešiť rómsku osadu na Slovensku.

„V tom čase som urobila takú drobnú evaluáciu, čo vlastne u nás funguje, lebo štátny systém bývania nie je pre všetky prípady. Mikropôžičkový program a systém zásluhovosti sa ukázal ako najefektívnejší,“ povedala.

V osadách vidieť, že domáci majú kapacitu postaviť si domček, len im chýbajú schopnosti na to, aby získali stavebné povolenie a zvládli celý zložitý proces legálnej výstavby.

Pri odbornom poradenstve a neveľkých peniazoch sa dalo začať.

„Jediné limity, ktoré sme tu mali, boli finančné. Limit na výstavbu domu,“ vysvetlila Smatanová.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

ETP Slovensko malo od roku 2006 skúsenosti s využitím mikropôžičiek na rekonštrukcie obydlí v osadách. Stavebníkom, budúcim klientom vypočítali pôžičku s dobou splatnosti desať rokov.

Agáta Turtaková s dcérou Dominikou. Foto Ingrid Ďurinová

Po vodu chodia ešte do dediny

Agáta Turtaková začala sporiť v roku 2014 a už o rok nato položili s manželom základnú platňu domu. V septembri 2015 hrdo stojí pred dvojpodlažným domom s balkónom, v ktorom šesťčlenná rodina užíva štyri izby.

„Vodu ešte nemáme, musíme po ňu ísť dole do dediny asi 350 metrov. Našou túžbou je mať vodu v dome, aby bola aj kúpeľňa,“ hovorí Agáta Turtaková.

Zároveň ale vie, že jej sen je reálny a bude čoskoro naplnený. Päť nových domov oproti je už napojených na nový vodojem.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
InzerciaSkryťVypnúť reklamu

„Dar na vybudovanie zásobníka na vodu nám poskytla cirkev Ježiša Krista Svätých Neskorších Dní. Vodojem bol postavený v roku 2014 a do prevádzky uvedený v tomto roku,“ vysvetlila riaditeľka ETP Slovensko Slávka Mačáková.

Na otvorenie Spoločného programu bývania prišlo do Rankoviec viac ako 40 ľudí. Medzi zúčastnenými boli starostovia, terénni pracovníci obcí aj zamestnanci ministerstiev vnútra a práce. Foto Ingrid Ďurinová

Rankovce ležia neďaleko od Košíc, majú 800 obyvateľov, z nich je 650 je Rómov. Samospráva sa borí nielen s nezamestnanosťou a chudobou, ale aj s nedostatkom vody.

„Obec nemá vodovod a je tu obrovský problém s vodou. V tejto osade sú dve studne, ale voda je tu veľmi hlboko, až 30 metrov. Vyhĺbenie studne vyjde rodinu na 2 000 až 3 000 eur,“ povedal starosta Rankoviec Stanislav Hada.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Aby mala vodu celá osada, musia urobiť hlboký vrt. Plánujú ho urobiť na jeseň 2015 z dotácie od splnomocnenca pre rómske komunity.

„V najbližšej dobe by sme mali mať vodu a ľudia si ju budú môcť dotiahnuť na svoj pozemok. Budeme sa snažiť dať vodu čo najviac ľuďom,“ povedal pre Sme starosta Hada.

Starosta Rankoviec Stanislav Hada pred zásobníkom vody na najvyššom mieste v osade. Foto Ingrid Ďurinová

Od sporenia cez mikropôžičky k vlastnému domu

Rómovia v Rankovciach bývajú hlavne v osade, len niekoľko rodín žije v centre obce.

Starosta Hada pristúpil v roku 2013 na spoluprácu s košickou neziskovou organizáciou ETP Slovensko a neľutuje. V dvoch etapách sa od roku 2013 v osade postavilo 16 nových domov.

„Chceli by sme vo výstavbe pokračovať aj naďalej, lebo vidíme, že klienti majú záujem. Hlavné je teraz získať ďalšie pozemky. Vlastníci nám ich chcú predať, ale nemáme na ne peniaze. Pomohli by nám ďalšie mikropôžičky,“ uvažuje nad ďalšou etapou starosta Rankoviec.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

V prvej etape sa v roku 2013 zapojilo šesť stavebníkov, ktorí najprv museli preukázať schopnosť pravidelne sporiť aspoň pol roka.

„Bolo ťažké pripraviť prvých klientov, ale dnes už z Rankoviec sporí na bývanie 30 rodín,“ pozitívne vníma vývoj Františka Ondrášiková, terénna sociálna pracovníčka a štatutárna zástupkyňa regionálneho Združenia pre lepší život.

Ondrášiková vníma program bývania ako úspešný. V Rankovciach fungoval aj v rodinách, o ktorých si zo začiatku mysleli, že nie sú schopné sporiť ani stavať.

„Osvedčilo sa to, lebo za asistencie a pomoci si dokázali postaviť svoj vlastný dom,“ zhodnotila.

Asistenciu poskytovali predovšetkým terénni sociálni pracovníci, ktorí individuálne pracovali s klientom. Odborníka na stavebný dozor v celej osade zaplatila Karpatská nadácia.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

V druhej fáze, ktorá začala v jeseni 2014 už bolo viac záujemcov, zapojili ďalších desať stavebníkov. Po postavení zásobníka na vodu sa záujem o výstavbu opäť zvýšil a starosta aj terénna pracovníčka pripravujú Rankovce na tretiu fázu svojpomocnej výstavby.

Riaditeľka ETP Slovensko Slávka Mačáková (vpravo) a líderka Združenia pre lepší život Františka Ondrášiková. Foto I.D

Program rozšírujú z dvoch do desiatich obcí

Od roku 2006 poskytlo ETP Slovensko vo viacerých obciach na východe Slovenska 545 mikropôžičiek. Účelovo boli viazané na kúpu stavebného materiálu.

Sumy okolo tisíc eur sociálne slabí klienti väčšinou využili na obnovu svojich obydlí. Za tieto peniaze si svojpomocne vymenili strechy, zateplili domčeky, priviedli vodu alebo elektrinu. Sedemnásť mikropôžičiek zamerali od roku 2013 na pilotné odskúšanie výstavby nových domov.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Po úspechu v pilotných obciach Rankovce a Kojatice sa v septembri 2015 spojili tri organizácie, Člověk v tísni, pobočka Slovensko, ETP Slovensko a Združenie pre lepší život, aby program bývania rozšírili.

V roku 2015 zapoja do programu ďalších osem obcí z východného Slovenska, čiže stavať sa bude v desiatich lokalitách, pričom spolu zapoja asi 45 rodín.

O rok neskôr počítajú so 16 obcami a 80-timi stavebníkmi a v roku 2017 s dvadsiatkou obcí. Do programu bude podľa odhadu zapojených 250 rodín.

Strategickým partnerom Spoločného programu bývania je Nadačný fond Slovenských elektrární v Nadácii Pontis.

„Nejdeme do lokalít, kde nás nechcú, základom je dlhodobé partnerstvo s obcou,“ povedala programová riaditeľka Spoločného programu bývania Lenka Hujdičová.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Pre úspešnú spoluprácu sú kľúčoví terénni sociálni pracovníci, ktorí poznajú ľudí a vedia odhadnúť ich schopnosť šetriť, či si udržať platobnú disciplínu. Ostatní sa podľa nich pridávajú neskôr, keď vidia, že sa to dá.

„V praxi sme overili, že rodiny ohrozené sociálnym vylúčením sú pri dobrom vedení a asistencii schopné sami si postaviť a financovať skromné legálne, bezpečné a zdravé bývanie,“ povedala Slávka Mačáková.

Zľava: Lenka Hujdičová, Člověk v tísni, Slávka Mačáková, ETP Slovensko, Anton Aštary, starosta Kojatíc, Timea Stránská, Člověk v tísni. Foto I.D

Verejné zdroje pre mikropôžičky

„Z nášho pohľadu by bolo úplne ideálne, keby Štátny fond rozvoja bývania vytvoril nový produkt, ktorý by bol presne určený obyvateľom takýchto komunít,“ uviedla riaditeľka ETP Slovensko.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

V súčasnosti má štátny fond rôzne podporné produkty zamerané na pomoc nižšej strednej vrstve, či sociálne znevýhodneným občanom, napríklad odchovanci detských domovov si môžu zabezpečiť vlastné bývanie za jednopercentný úrok.

„Perspektíva financovania mikropôžičkového fondu na tento účel z verejných zdrojov je obrovským pokrokom oproti minulosti, keď sa táto problematika plánovala riešiť len za pomoci dotácií obciam,“ povedala Lenka Hujdičová.

Ako riaditeľka Spoločného programu bývania plánuje v úzkej spolupráci s obcami nastaviť plány na obnovu vybraných území vlastnými silami obyvateľov a pripraviť rodiny na budúcu výstavbu.

Partnerstvo troch organizácií prináša nové možnosti komplexného riešenia životnej situácie rodín ohrozených sociálnym vylúčením.

Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

„Dávať rodine nádej na lepšie bývanie pre nás zároveň znamená posilňovať motiváciu rodičov sporiť a splácať, zvyšovať si vlastný zárobok, zlepšovať školské výsledky detí, udržiavať zdravie všetkých členov rodiny a dobré vzťahy v obci,“ zhrnula Timea Stránská, riaditeľka slovenskej pobočky organizácie Člověk v tísni.

Model svojpomocnej výstavby domov do osobného vlastníctva overovaný v obci Rankovce ocenil v minulom roku Európsky hospodársky a sociálny výbor zlatou Cenou občianskej spoločnosti pre rómsku integráciu.


Po prehliadke v teréne kládli starostovia otázky. Foto Ingrid Ďurinová


Diskusia otvorila veľa otázok. Foto Ingrid Ďurinová

Inzercia - Tlačové správy

  1. St. Crux Pharma - Dezinfekcia šetrná k pokožke
  2. Ako posilniť imunitu?
  3. Dopravcovia v čase koronavírusu. Dezinfikovali aj svoje bytovky
  4. Zabezpečujeme certifikované MBA programy
  5. Ako efektívne ušetriť na platbách za energie?
  6. Podvodníci na internete útočia počas koronakrízy agresívnejšie
  7. Len teraz získate k predplatnému týždenníka MY kávovar zadarmo
  8. Výnos od 5,5 % do 15 % p.a
  9. Nový portál Volvujem.sk je ako virtuálny showroom
  10. Profil Invest - snaživá firma z Vranova nad Topľou
  1. VÚB už prerozdelila takmer 18 miliónov na záchranu firiem
  2. VÚB už prerozdelila takmer 18 miliónov na záchranu firiem
  3. VÚB už prerozdelila takmer 18 miliónov na záchranu firiem
  4. Benzín alebo akumulátor? Mýty a fakty
  5. AXA spustila výzvu na sociálnych sieťach
  6. Ako posilniť imunitu?
  7. V regióne Štefánika majú najrýchlejší internet. Je aj v Brezovej
  8. Turiec vedie. Bude mať najmodernejší internet cez optiku
  9. Na juhu Slovenska bude najmodernejší internet. Kde všade?
  10. Kde je najrýchlejší internet? V okolí Šale
  1. Dopravcovia v čase koronavírusu. Dezinfikovali aj svoje bytovky 14 348
  2. Len teraz získate k predplatnému týždenníka MY kávovar zadarmo 13 427
  3. Ako správne dezinfikovať byt, bytový dom, auto či firmu 13 200
  4. Tieto veci robí banka, aby bola v bankomatoch hotovosť 11 521
  5. Pandémia odhalila, ako fungujú vysielače v krajine 11 138
  6. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME 10 636
  7. 5 tipov, ako si vlastnoručne zlepšiť bývanie. Zvládne ich každý 10 494
  8. 3 pravidlá pre ochranu trávnika v čase letných horúčav 10 433
  9. Ako vytriediť Mekáč doma? 10 384
  10. Magazín zdravia s rúškom na ochranu tváre len za 2,99 € 10 303
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu
Inzercia Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Protestné blokovanie cesty na úseku diaľnice D1 Triblavina v smere do Bratislavy Úniou Fitness Centier Slovenska.
Podcast Dobré Ráno.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Matovič sa zasa nevie zmestiť do kože

Štát sa stále riadi ústavou, nie duševnými poryvmi premiéra.

Peter Tkačenko

Pietruchová: Bojím sa, že náboženstvo bude určovať zákony

Krajniak nariadil akceptovať pripomienky biskupov.

Neprehliadnite tiež

Zákaz chovu v osadách je protiústavný, tvrdí zvieracia ombudsmanka

Problém nelegálneho chovu zvierat, ako aj samotného týrania, je celospoločenský.

Ilustračné foto.
Deti v škole v obci Ostrovany.

Žiaci z vylúčených rómskych lokalít dostanú pracovný zošit

Pracovný zošit má charakter zápisníka na každý deň, informuje Pedagogický ústav.

Rómska osada pri Krompachoch.

Dištančné vzdelávanie rómskych žiakov bez internetu si vyžaduje väčšiu záťaž

Prieskum eduRoma: Online žiakom často chýba spätná väzba.

V časti Podsadek žijú prevažne Rómovia.